Dňa 19. júna 2020 sa uskutočnila videokonferencia v rámci chorvátskeho predsedníctva v Rade Európskej únie k Akciám Marie Skłodowska-Curie (MSCA) s názvom „MSCA: Dopad MSCA a budúce výzvy“. Konferenciu organizovalo Ministerstvo vedy a školstva Chorvátskej republiky spoločne s Agentúrou pre mobilitu a programy EÚ a Európskou komisiou.

Cieľom konferencie bolo diskutovať a poukázať najmä na význam MSCA pre výskumných pracovníkov a následne na vplyv a posilnenie Európskeho výskumného priestoru. Jednou z hlavných činností Akcií Marie Skłodowska-Curie je podpora vedeckej excelentnosti a posilňovanie postavenia výskumných pracovníkov vo všetkých fázach ich kariéry a oblastí výskumu.

Konferencia sa venovala téme, ktorá je aj zároveň jedna z priorít chorvátskeho predsedníctva v Rade EÚ – posilňovanie zručností a konkurencieschopnosti. Podujatie sa zameralo na vyváženú mobilitu vedcov a výskumných pracovníkov, podporu celoživotného a kvalitného vzdelávania, ako aj rozvoj zručností pre budúce pracovné miesta. Na konferencii odzneli príklady dobrej praxe a osvedčených postupov a rečníci debatovali o úlohe MSCA pri dosahovaní pozitívneho, spravodlivého a vyváženého obehu mozgu, o budúcich výzvach a požiadavkách na kariéru výskumných pracovníkov.

COVID-19 a mobilita výskumníkov
Konferenciu otvorila chorvátska ministerka vedy a školstva Blažena Divjak a poukázala na nové spôsoby spolupráce, ktoré môžeme pozorovať medzi výskumníkmi a vedcami v stále prebiehajúcej kríze spojenej s COVID-19. Dôležitým prvkom schémy MSCA je mobilita výskumných pracovníkov, ktorá je v súčasnosti takmer úplne limitovaná. Avšak práve toto obdobie nám ukázalo ako lepšie využívať potenciál nástrojov virtuálnej mobility a nastaviť efektívnu spoluprácu medzi výskumníkmi a vedcami aj bez možnosti fyzickej mobility.

Komisárka pre inovácie, výskum, kultúru, školstvo a mládež Marija Gabriel nadviazala na slová chorvátskej ministerky a vyzdvihla úsilie výskumných pracovníkov, ktorí sú odolní aj voči takýmto bezprecedentným časom a majú snahu a chuť vytvárať nové riešenia a poznatky. A práve poznanie je to, čo posilňuje našu spoločnosť a MSCA k tomu cez podporu excelentných vedcov a vedkýň, nepochybne prispieva. Mobilita výskumníkov je dôležitá, keďže podporuje výmenu informácií, vytváranie nových znalostí, nových zručností, budovanie komunít, ktoré prestávajú byť len lokálne, a vytvára talenty, ktoré spoločnými silami poháňajú vpred koleso veľkých zmien a inovácií. MSCA je najväčší program zameraný na mobilitu výskumníkov v EÚ a podporuje tak všetky tieto atribúty a posilňuje postavenie vedy a inovácií v EÚ. Príkladom je napríklad v súčasnej kríze aj 100 bežiacich alebo už ukončených projektov MSCA, ktorých výsledky sa môžu ihneď použiť pri vytváraní nových riešení v boji s koronavírusom. Aj tieto projekty a ich výsledky vznikli na základe výskumnej mobility a schém pomocou ktorých dokázala EÚ pritiahnuť a udržať excelentných výskumných pracovníkov.

Ako vyrovnať rozdiely medzi jednotlivými krajinami v EÚ?
Aj pri MSCA však vidíme, že nie všetky krajiny a inštitúcie sú schopné v rovnakej miere pritiahnuť a udržať si v krajine mladé talenty. Snahou EÚ ale je vytvárať rovnaké podmienky pre všetkých, harmonizovať a vyrovnávať rozdiely medzi svojimi členskými štátmi a regiónmi. EÚ má, podľa komisárky Gabriel však pred sebou ešte stále dôležité úlohy, ktoré musia byť splnené, ak chceme pomýšľať na vyrovnávanie rozdielov, ktorými sú:

• využívať efektívne infraštruktúru nie len pre univerzity, ale aj pre súkromné podniky;
• uskutočniť nevyhnutné reformy pre každý členský štát podľa individuálnych potrieb;
• efektívne využívanie fondov, ako sú EŠIF či Sociálny fond a synergie medzi nimi;
• posilňovať excelenciu a napĺňanie EÚ potrieb.

V rámci EÚ nám napríklad Iniciatíva Európskych univerzít ukazuje, ako môžeme naplno využívať potenciál EÚ a zvyšovať naše kapacity a prosperitu, ktorá tiež znamená vyrovnanie platov výskumných pracovníkov za rovnakú prácu v rámci EÚ, rodovú rovnosť a podporu mladých a začínajúcich výskumníkov. Ďalšia z ukážok napĺňania týchto cieľov EÚ je napríklad vytvorenie MSCA – Widenig Fellowship, štipendií pre jednotlivých výskumníkov, ktorí majú záujem svoj výskum uskutočniť v krajinách s nižšou výskumnou výkonnosťou, no nezískali kvôli obmedzenú rozpočtu financovanie z MSCA grantov.

Dôležitý faktor – pritiahnuť a udržať talenty
Po hlavných príhovoroch nasledovali panelové diskusie spojené s výmenou najlepších praktík a dobrej praxe. Jedna z nich sa venovala téme pritiahnutia a udržania excelentných výskumníkov. EK prezentovala niekoľko svojich iniciatív, ktoré podporujú cirkuláciu mozgov v EÚ, ako napríklad Agenda pre nové znalosti EÚ, Európsky výskumný priestor, Európsky vzdelávací priestor, a pod. Napriek tomu, že sa aj v tejto oblasti urobilo veľmi veľa, EÚ má pred sebou niekoľko výziev. Medzi nimi stále ostáva nerovnomerná cirkulácia talentov naprieč regiónmi a krajinami, neistota kariéry pre mnohých výskumníkov a nedostatočná priepustnosť a zamestnanosť pre talenty v oblasti výskumu a inovácií v EÚ. Za možné riešenia tejto situácie považujú účastníci konferencie nasledovné:

• uznanie vedeckých profesií a PhD kvalifikácií v rámci ale aj mimo akadémie, zlepšenie interoperability medzi akademickými pracovníkmi a ostatnými zamestnancami
• štruktúra kariéry (riešenia pre neistotu kariéry a dlhšie trvajúcich kontraktov najmä v akademickom sektore)  
• alternatívny systém hodnotenia kariéry a jej diverzifikácia
• zlepšenie interakcie medzi aktérmi v ekosystéme pre tréning a kariérny rast
• atraktívne platové podmienky
• lepšia integrácia so zamestnaneckou a sociálnou politikou  
• dodržiavanie Európskej charty výskumných pracovníkov a kódexu správania pre výber výskumných pracovníkov
• podpora platformy EURAXESS (vytvorenie jasných pravidiel a monitoringu Rámca pre výskumnú kariéru, monitoring platového ohodnotenia, vytvorenie nadnárodných väzieb medzi výskumníkmi v rámci a mimo EÚ a vytvorenie portálu na financovanie intersektorálnej mobility  

Rečníci sa zhodli na tom, že aj táto kríza poukázala na výzvy, ktoré nás čakajú aj v budúcnosti a ktorým budeme musieť čeliť. Investície do vedy a výskumu a vytváranie atraktívnych podmienok pre vedcov a výskumníkov pre ich prácu, ako aj mobilitu, sú nesmierne dôležité faktory úspechu zvládania budúcich výziev a zmien, ktoré nás čakajú, či už pri otázkach starnutia populácie, klimatických zmien či nových ochorení. EÚ sa snaží vytvárať tie najlepšie podmienky pre talenty a tvorbu nových poznatkov a rovnako by to mala byť aj jedna z hlavných priorít jednotlivých členských štátov.    

Informácie ku konferencii sú k dispozícii na webovej stránke podujatia.