Európska komisia zverejnila rozsiahlu štúdiu o právnej a faktickej ochrane slobody vedeckého výskumu v členských štátoch Európskej únie. Štúdia zahŕňa aj porovnanie s vybranými nečlenskými krajinami, ako sú Nórsko, Spojené kráľovstvo, Švajčiarsko, Austrália a Kanada. Zistenia budú slúžiť ako podklad pre pripravované legislatívne iniciatívy na úrovni Únie, najmä pre posúdenie vplyvov k pripravovanému Aktu o Európskom výskumnom priestore (ERA Act).
Prehľad hlavných zistení
V približne polovici skúmaných krajín existuje ústavná ochrana slobody vedeckého výskumu, čo odráža záväzok týchto štátov k jej ochrane. Nejednotné definície pojmov vedeckej a akademickej slobody však vedú k nerovnostiam v ich praktickom uplatňovaní.
Štúdia zároveň upozorňuje na viaceré de facto problémy, ktoré ovplyvňujú reálne podmienky vedeckej práce. Patria sem politické tlaky a spoločenské očakávania, ktoré môžu viesť k autocenzúre výskumníkov, ako aj zaznamenané prípady násilia a zastrašovania voči nim.
Autori štúdie tiež poukazujú na trend smerujúci k centralizovaným alebo „korporátnym“ modelom riadenia vo vysokoškolskom prostredí. Takéto prístupy môžu oslabovať inštitucionálnu autonómiu a tým nepriamo ohrozovať slobodu vedeckého bádania. Za významný problém je považovaná aj prekarizácia pracovných podmienok, najmä rozšírené zamestnávanie na dobu určitú.
Slovensko v kontexte slobody vedeckého výskumu
Pohľad na právny rámec, inštitucionálne záruky a praktické podmienky ochrany slobody vedeckého výskumu v Slovenskej republike:
1. Absencia explicitných definícií
Sloboda vedeckého výskumu je na Slovensku garantovaná článkom 43 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý zároveň zabezpečuje aj autonómiu vysokých škôl. Toto ustanovenie tvorí základný právny rámec pre ochranu vedeckej a akademickej slobody v krajine.
2. Absencia explicitných definícií
Slovenské právne predpisy neobsahujú výslovnú definíciu pojmu „sloboda vedeckého výskumu“ ani „akademická sloboda“. Ochrana týchto práv je však zabezpečená prostredníctvom širších ústavných zásad a legislatívnych rámcov, ktoré sa uplatňujú v oblasti vzdelávania a vedy.
3. Inštitucionálna autonómia
Slovenské právo zaručuje inštitucionálnu autonómiu vedeckých a akademických inštitúcií. Táto zásada predstavuje jeden zo základných pilierov nezávislosti výskumu a zaraďuje Slovensko medzi krajiny, ktoré autonómiu chránia prostredníctvom právnych záruk, hoci nie vždy prostredníctvom samostatného zákona.
4. Podpora medzinárodnej spolupráce
Právny rámec na Slovensku explicitne podporuje zapájanie sa do medzinárodnej vedeckej spolupráce. Tento prístup prispieva k otvorenosti výskumného prostredia a k integrácii Slovenska do európskeho i globálneho vedeckého priestoru.
5. Zákon o Slovenskej akadémii vied
Zákon o Slovenskej akadémii vied (SAV) stanovuje, že SAV je povinná vykonávať nezávislý vedecký výskum a chrániť autonómiu svojich výskumníkov. Týmto spôsobom sa zabezpečuje, aby vedecká činnosť v rámci Akadémie prebiehala bez neprimeraného vonkajšieho zásahu a v súlade s princípmi etickej a odbornej integrity.
6. Zákon o vysokých školách
Zákon o vysokých školách potvrdzuje akademickú slobodu a inštitucionálnu autonómiu univerzít a vysokých škôl. Umožňuje vysokoškolským učiteľom a výskumníkom vykonávať samostatný výskum a publikovať svoje výsledky bez neprimeraných zásahov, pričom dôraz sa kladie na dodržiavanie etických a vedeckých štandardov.
7. Povinnosti štátu a limity zásahov
V členských štátoch EÚ sú štátne orgány zaviazané rešpektovať, podporovať a zabezpečovať slobodu vedeckého výskumu. Na Slovensku sa táto povinnosť odvodzuje z ústavných a zákonných ustanovení, ktoré upravujú činnosť verejných výskumných inštitúcií a univerzít. Štúdia zároveň uvádza, že Slovensko patrí medzi krajiny, kde právny rámec umožňuje určité výnimky alebo limity zásahov štátu, napríklad v súvislosti s bezpečnostným alebo duálnym využitím výskumu.
Význam ochrany slobody vedeckého výskumu
Záverečné zistenia štúdie poukazujú na komplexný charakter právnej úpravy slobody vedeckého výskumu. Hoci väčšina krajín prijala ustanovenia na jej ochranu, účinnosť týchto opatrení sa v praxi líši. Nejednotné definície, rozdielne právne prístupy a variabilná miera inštitucionálnej autonómie vytvárajú nerovnaké podmienky pre uplatňovanie vedeckej slobody. Výsledky analýzy poukazujú na potrebu jasnejšieho a jednotnejšieho prístupu k definovaniu a ochrane slobody vedeckého výskumu, aby sa zabezpečila jej skutočná realizácia v praxi.
Zverejnené 12.11.2025, slord
