<img src=/20191209_195204.jpg alt=“SE“ title=“SE“ style=“display: block; margin-left: auto; margin-right: auto;“ width=“350″ />
Dňa 9. decembra 2019 sa v priestoroch Kancelárie Bratislavského samosprávneho kraja v Bruseli konalo neformálne podujatie s názvom Science Evening, ktorého hlavným hosťom bol Ing. Mikuláš Černota, PhD. ktorý pôsobí ako odborný pracovník a vysokoškolský pedagóg na Ekonomickej Univerzite v Bratislave.
Podujatie organizovala Styčná kancelária SR pre výskum a vývoj v Bruseli (SLORD) v spolupráci s Kanceláriou BSK v Bruseli. Na podujatí sa zúčastnilo približne 45 hostí a to najmä zástupcovia, Európskych inštitúcií, IGLO kancelárií, atašé pre klímu a životné prostredie a zástupcovia medzinárodných organizácií so zastúpením v Bruseli.
Cieľom vedecko-popularizačného podujatia bolo predstaviť špičkového slovenského vedca a jeho výskum populárnou a ľahko zrozumiteľnou formou pre široké publikum. Témou decembrovej prednášky boli klimatické zmeny a vzťahy medzi človekom a prírodou v čase globálnych zmien.
Mikuláš Černota predstavil vo všeobecnosti najväčšie výzvy 21. storočia, ktoré sú úzko spojené s klimatickými zmenami. Po celé desaťročia čelíme veľkej výzve formovania vzťahov medzi človekom a prírodou v našom každodennom živote a síce na jednej strane sme svedkami zvyšujúceho sa znečistenia ovzdušia a zmeny klímy, na strane druhej máme stále v záujem chrániť našu prírodu a prostredie, v ktorom žijeme. Prednáška priblížila interakciu biologického a spoločenského systému, globálnej ekológie dopadu na naše životy a možných riešení v rámci zásad trvalej udržateľnosti.
Mikuláš Černota tiež oboznámil publikum so svojimi skúsenosťami s kritickým vyhodnotením vplyvu zmeny klímy na prírodné zdroje a spôsobov, ako vyvážiť zachovanie a komerčné využitie zdrojov predstavujúcich negatívne, ale aj pozitívne aspekty zvyšovania CO2 v atmosfére. Publikum informoval, že klimatické zmeny sú len z ôsmich percent príčinou environmentálnych zmien a degradácie. Až 80% všetkých zmien životného prostredia spôsobuje transformácia zeme a pôdy. Je preto nevyhnutné, aby sa vysádzali stromy a zastavila sa deforestácia. Černota tiež odporučil sa pripraviť na klimatické zmeny aj dobrým spánkom, keďže budeme v budúcnosti čeliť čoraz častejším teplotným rozdielom v rámci 24 hodín, čo spôsobí veľkú záťaž na kardiovaskulárny systém človeka. Okrem tohto je aj veľmi prospešný pobyt v prírode a primárne v lese, ktorý posilňuje tzv. NK bunky (z angl. natural killer cell, čiže „prirodzený zabijak), čo sú veľké bunky imunitného systému. Už dvojhodinový pobyt v lese výrazne prospeje k zníženiu krvného tlaku či napríklad úrovne stresu.
Po prednáške nasledovala diskusia s účastníkmi podujatia a menšia recepcia. Podujatie prispelo nielen k popularizácií vedy a prezentácií slovenského vedca pred medzinárodným publikom, ale tiež k zvýšeniu povedomia o tak dôležitej téme, ako sú klimatické zmeny a ochrana životného prostredia.
