Nová štúdia skúma stav národných systémov financovania vysokých škôl

Iniciatíva „Európske univerzity“ bola zahájená Komisiou v roku 2017 na podporu strategických partnerstiev naprieč vysokoškolskými inštitúciami EÚ, s cieľom posilniť kvalitu a medzinárodnú konkurencieschopnosť európskeho vysokoškolského sektoru.

V celej EÚ sa financovanie na základe výkonnosti stalo čoraz populárnejším spôsobom poskytovania (časti) základného financovania vysokoškolských vzdelávacích inštitúcií. Cieľom národných vlád je povzbudenie svojich VŠ k väčšej efektívnosti, inkluzívnosti a inovatívnosti.

Zatiaľ čo európske financovanie iniciatívy pochádza primárne z programov Erasmus+, či Horizont2020 na rozvoj výskumného a inovačného rozmeru aliancií, niektoré členské štáty poskytujú aj spolufinancovanie tým vysokoškolským inštitúciám, ktoré sa zúčastňujú na alianciách.

Zo štúdie sa dozvieme :

Analýzu systémov financovania na základe výsledkov v 27 členských štátoch EÚ

Hodnotenie členských štátov

Odporúčania, ako najlepšie využiť financovanie založené na výkone na dosiahnutie politických cieľov podpory európskych univerzitných aliancií na vnútroštátnej úrovni

Analýza :

Zameriava sa na tieto tri výskumné otázky:

1. Využívajú členské štáty financovanie založené na výkonnosti ?

2. Do akej miery poskytuje financovanie závislé od výkonnosti stimuly na dosiahnutie politických cieľov inklúzie a inovácie vo vyučovaní ?

3. Podporujú (alebo môžu podporovať) vnútroštátne mechanizmy financovania nadnárodné univerzitné aliancie, ako napríklad tie, ktoré boli iniciované v rámci iniciatívy „Európske univerzity“?

Zhrnutie :

1. Financovanie založené na výkonnosti sa stal rozšíreným mechanizmom a 21 systémov vysokoškolského vzdelávania uviedlo, že majú niektorú z foriem tohto financovania.

2. Systémy financovania založené na výkone stimulujú orientáciu na výkon vo vysokých školách a pomáhajú dosiahnuť výsledky, na ktoré cielia

Financovanie závislé od výkonnosti pozitívne vplýva napríklad na :

mieru dokončenia štúdia

skrátenie času potrebného na získanie titulu

zlepšenie kvality výučby a vzdelávania s dôrazom na poradenstvo študentom

zlepšenie kvality výskumu a zvýšenie počtu výstupov doktorandského štúdia

Takéto financovanie však môže mať aj nezamýšľané dôsledky, medzi ktoré patria okrem iného:

niektoré VŠ majú tendenciu pociťovať nevýhodu z dôvodu ich veľkosti, ich regionálnej polohy a/alebo ich disciplinárneho profilu/špecializácie

VŠ môžu vnímať kritériá výkonnosti ako konflikt s ich inštitucionálnou autonómiou;

vyššiu administratívnu záťaž pre inštitúcie a zamestnancov v dôsledku zvýšeného podávania správ.

3. V 21 európskych systémoch vysokoškolského vzdelávania sa poskytuje cielené vnútroštátne financovanie aliancií. Sedem systémov neposkytuje cielené financovanie, ale päť z nich podporuje svoje vnútroštátne vysokoškolské inštitúcie, ktoré sú súčasťou aliancií, prostredníctvom základného financovania.

Hodnotenie Slovenska :

Pozornosť venovaná výkonnosti v systémoch základného financovania sa v Európskej únii značne líši, a preto boli štáty rozdelené do troch kategórií:

malé (medzi 1 % až 15 %);

stredne veľké (od 15 % do 60 %);

veľké (od 60 % do 100 %).

Medzi šesť krajín, ktoré majú veľký podiel financovania závislých od výkonnosti patrí aj Slovensko. Percentá vyjadrujú podiel základných fondov, ktorý závisí od kritérií výkonnosti.

Spolu s Českou republikou, Gréckom, Lotyšskom, Maďarskom a Poľskom, Slovensko uhrádza (časť) 20% povinného spolufinancovania požadovaného od vysokoškolských inštitúcií v rámci aliancií a kombinuje financovanie prostredníctvom cielenej podpory a základného financovania.

Plány na zvýšenie finančných zdrojov do vzdelávania na Slovensku sa pripravujú.

Odporúčanie :

Financovanie EÚ a jej programy nesmú nahrádzať, ale fungovať ako doplnok k primeranému verejnému základnému financovaniu, popri iných verejných a súkromných príspevkoch. Je potrebné dosiahnuť synergiu medzi EÚ a vnútroštátnym financovaním, ktoré sú rozhodujúce pre podporu európskych univerzít. Na základe informácií získaných od členov aliancií, bude finančná udržateľnosť aliancií v budúcnosti naďalej vo veľkej miere závisieť od grantov EÚ a cielených vnútroštátnych príspevkov.

Preskúmanie možnosti inštitucionalizovaných nástrojov spolupráce, ktoré by mohli viesť k možnému právnemu štatútu aliancií inštitúcií vysokoškolského vzdelávania, ktorý by im umožnil združiť zdroje a kapacity.