EÚ navrhuje vytvorenie Platformy strategických technológií pre Európu

Priemysel EÚ preukázal svoju vnútornú odolnosť, no naďalej zostáva vystavený výzvam. Vysoká inflácia, nedostatok kvalifikovaných pracovných síl, demografické zmeny, narušenie dodávateľských reťazcov počas pandémie COVID-19, rastúce úrokové sadzby a prudký nárast nákladov na energiu a cien vstupov zaťažujú konkurencieschopnosť priemyslu EÚ. K tomu sa pridáva silná, ale nie vždy spravodlivá konkurencia na roztrieštenom svetovom trhu.

Zavádzanie a rozširovanie určitých kritických a nových technológií v strategických odvetviach v rámci Únie bude mať zásadný význam pre využitie príležitostí a splnenie cieľov ekologického a digitálneho prechodu na zníženie strategických závislostí a uľahčenie cezhraničných investícií v rámci jednotného trhu. Preto sú potrebné okamžité opatrenia na podporu vývoja alebo výroby kritických technológií v EÚ alebo na zabezpečenie a posilnenie ich hodnotových reťazcov v týchto oblastiach. Únia musí tiež riešiť nedostatok pracovnej sily a zručností v týchto strategických odvetviach. Za takéto kritické technológie EÚ považuje:

Deep tech a digitálne technológie

Čisté technológie

Biotechnológie

Napriek rozsiahlej nedávno prijatej legislatíve, ktorá zahŕňa Net-Zero Industry Act, Critical Raw Materials Act, Novú Európsku inovačnú agendu, Dočasný krízový rámec pre štátnu pomoc a povinnosť zahrnutia kapitoly REPowerEU do plánov obnovy a odolnosti, EÚ potrebuje štrukturálnejšiu odpoveď na investičné potreby svojho priemyslu. Preto sa EK rozhodla navrhnúť zriadenie Platformy strategických technológií pre Európu (STEP).

Platforma by mala pomôcť zachovať európsky náskok v oblasti kritických a nových technológií, ktoré sú dôležité pre ekologický a digitálny prechod, od technológií súvisiacich s výpočtovou technikou vrátane mikroelektroniky, kvantovej informatiky a umelej inteligencie až po biotechnológiu a biomanuálnu výrobu a technológie s nulovou spotrebou. Cieľom STEP je aj mobilizácia súkromného kapitálu na podporu konkurencieschopnosti európskych podnikov v oblasti týchto technológií na globálnej scéne, čo následne povedie k budovaniu domácich kapacít.

Európska komisia preto navrhuje finančne posilniť a upraviť aktuálne fungujúce nástroje:

Nástroje Kohéznej politiky

STEP umožní poskytovať finančné stimuly vo forme 30 % predbežného financovania v roku 2024 a zvýšiť financovanie EÚ na 100 % pre projekty v súlade so STEP. EK v tomto kontexte takisto navrhuje predĺžiť lehoty na predloženie záverečnej dokumentácie v rámci obdobia 2014 – 2020 o 12 mesiacov. To by malo pomôcť členským štátom, ktoré budú čeliť dodatočnej pracovnej záťaži spojenej s revíziou operačných programov na účely STEP

InvestEU

Komisia navrhuje zvýšiť prevody do InvestEU z plánov obnovy a odolnosti zo 4 % na 10 %. Táto dodatočná flexibilita pri využívaní zdrojov členských štátov v rámci programu InvestEU im pomôže využiť zavedené štruktúry a trhové znalosti partnerov, ktorí program InvestEU realizujú, na výber a financovanie najsľubnejších spoločností.

Inovačný Fond, Európsky obranný fond a Európska rada pre inovácie

Nové priority STEP budú zahrnuté do priorít Inovačného fondu, ktorý je programom financovania zavádzania čistých nulových a inovatívnych technológií, Európskeho obranného fondu, ktorý je programom financovania výskumu a vývoja obranných technológií, a Európskej rady pre inovácie (EIC) v rámci programu Horizont Európa, ktorý je hlavným európskym inovačným programom na identifikáciu, vývoj a rozšírenie prelomových technológií.

Okrem toho bude môcť EIC poskytovať čisto kapitálovú podporu (equity only) aj MSP a malým spoločnostiam so strednou trhovou kapitalizáciou (small midcaps), ktoré vykonávajú prelomové a prevratné inovácie v oblasti kritických technológií, a to bez ohľadu na to, či predtým získali iné druhy podpory z nástroja EIC Accelerator. Takéto investície by mohli byť poskytované v rozsahu od 15 do 50 miliónov EUR a katalyzujú kolá financovania so spoluinvestormi v rozsahu od 50 do 250 miliónov EUR.

Európska komisia týmto krokom zmobilizuje viac 10 miliárd EUR v rámci MFF od ktorých si sľubuje zmobilizovanie dodatočných 150 miliárd EUR z národných a súkromných zdrojov na podporu STEP. Cieľom tejto finančnej injekcie je podpora pre spoločnosti, ktoré by sa inak mohli presunúť mimo Európy alebo by ich mohli predbehnúť konkurenti z tretích krajín, ktorí sú lepšie financovaní.

Rozpočet

Inovačný fond	+ 5 miliárd EUR
Európsky obranný fond	+ 1,5 miliardy EUR
InvestEU	+ 3 miliardy EUR
Európska rada pre inovácie	+ 2,63 miliardy EUR (z čoho bude 0,8 miliardy presunutej z 2. piliera a iba 0,5 miliardy budú tvoriť nové zdroje)

Portál a pečať zvrchovanosti

Ďalšou novinkou bude Pečať zvrchovanosti, ktorá sa udelí projektom, ktoré prispievajú k cieľom STEP, za predpokladu, že projekt bol posúdený a spĺňa minimálne požiadavky na kvalitu, najmä kritériá oprávnenosti, vylúčenia a udelenia, stanovené vo výzve na predkladanie návrhov v rámci programu Horizont Európa, programu Digitálna Európa, programu EU4Health, Európskeho obranného fondu alebo Inovačného fondu, a to bez ohľadu na to, či projekt získal finančné prostriedky v rámci týchto nástrojov.

Na zvýšenie prehľadu o výzvach súvisiacich so STEP, podporených projektoch a projektoch označených pečaťou suverenity EK vytvorí nový Portál zvrchovanosti.

Mapovanie technologických demonštračných projektov v energeticky náročných odvetviach

V kontexte mapovania aktuálnych kritických technológií EK uverejnila správu s názvom „Zvyšovanie inovačných technológií pre klimatickú neutralitu„, ktorá analyzuje 184 demonštračných projektov pre klimatickú neutralitu v energeticky náročných odvetviach. Projekty zahŕňajú inovatívne oblasti čistých technológií, ako sú elektrifikácia, integrácia vodíka, zachytávanie, využívanie a ukladanie uhlíka (CCUS), cirkulácia a energetická účinnosť. Testovali sa v rôznych energeticky náročných priemyselných závodoch, najmä v chemických, cementárenských, oceliarskych, sklárskych, papierenských, keramických a ropných rafinériách v celej EÚ. Správa poukazuje na potrebu následných investícií, aby tieto čisté technológie mohli vstúpiť na trh do roku 2030 a významne prispieť k dosiahnutiu klimatických cieľov EÚ do roku 2050. Pokiaľ ide o umiestnenie demonštračných zariadení, Slovensko a Maďarsko sú jedinými štátmi, ktoré napriek výraznej úlohe energeticky náročných odvetví v ich ekonomikách nemajú žiadne demonštračné zariadenia pre nízkouhlíkové technológie financované z nástroja EÚ, na svojich územiach.

Viac informácií: