Zistenia prichádzajú v čase diskusií o budúcej podobe rámcového programu FP10 a ponúkajú cennú spätnú väzbu k právnym, finančným aj administratívnym nastaveniam. Hoci mnohé aspekty systému fungujú, respondenti poukazujú aj na oblasti, kde by zjednodušenie výrazne pomohlo najmä inovatívnym tímom a startupom. Publikácia založená na odpovediach viac ako 1300 účastníkov projektov naprieč Európou ukazuje, že hlavný problém dnes už nespočíva v tom, aké pravidlá máme, ale v tom, ako fungujú v každodennej realite projektov.
Hlavné zistenia publikácie:
- Harmonizované pravidlá naprieč grantmi EÚ sú vnímané pozitívne a zvyšujú predvídateľnosť systému;
- Podávanie projektov je technicky zvládnuteľné, no vyhľadávanie vhodných výziev zostáva neprehľadné;
- Príprava projektovej žiadosti je časovo aj personálne náročná, často si vyžaduje externých konzultantov;
- Hodnotenie formou peer review je robustné, no časť žiadateľov vníma riziko subjektivity;
- Požiadavky na otvorenú vedu, rodovú rovnosť a etiku sú jasné, implementácia však zvyšuje administratívnu záťaž;
- Personálne náklady predstavujú najkomplikovanejšiu časť rozpočtu z hľadiska výpočtu a kontroly;
- Financovanie formou paušálnych výdavkov (lump sum) znižuje administratívu, no v praxi stále vyvoláva metodické otázky;
- Národné kontaktné body zohrávajú kľúčovú úlohu pri navigácii pravidlami a podpore žiadateľov.
Ďalšie vybrané zistenia
Právne a finančné pravidlá
Z právneho pohľadu je systém nastavený pomerne dobre. Väčšina účastníkov rozumie Grant Agreementu a považuje ho za zrozumiteľný dokument. Podobne aj Consortium Agreement vo väčšine prípadov plní svoju funkciu, najmä pokiaľ ide o definovanie rolí partnerov či rozdelenie financií. Dokumenty určené na poradenstvo, ako napríklad Annotated Model Grant Agreement, sú hodnotené pozitívne a považujú sa za užitočný nástroj. Problém však nastáva v momente, keď sa tieto pravidlá začnú aplikovať v praxi.
Najväčšou slabinou systému sú finančné pravidlá, konkrétne výpočet personálnych nákladov. Práve táto oblasť je dlhodobo najčastejším zdrojom chýb pri auditoch a zároveň ju viac ako polovica respondentov vníma ako komplexnú a ťažko uchopiteľnú. Kombinácia komplikovaných výpočtov, rozdielnych národných pravidiel a špecifických požiadaviek Európskej komisie vytvára prostredie, ktoré je nielen časovo náročné, ale aj náchylné na chyby. Mnohí účastníci pritom upozorňujú, že časť tejto komplexity vzniká len preto, aby sa splnili formálne požiadavky programu, nie reálne potreby projektov.
Snaha o zjednodušenie
Zaujímavým zistením je aj to, že opatrenia, ktoré mali systém zjednodušiť, sú často vnímané opačne. Prechod z hodinových sadzieb na denné, zavedenie rôznych stropov či nové kategórie nákladov mali priniesť väčšiu prehľadnosť a menej administratívy. V praxi však mnohí účastníci hovoria o opaku. Pravidlá sú síce harmonizovanejšie, ale zároveň menej intuitívne a ťažšie aplikovateľné. Ukazuje sa tak, že „zjednodušenie“ z pohľadu tvorcov politiky nemusí automaticky znamenať zjednodušenie pre používateľov.
Jedným z hlavných nástrojov, ktorým sa Európska komisia snaží reagovať na tieto problémy, je zavádzanie financovania formou paušálnych výdavkov. Tento model odstraňuje potrebu detailného finančného reportovania a výrazne znižuje riziko auditných korekcií. Pre mnohých účastníkov to znamená vítanú úľavu a možnosť sústrediť sa viac na samotný výskum. Zároveň však financovanie formou paušálnych výdavkov prináša nové výzvy, najmä vo fáze prípravy projektu. Detailné plánovanie rozpočtu, či potreba deliť pracovné balíky podľa reportovacích období vytvárajú nové typy administratívnej záťaže. Financovanie cez paušálne výdavky tak síce rieši časť problémov, ale zároveň otvára nové otázky, ktoré bude potrebné v budúcnosti doladiť.
Aj napriek snahám o zjednodušenie zostáva implementácia projektov administratívne náročná. Respondenti najčastejšie poukazujú na komplikované finančné reporty, zber dokumentácie pre audity a náročnú koordináciu medzi partnermi. Práve tieto oblasti pritom patria medzi tie, ktoré mali byť v rámci Horizon Europe výrazne zlepšené. Táto správa vychádzajúca z praxe však naznačuje, že zmeny zatiaľ nepriniesli očakávaný efekt.
Hodnotenie projektov
Kritický pohľad prináša problematika hodnotenia projektov. Hoci je proces formálne nastavený transparentne a s dôrazom na objektivitu, viac ako polovica respondentov vníma riziko subjektivity. Hodnotenie síce je postavené na štandardnom peer-review procese, návrhy posudzujú nezávislí experti, ktorí prechádzajú školeniami a pracujú podľa jasne definovaných kritérií a proces zahŕňa individuálne hodnotenia aj konsenzuálne diskusie, čím sa má zabezpečiť vyváženosť a objektivita. Aj napriek tomu ale respondenti poukazujú najmä na rozdiely medzi hodnotiteľmi, nedostatočné znalosti vybratých expertov na konkrétne témy alebo nejasné rozdiely medzi jednotlivými bodovými hodnoteniami. Podľa respondentov pritom nejde nevyhnutne o systémový problém, ale skôr o otázku dôvery a konzistentnosti aplikácie pravidiel.
Pozitívne zistenia
Dôležité je, že na základe prieskumu nemožno všetky časti systému označiť za problematické. Niektoré oblasti, ako napríklad cestovné náklady, potrebné vybavenie či subdodávky (subcontracting), fungujú relatívne bez problémov a sú vnímané ako dobre nastavené. To naznačuje, že problém Horizon Europe nespočíva v celom systéme, ale skôr v jeho najkomplexnejších a najcitlivejších častiach.
Zmeny nutné pre FP10
Zistenia publikácie smerujú k pomerne jasnému záveru. Súčasný model financovania založený na reálnych nákladoch naráža na svoje limity a bude si vyžadovať zásadné zjednodušenie. Budúcnosť sa črtá v kombinácii širšieho využívania financovania formou paušálnych výdavkov a výrazne jednoduchšieho modelu pre projekty, kde sa reálne náklady zachovajú. Tento smer už naznačujú aj diskusie o pripravovanom FP10 a jeho fungovaní v praxi.
Publikácia zároveň naznačuje niekoľko konkrétnych smerov, ktoré by mohli výrazne posilniť dôveru v hodnotenie:
- Lepšia komunikácia: Účastníci potrebujú lepšie rozumieť tomu, ako evaluácia funguje, ako sa interpretujú kritériá a prečo projekty získavajú konkrétne skóre;
- Dôraz na konzistentnosť medzi panelmi: Aj malé rozdiely v prístupe môžu mať veľký vplyv na výsledky a vnímanie férovosti;
- Posilnenie guidance pre evaluátorov: Lepšie metodické vedenie môže pomôcť znížiť variabilitu a zvýšiť predvídateľnosť rozhodnutí.
V rámci spätnej väzby z praxe sa diskutuje aj o širšom využití “slepého hodnotenia“ (blind evaluation) tam, kde je to možné, čo by mohlo ďalej znížiť riziko zaujatosti. Výsledkom zozbieraných dát tak ostáva fakt, že program Horizont Európa netrpí zlými pravidlami, ale tým, že sú príliš komplexné, preťažené výnimkami a vzdialené realite projektov. Skutočné zjednodušenie preto nebude spočívať len v úprave pravidiel, ale najmä v tom, aby boli použiteľné v praxi.
Zverejnené 26.3.2026, slord
