Európska komisia dňa 20. mája 2020 predložila návrh odporúčaní pre jednotlivé krajiny, v ktorých všetkým členským štátom EÚ poskytla usmernenia pre hospodárske politiky v súvislosti s pandémiou koronavírusu. Zamerala sa v nich na najnaliehavejšie výzvy, ktoré pandémia priniesla, ako aj na opätovné naštartovanie udržateľného rastu.
Tieto odporúčania sa
odvíjajú okolo dvoch základných cieľov: z krátkodobého hľadiska ide o
zmiernenie vážnych negatívnych sociálno-ekonomických dôsledkov pandémie
koronavírusu a z krátkodobého až strednodobého hľadiska o dosiahnutie
udržateľného a inkluzívneho rastu, ktorý uľahčuje zelenú a digitálnu
transformáciu.
Balík európskeho semestra s novým zameraním
V ročnej
stratégii udržateľného rastu načrtla Komisia stratégiu rastu založenú na
podpore konkurencieschopnej udržateľnosti, ktorá povedie k vytvoreniu
hospodárstva v prospech ľudí a planéty. Po vypuknutí krízy spôsobenej
koronavírusom je táto stratégia i naďalej nanajvýš dôležitá. Odporúčania sa
vzťahujú na štyri dimenzie konkurencieschopnej udržateľnosti – stabilitu,
spravodlivosť, environmentálnu udržateľnosť a konkurencieschopnosť – a zároveň
kladú osobitný dôraz na zdravie. V odporúčaniach je zohľadnený aj záväzok
Komisie začleniť do európskeho semestra ciele OSN v oblasti udržateľného
rozvoja, keďže ponúkajú integrovaný rámec, ktorého súčasťou sú otázky verejného
zdravia či sociálne, environmentálne a hospodárske aspekty.
Odporúčania sa týkajú takých oblastí, ako sú investície do verejného zdravia
a odolnosti sektora zdravotníctva, zachovanie zamestnanosti prostredníctvom
podpory príjmu dotknutých pracovníkov, investície do ľudí a zručností, podpora
podnikateľského sektora (najmä malých a stredných podnikov) a opatrenia proti
agresívnemu daňovému plánovaniu a praniu špinavých peňazí. Oživenie musí ísť
ruka v ruke s investíciami, aby sa charakter hospodárstva EÚ prispôsobil
digitálnej a zelenej transformácii.
Fiškálne odporúčania pre
jednotlivé krajiny sú tento rok kvalitatívne a odchyľujú sa od rozpočtových
požiadaviek, ktoré by sa uplatňovali za bežných okolností.
Odporúčania pre Slovensko
Dokument
s odporúčaniami pre SR nájdete tu.
Vybrané
pasáže týkajúce sa oblasti výskumu, vývoja a inovácií:
- Sociálno-ekonomické
dôsledky pandémie sa vzhľadom na odlišné modely špecializácie
a nedostatky v infraštruktúre v jednotlivých regiónoch pravdepodobne prejavia nerovnomerne. Z toho vyplýva značné riziko zväčšovania
regionálnych rozdielov na
Slovensku, najmä medzi hlavným mestom a
západným Slovenskom na jednej
strane a východným a juhovýchodným Slovenskom na strane druhej. (Odsek 9) - V dôsledku
pandémie ochorenia COVID-19 je
teraz ešte dôležitejšie, aby Slovensko pokračovalo
v riešení štrukturálnych
problémov vo svojom systéme zdravotnej starostlivosti.
(Odsek 18) - Kríza zvýšila potrebu rozvíjať digitálne
zručnosti obyvateľstva vrátane digitálnych zručností
učiteľov. Pretrvávajú problémy
týkajúce sa rovnakého prístupu ku kvalitnému a
inkluzívnemu vzdelávaniu, keďže úroveň základných zručností
študentov, ako aj ich celkové výsledky sú výrazne ovplyvnené ich sociálno-ekonomickým zázemím. (Odsek 20) - Lepšia spolupráca medzi podnikmi, výskumným
sektorom, akademickou obcou a verejným sektorom môže podporiť výmenu
vedomostí a zručností a pomôcť spoločnostiam pri inováciách a rozvíjaní nových pracovných a výrobných schopností. (Odsek 22)
Ďalšie kroky
Koordinovaná európska hospodárska reakcia má zásadný význam z hľadiska
oživenia hospodárskej činnosti, zmierňovania škôd na hospodárskej a sociálnej
štruktúre či z hľadiska znižovania rozdielov a nerovnováh. Európsky semester
pre koordináciu hospodárskych politík a politík zamestnanosti je preto kľúčovým
prvkom stratégie oživenia.
Komisia v tejto súvislosti vyzýva Radu EÚ, aby schválila tieto odporúčania pre jednotlivé krajiny. Zároveň vyzýva členské štáty, aby uvedené odporúčania v plnom rozsahu a včas vykonali.
Celá tlačová správa v slovenskom jazyku je k dispozícii tu.
Viac informácií:
