Analytický a výskumný tím (ART), ktorý je internou výskumnou službou Rady EÚ, zverejnil novú správu s názvom „Výhľad do roku 2026: Hra podľa nových pravidiel?“. V štúdii sa uvádza, že „pravidlá hry“ sa menia: od globálnej dynamiky moci a ekonomickej nestability po destabilizujúce spoločenské tlaky, od konfliktov a hybridných hrozieb po konkurencieschopnosť a zmenu klímy – zaužívané predpoklady sú spochybňované a stávajú sa predmetom otázok. Štúdia preto skúma vývoj tejto situácie v nadchádzajúcom roku a to, ako sa EÚ bude musieť prispôsobiť a prispieť k jej formovaniu.
Štúdia sa zameriava na päť kľúčových oblastí, ktoré budú spolu formovať strategické prostredie EÚ:
- globálna a regionálna dynamika moci;
- pretrvávajúce konflikty a hybridné hrozby;
- štrukturálna ekonomická zraniteľnosť;
- vyvíjajúci sa vzťah medzi konkurencieschopnosťou a klimatickou transformáciou;
- a destabilizujúce tlaky v rámci spoločností.
Vyvíjajúci sa vzťah medzi konkurencieschopnosťou a klimatickou transformáciou
Pokiaľ ide o oblasť ekologickej transformácie, klimatická politika postupne ustúpila do úzadia, keďže do popredia sa dostali otázky obrany, bezpečnosti, životných nákladov a konkurencieschopnosti. Vzhľadom na to, že hlavné odvetvia EÚ sú čoraz viac pod tlakom konkurentov z USA a Číny, opatrenia na zníženie záťaže a podporu investícií nadobudli nový rozmer. Preto bude musieť EÚ v roku 2026 čeliť rastúcemu napätiu medzi minulými ambíciami, súčasnými výzvami a budúcimi rizikami.
V oblasti energetiky bude energetická budúcnosť EÚ formovaná naďalej trvalou globálnou vzájomnou závislosťou, aj napriek väčšiemu zameraniu sa na obnoviteľné zdroje energie. Využívanie čistej energie závisí vo veľkej miere od dovážaných komponentov a kritických materiálov, z ktorých mnohé pochádzajú z Číny, čo predstavuje čoraz väčšie ohrozenie energetickej bezpečnosti EÚ.
Čína zároveň naďalej rozširuje výrobu čistých technológií, čo ovplyvňuje globálne ceny a štruktúry trhu. Pozorovatelia varujú, že priemyselné odvetvia EÚ čelia „čínskemu šoku 2.0“, keďže rastúci čínsky vývoz v dôsledku nadmerných kapacít zintenzívňuje hospodársku súťaž v kľúčových výrobných odvetviach a oslabuje podiel na trhu doma i v zahraničí. Priemysel EÚ v oblasti čistých technológií, ktorý je stále globálnym lídrom v mnohých oblastiach, je pod osobitným tlakom a potreboval by väčšiu podporu, aby si zachoval konkurencieschopnosť. Debata o rozsahu a prioritách navrhovaného Európskeho fondu konkurencieschopnosti ako súčasti viacročného finančného rámca 2028 – 2034 ukáže, či sa EÚ dokáže pripraviť na podporu rozvoja čistého priemyslu v čase prísnejších fiškálnych podmienok.
Automobilový priemysel čelí tiež zintenzívňujúcej sa konkurencii zo strany čínskych elektrických vozidiel, čo je ešte zhoršené slabým predajom a štrukturálnymi nevýhodami na globálnych trhoch. Oslabenie emisného cieľa na rok 2035, o ktorom sa bude naďalej diskutovať v roku 2026, môže priniesť krátkodobú úľavu. Kritici však poukazujú na to, že to nevyrieši základné štrukturálne výzvy a mohlo by to ovplyvniť širšiu transformáciu odvetvia. Zároveň rastie počet európskych výrobcov, ktorí rozširujú svoje aktivity v Číne a zároveň rušia pracovné miesta v Európe.
V týchto súvislostiach sa Európska zelená dohoda, ktorá bola kedysi ústredným bodom programu Európskej komisie, sa čoraz viac dostáva pod tlak. Keďže sa diskusie v roku 2025 posunuli smerom k hospodárskej bezpečnosti a odolnosti, opatrenia sa čoraz viac posudzujú nielen z hľadiska ich vplyvu na životné prostredie, ale aj z hľadiska ich úlohy pri podpore konkurencieschopnosti a posilňovaní strategickej pozície EÚ. Hoci verejná podpora opatrení v oblasti klímy zostáva silná, došlo k tzv. „zelenému odporu“, ktorý je poháňaný jednak obavami občanov z nákladov na energetickú transformáciu, jednak silnejším odporom politických skupín z pravicovej časti politického spektra, ktoré v súčasnosti tvoria väčšinu v politickom systéme EÚ, a zástupcov tradičných priemyselných odvetví EÚ, čo celkový politický kontext ešte viac komplikuje.
V reakcii na to dianie Komisia spustila iniciatívu Dohoda o čistom priemysle a Kompas konkurencieschopnosti, ktorých cieľom je lepšie zosúladenie priemyselných, obchodných a klimatických cieľov. Už v roku 2025 sa spoluzákonodarcovia dohodli na dvoch balíkoch „Omnibus“, ktorých cieľom je zjednodušiť kľúčové právne predpisy v oblasti udržateľnosti a investícií, a bol navrhnutý aj ďalší balík – environmentálny omnibus.
Zverejnené 27.1.2026, slord
