Dňa 8. septembra 2017 bola v rámci septembrového zasadnutia IGLO Open organizovaná prednáška na tému nedávno zverejneného oznámenia Európskej komisie k „Posilňovaniu inovácií v regiónoch Európy: stratégie pre odolný, inkluzívny a udržateľný rast“. Oznámenie poskytuje perspektívy pre efektívnu budúcnosť výskumných a inovačných stratégií pre inteligentnú špecializáciu (RIS3).

Hlavný prednášajúci, pán Marek Przeor (vedúci oddelenia pre inteligentný rast z DG REGIO) v úvode podotkol, že Hodnotiaca tabuľka inovácií v regiónoch (Regional Innovation Scoreboard 2017, ďalej len „RIS 2017“) upozorňuje na významné rozdiely medzi regiónmi naprieč členskými štátmi EÚ. RIS poskytuje porovnávacie hodnotenie výkonu inovačných systémov vo viac ako 220 regiónoch všetkých členských štátov EÚ, Nórska, Srbska a Švajčiarska a výsledky RIS sú publikované raz za dva roky. Okrem toho je na úrovni krajiny zahrnutý aj Cyprus, Estónsko, Lotyšsko, Litva, Luxembursko a Malta.

Moderná ekonomika, prechod regiónov EÚ a celkovo Európy zažíva obdobie hlbokých zmien, ktoré so sebou prináša globalizácia, nové technológie, automatizácia a dekarbonizácia. Je nevyhnutné prispôsobiť sa týmto zmenám a pomôcť hospodárstvu EÚ stať sa flexibilnejším. EÚ musí aktivovať inovačné potenciály členských štátov a regiónov, prispôsobiť svoj priemysel, zvýšiť konkurencieschopnosť a otvoriť prístup na nový trh, znížiť rozdiely medzi regiónmi a vytvoriť nové pracovné miesta.

V nasledujúcej časti prednášky bola pozornosť venovaná identifikácii štyroch hlavných výziev na podporu rastu založeného na inováciách:

• Prvou výzvou sú reformy v oblasti výskumu a inovácií – je potrebné zavedenie takých reforiem v členských štátoch EÚ, ktoré budú mať vplyv pri riešení výziev a zároveň rozdelia sily medzi administratívne orgány a tým sa zlepší viac-úrovňové riadenie. V tejto časti bolo uvedených niekoľko poradných nástrojov Komisie, ktoré sa na týchto reformách priamo podieľajú. Nástroj na podporu politiky Horizont 2020 (The Horizon 2020 Policy Support Facility) je nástroj Komisie, ktorý poskytuje členským štátom a krajinám pridruženým k programu Horizont 2020 praktickú podporu pri navrhovaní, vykonávaní a hodnotení reforiem, ktoré zvyšujú kvalitu svojich investícií do výskumu a inovácií, politík a systémov. Služba na podporu štrukturálnych reforiem (The Structural Reform Support Service) pomáha krajinám EÚ navrhovať a uskutočňovať štrukturálne reformy ako súčasť svojho úsilia k podpore vytvárania pracovných miest a udržateľného rastu. Európsky semester (The European Semester Process) poskytuje rámec pre koordináciu hospodárskych politík v celej EÚ. Umožňuje krajinám EÚ diskutovať o svojich hospodárskych a rozpočtových plánoch a monitorovať pokrok počas celého roka.

• Druhou oblasťou a výzvou sú tzv. inovatívne investície medzi regiónmi. Táto oblasť zahŕňa posilnenie strategickej medziregionálnej spolupráce a trvalo udržateľné prepojenia medzi regionálnymi ekosystémami. Môže zahŕňať napríklad aj spoluprácu v oblasti inovácií medzi krajinami tzv. Dunajskej stratégie, Baltickými krajinami a podobne. Iniciatíva zahŕňa aj sieť 30 regiónov EÚ s pevným politickým rozhodnutím, ktoré sa zaviazali využívať svoje stratégie výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu (RIS3). V reakcii na túto výzvu Európska komisia predstaví do konca roka 2017 pilotný projekt, ktorého cieľom je otestovať postoje a pomery, ktoré budú následne podporené zo strany Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ďalej len „EFRR“). Cieľom tejto výzvy je testovať prístupy na komercializáciu a rozširovanie medziregionálnych investičných projektov, vývoj projektov na podporu a tvorbu finančných nástrojov, zatraktívnenie súkromných investícií či vytváranie nových hodnotových reťazcov. Táto práca bude vychádzať z úzkeho pracovného vzťahu medzi viacerými útvarmi Európskej komisie (DG RTD, DG JRC, DG GROW, DG REGIO) a partnerstiev vytvorených v rámci tematických platforiem a príslušných inovačných iniciatív EÚ.

• Tretia výzva sa týka menej rozvinutých a priemyselných regiónov v prechode k rozvinutým. Menej rozvinutý región môžeme chápať ako taký, ktorého infraštruktúra výskumu a inovácií je stále značne roztrieštená a nie trvalo udržateľná. Existujú v ňom aj viaceré ťažkosti a nedostatky pri budovaní inštitucionálneho právneho prostredia otvoreného pre inovácie. V menej rozvinutých a priemyselných regiónoch v prechode spustí Európska komisia do konca roka 2017 pilotné projekty, ktoré budú zahŕňať obmedzený počet „skúšobných regiónov“. Tie ak vyjadria svoj záujem pracovať na spoločnom RIS3, bude im poskytnutá podpora z EFRR.

• Štvrtá výzva sa dotkla synergií a komplementárnosti. V tejto výzve je zahrnutých viacero regionálnych a národných programov a nástrojov európskej politiky. Na zvýšenie vplyvu pri dosahovaní kľúčových európskych priorít bude potrebné zlepšenie synergií a komplementárnosti k existujúcim nástrojom. Inteligentná špecializácia poskytuje strategický rámec na ich rozvoj. V rámci tohto rozvoja bolo doteraz zo strany EÚ podniknutých niekoľko krokov: kombinácia finančných prostriedkov z EÚ, zosúladenie a zjednodušenie pravidiel a usmernenia pre kombináciu kohéznych fondov s Európskym fondom pre strategické investície (EFSI).

V závere teda môžeme zhodnotiť, že stratégia pre inteligentnú špecializáciu predstavuje pokrokový nástroj spolupráce, ktorej cieľom je zvyšovať účasť miestnych a regionálnych inštitúcií a subjektov na samotnom procese rozhodovania. Takáto spolupráca výrazne prispieva k napĺňaniu inovačného potenciálu regiónov, čo zásadne prispieva k prospechu EÚ ako celku.

Správa Spoločného výskumného centra Európskej komisie (DG JRC) z roku 2015 o RTO a inteligentnej špecializácii už identifikovala RTO ako kľúčových aktérov v inteligentnej špecializácii prostredníctvom svojej politickej úlohy a schopnosti identifikovať potreby priemyslu a technologické príležitosti. Tento prístup sa môže ďalej replikovať a používať v širšom kontexte aj ako užitočný nástroj na realizáciu budúceho rozpočtu EÚ.

Prezentácia je k dispozícii tu.