Európska komisia pripravuje nové Európske partnerstvo v oblasti pokročilých materiálov

Európske partnerstvá spájajú Európsku komisiu a súkromných a/alebo verejných partnerov s cieľom riešiť niektoré z najnaliehavejších európskych výziev prostredníctvom spoločných výskumných a inovačných iniciatív. Sú kľúčovým nástrojom realizácie programu Horizont Európa a vďaka prepájaniu rôznych typov partnerov predchádzajú duplicite investícií, znižujú roztrieštenosť, a tak významne prispievajú k dosahovaniu politických priorít EÚ. Prehľad aktuálnych takmer 50 implementovaných partnerstiev nájdete na tomto odkaze.

V marci tohto roku Európska komisia predstavila legislatívneho návrhu o kritických nerastných surovinách, ktorého cieľom je zabezpečiť ich udržateľnú dostupnosť do roku 2030 cez rôzne opatrenia. Jedným z takýchto opatrení je aj výskum substitúcií a recyklovateľnosti, a preto sa EK v tomto kontexte zaviazala predložiť koordinovaný akčný plán o pokročilých materiáloch s cieľom zabezpečiť zodpovedajúcu úroveň investícií do výskumu a inovácií. Jedným z hlavných bodov tohto plánu by malo byť práve vytvorenie Európskeho partnerstva v oblasti pokročilých materiálov a práve teraz prebiehajú na úrovni EK a jej expertných skupín diskusie o tom, akú podobu by toto partnerstvo malo mať. Z tohto dôvodu je teraz ideálny čas aj pre slovenských výskumníkov sa do tejto diskusie zapojiť.

Aktuálna situácia

Aktuálne existuje v oblasti pokročilých materiálov starší typ európskeho partnerstva, M-ERA.NET, ktoré môžeme z hľadiska jeho fungovania vnímať ako predchodcu dnešného spolufinancovaného partnerstva. Partnerstva M-ERA-NET sa zúčastňuje Slovenská akadémia vied a partnerstvo má aktuálne zabezpečené financovanie do roku 2026. V roku 2023 bude končiť výskumná iniciatíva FET Flagship so zameraním na grafén, ktorého je Slovenská akadémia vied takisto súčasťou.

Porovnanie aktuálnych možností

Od spustenia programu Horizont Európa (2021) už existujú len 3 typy európskych partnerstiev: inštitucionalizované partnerstvá (institutionalised), spoločne programované partnerstvá (co-programmed) a spolufinancované (co-funded) partnerstvá. V prípade pokročilých materiálov prebieha úvaha len nad poslednými dvomi spomenutými.

Spoločne programované partnerstvá:

Najjednoduchšia forma partnerstva, ktorá prepája EK najmä so súkromným sektorom a jeho potrebami. Členmi môžu byť aj verejné výskumné organizácie. Partnerstvo sa uzatvára medzi EK a jednou alebo viacerými asociáciami aktérov na základe podpisu Memoranda o porozumení. V prípade pokročilých materiálov je to iniciatíva AMI2030, ktorá združuje viac ako 370 aktérov a má potenciál zohrať úlohu vo formovaní asociácie/asociácií pre potreby budúceho partnerstva v oblasti pokročilých materiálov

Pre vstup do asociácie musia aktéri zaplatiť členský poplatok. Výška poplatku je veľmi individuálna, no pre verejné výskumné organizácie býva tento poplatok omnoho nižší ako pre súkromné podniky, často v rozmedzí medzi 500-5000€ ročne v závislosti od veľkosti organizácie

Partnerstvo je plne financované z prostriedkov Horizontu Európa prostredníctvom výziev, ktoré sú spoluvytvárané so samotnými členmi partnerstva. To znamená, že členovia takéhoto partnerstva majú privilegovaný dosah na proces navrhovania výziev a poznajú ich zameranie v dostatočnom časovom predstihu

Výzvy vyhlásené v rámci Horizontu Európa sú otvorené pre všetkých oprávnených žiadateľov programu Horizont Európa bez ohľadu na to či sú, alebo nie sú členmi partnerstva. Avšak vďaka vyššie spomenutým dôvodom sa len zriedka stáva, že konzorciá aktérov, ktorí sú členmi partnerstva, v takýchto výzvach neuspejú.

Partnerstvo trvá len do konca obdobia trvania Horizontu Európa, s víziou možného pokračovania v rovnakej alebo zmenenej forme aj v nasledujúcom, 10. rámcovom programe EÚ pre výskum a inovácie

Spolufinancované partnerstvo:

Partnerstvo, ktoré užšie prepája EK s členskými štátmi (ČŠ), resp. ich grantovými agentúrami. Partnerstvo sa uzatvára cez grantovú dohodu medzi EK a konzorciom inštitúcií financujúcich výskum a inovácie jednotlivých ČŠ, a to na základe vyhlásenej výzvy a podpísanej grantovej dohody. Každý ČŠ sa môže rozhodnúť či a koľko jeho agentúr sa do takého partnerstva zapojí, zo strany ČŠ je však potrebné participovať aj po finančnej stránke

Partnerstvo je financované ako zo strany EK (vo výške 30%, výnimočne až do 70% nákladov) tak aj z rozpočtu jednotlivých ČŠ, resp. ich grantových agentúr. Implementované je následne cez spoločný konzorciálny projekt, ktorý okrem vyhlasovania spoločných výziev pre financovanie tretích strán, môže zahŕňať aj iné spoločné podporné aktivity, všetko podľa vypracovanej spoločnej Strategickej výskumno-inovačnej agendy (SRIA)

Spoločné výzvy vyhlasované v rámci spolufinancovaného partnerstva sú financované na základe príspevkov jednotlivých grantových agentúr a zverejnené v samostatnom pracovnom programe. Každý člen partnerstva sa môže ad hoc rozhodnúť či sa ku konkrétnej vyhlasovanej výzve pripojí a aký veľký príspevok je ochotný v rámci nej prerozdeliť. Takisto určí oprávnenosť žiadateľov zo svojho štátu a počet financovaných projektov. Keďže väčšinou v partnerstvách nie je zastúpených 100% ČŠ alebo asociovaných krajín programu Horizont Európa, zúčastniť sa výziev preto môže len užší okruh záujemcov, ako vo výzvach vyhlasovaných v rámci Horizontu Európa. Celkový rozpočet na jeden konzorciálny projekt býva v porovnaní s výzvami vyhlasovanými cez pracovné programy Horizont Európa menší (približne polovičný)

Partnerstvo sa uzatvára na 7 rokov, čo by v prípade pokročilých materiálov znamenalo obdobie približne do roku 2032

Každý typ partnerstva má svoje plusy a mínusy. Zatiaľ čo spoločne programované partnerstvo ponúka väčšie množstvo prostriedkov v kratšom časovom horizonte, na jeho plné využitie je potrebné, aby sa potenciálny žiadateľ aktívne zapojil do jeho činností a nadviazal úzke kontakty v rámci siete svojho partnerstva. Spolufinancované partnerstvo na druhej strane ponúka dlhodobú víziu s nižšou konkurenciou, avšak v prípade Slovenska zostáva otázna výška národného príspevku a zastrešenie procesu grantovou agentúrou. Mohol by to však byť dobrý začiatok diskusie smerujúcej ku národnej stratégii financovania výskumu v oblasti pokročilých materiálov.

V aktuálnej situácii diskusia na úrovni EÚ smeruje skôr ku preferencii spoločne programovaného partnerstva, avšak táto téma zatiaľ ešte nie uzavretá.

Zaujala Vás táto téma a chceli by ste sa o nej dozvedieť viac? Chceli by ste aj Vy zapojiť do diskusie? Vyhovovalo by Vašej inštitúcii viac jedno alebo druhé partnerstvo? Chceli by ste stáť na začiatku formujúcich sa iniciatív v tejto oblasti? Chceli by ste, aby sa Vaše výskumné priority odzrkadlili v pripravovanom partnerstve? Alebo by ste sa len chceli podeliť o Vaše skúsenosti s materiálovým výskumom na Slovensku? V tom prípade prosím vyplňte veľmi krátky formulár, ktorý nájdete na tomto odkaze a my Vás obratom kontaktujeme alebo nám napíšte priamo na kamil.novak(at)cvtisr.sk Vyplnenie tohto formuláru by nám zároveň výrazne pomohlo pri mapovaní kľúčových slovenských hráčov a ich priorít v tejto oblasti.

Zverejnené 14.6.2023, slord