Styčná kancelária SR pre výskum a vývoj v Bruseli

ERA PORTÁL SLOVENSKO

Rozhovor s Janom Hrušákom: Ako ovplyvnila pandémia COVID-19 výskumné infraštruktúry?



Európske strategické fórum pre výskumné infraštruktúry (European Strategy Forum on Research Infrastructures, ESFRI) začalo svoju pôsobnosť v roku 2002. ESFRI združuje zástupcov z 27 členských štátov EÚ, podporuje súdržný prístup k tvorbe politík v oblasti výskumných infraštruktúr v Európe a koná ako inkubátor pre medzinárodné rokovania o konkrétnych iniciatívach. Jan Hrušák, predseda ESFRI, nedávno poskytol rozhovor časopisu Science Business, v ktorom okrem iných naliehavých otázok spomenul aj vplyv nových okolností, ktoré priniesla pandémia koronavírusu pre výskumné infraštruktúry (RIs).

V reakcii na situáciu ohľadom COVID-19 sa Európske výskumné laboratóriá usilovali o čo najlepšie využitie svojich zdrojov, a tak ponúkli výskumníkom prístup na diaľku. Niektoré z pôvodne pandémiou COVID-19 vynútených zmien sa stanú trvalou súčasťou budúceho fungovania. Podľa predsedu ESFRI, Jana Hrušáka, veľké laboratóriá vypracujú schémy pre vzdialený prístup a umožnia tak väčšiemu počtu výskumníkov posielať vzorky v prípadoch, ktoré si nevyžadujú ich fyzickú prítomnosť v laboratóriu.

V súvislosti s pandémiou sa výskumné laboratóriá zaoberali naliehavou aktuálnou problematikou, a tak museli pozastaviť viaceré iné experimenty. V dôsledku opatrení a lockdownu sa laboratóriá po celej Európe uzatvorili a bolo potrebné vymyslieť nové, bezpečné spôsoby výkonu neodkladnej práce. „Výskumné infraštruktúry boli krízovou situáciou vážne zasiahnuté,“ povedal Hrušák. „Mali ťažkosti pri bežnom výkone práce a čelili problémom aj pri poskytovaní prístupu užívateľom.“ Ako sa však ukázalo počas tohto náročného obdobia, „môžu sa objaviť nové funkčné spôsoby spojenia výskumných infraštruktúr s užívateľmi,“ povedal Hrušák.

Pokiaľ ide o medzinárodnú spoluprácu, podľa Hrušáka RIs zvyšujú medzinárodný prístup, ale zároveň musia nájsť rovnováhu medzi otvorenosťou a udržaním prevádzkových nákladov. Dúfa, že zainteresované strany EÚ budú diskutovať o tom, ako pokryť prevádzkové náklady na výskumné infraštruktúry s tým, ako bude podiel medzinárodných výskumných pracovníkov využívajúcich tieto laboratória narastať.

Hrušák rovnako uviedol, že medzinárodný prístup sa zároveň stáva problémom vo viacerých výskumných infraštruktúrach, pretože pri jeho využívaní nastáva otázka hradenia prevádzkových nákladov. Predseda ESFRI tiež zdôraznil význam vytvárania sietí laboratórií na medzinárodnej úrovni s miestnym dosahom a poukázal na investície v uplynulom desaťročí v Českej republike, v krajine, z ktorej sám pochádza. Ako príklad uviedol relevantné investície do jedného z troch laserových laboratórií v Stredoeurópskom technologickom inštitúte (CEITEC) v rámci projektu Extreme Light Infrastructure (ELI).

Výskumné centrum CEITEC vzniklo v roku 2011 a je zamerané na oblasť živých vied, pokročilých materiálov a technológií. Tieto investície sú „názornou ukážkou toho, ako výskumné infraštruktúry ovplyvňujú miestny inovačný ekosystém“, povedal Hrušák, a preto sa zo štrukturálnych fondov EÚ v súčasnosti buduje niekoľko výskumných infraštruktúr v Španielsku, Francúzsku a Grécku.

Celý článok nájdete tu.

Viac informácií:

Zverejnené 28.7.2021, slord