Pre národný rozvoj a pokrok je rozhodujúce mať kompetentnú pracovnú silu. Kvalifikovaní odborníci produkujú inovácie, ekonomický rast a sociálny pokrok. Európa je však svedkom narastajúceho problému úniku mozgov (angl. brain drain), kedy vysoko vzdelaní jednotlivci emigrujú, aby hľadali lepšie príležitosti inde.
Publikácia, zverejnená Európskou komisiou skúma príčiny, výzvy a prebiehajúce opatrenia na riešenie tohto problému so zameraním na krajiny východnej a južnej Európy.
Príčiny odchodu kvalifikovaných ľudí do zahraničia
Voľný pohyb pracovníkov, jedno zo základných práv občanov EÚ, uľahčil mobilitu pracovnej sily v rámci EÚ. V tzv. „vysielajúcich regiónoch“ však táto sloboda viedla k výraznému odchodu ich vysoko vzdelanej pracovnej sily v prospech tzv. „prijímajúcich regiónov“. Je to dané rastúcou konkurenciou talentov a obmedzenou kapacitou vysielajúcich regiónov vytvárať pre týchto pracovníkov atraktívne podmienky.
Vysoko kvalifikovaní pracovníci môžu emigrovať v dôsledku závažných faktorov vo svojich domovských regiónoch, ako je nezamestnanosť mladých ľudí, zlý vzdelávací systém a politická nestabilita. K tomuto javu prispievajú ekonomické rozdiely, kvalita vzdelávania a otázky správy vecí verejných. Z ekonomického hľadiska jednotlivcov lákajú vyššie mzdy, lepšie pracovné vyhliadky v zahraničí a vyššia životná úroveň. Ako príklad slúži Lotyšsko, ktoré od 90. rokov 20. storočia čelí výraznému úniku mozgov, najmä kvôli mzdovým rozdielom. Kvalita vzdelávacích a výskumných zariadení je rozhodujúcou hnacou silou, keďže jednotlivci opúšťajú svoje domovské krajiny za lepšími možnosťami vzdelávania a prístupom na renomované univerzity. Rumunsko, ktoré čelí výraznej emigrácií talentov, poukazuje na nedostatok výskumníkov ako na hlavný problém. Zlá správa vecí verejných a korupcia sú ďalším zhlukom faktorov, ktoré nútia jednotlivcov emigrovať zo svojich domovských krajín, ako to vidíme v prípade Grécka, kde príčiny emigrácie kvalifikovaných jednotlivcov spočívajú v ekonomických výzvach vyplývajúcich z finančnej krízy v roku 2008, v obavách z korupcie a v nedostatku politickej dôvery.
Stratégie EÚ a skúsenosti krajín s riešením tejto problematiky
Európska komisia aktívne tento problém tematizuje a rieši prostredníctvom nástroja na podporu politík (Policy Support Facility – PSF), čo je mechanizmus na poskytovanie podpory pri navrhovaní, implementácii a hodnotení reforiem systémov výskumu a inovácií v členských štátoch EÚ a krajinách pridružených k programu Horizontu Európa.
V posledných rokoch Európska komisia zaviedla aj niekoľko iniciatív na riešenie vplyvu demografických zmien pričom identifikovala potrebu začleniť demografické hľadiská do politiky EÚ a znížiť rozdiely medzi regiónmi. Ďalším opatrením je spoločný akčný plán z roku 2020 medzi Európskym výborom regiónov a Európskou komisiou, ktorého cieľom je poskytnúť regiónom a mestám najnovšie údaje na zmiernenie úniku mozgov a pohybu ľudského kapitálu v krajinách EÚ a na riešenie nerovností vo vzdelávaní.
Na druhej strane členské štáty EÚ takisto adresujú tento problém a k jeho riešeniu prispievajú aj pomocou národných plánov obnovy a odolnosti (Recovery and Resilience Plans), ktoré slúžia na realizáciu cielených reforiem.
Napríklad, Lotyšsko sa zameriava na reformu vysokoškolského vzdelávania, zavádzaním reforiem na zvýšenie kvality a konkurencieschopnosti svojich inštitúcií prostredníctvom štrukturálnych zmien v riadení, financovaní a ľudských zdrojoch.
Podobne Slovinsko prijalo nový zákon o vedeckom výskume a inovačných aktivitách a reformovalo svoje riadenie výskumu a inovácií.
V prípade Litvy možno upriamiť pozornosť na zavedenie stratégií, zameraných na zlepšenie domácich príležitostí sprostredkovaním financovania ambicióznych výskumných projektov vedených výskumníkmi, ktorí pracujú v zahraničných inštitúciách. Tieto schémy pokrývali mzdy, výdavky na výskum a režijné náklady, čím prilákali špičkových vedcov.
V súlade s odporúčaniami PSF Rumunsko oznámilo komplexný plán na modernizáciu a zlepšenie svojho systému výskumu a inovácií. Zahŕňa iniciatívy na zlepšenie financovania založeného na zásluhách, podporu medzinárodných partnerstiev, zvýšenie účasti v programe Horizont Európa a podporu transferu technológií.
Pokiaľ ide o Chorvátsko, odporúčania PSF sú navrhnuté tak, aby podporovali programy v Národnom pláne pre vedu, techniku a inovácie na roky 2021 – 2027, ktorého cieľom je zlepšiť podmienky výskumníkov a prilákať verejné a súkromné financovanie výskumu a inovácií.
V Moldave vláda vypracovala národnú stratégiu pre diaspóru na roky 2015-2025, ktorá povzbudzuje kvalifikovaných moldavských migrantov, aby sa vrátili do krajiny a prispeli k jej rozvoju.
Rovnako aj Slovensko sa stretáva s problémom udržania kvalifikovaných ľudí a ich odchodom do zahraničia. Prvá vlna odchodu študentov nastáva už po ukončení stredoškolského vzdelania. Podľa štatistík z roku 2020, v porovnaní s krajinami OECD, má Slovensko druhý najvyšší podiel vysokoškolákov študujúcich v zahraničí (19%). Zároveň okolo 10% absolventov domácich vysokých škôl odchádza po štúdiu za prácou do zahraničia, čo sa týka najmä absolventov medicíny. Tejto problematike sa venuje Plán obnovy a odolnosti SR, ktorý sa ďalej zameriava aj na najdôležitejšie spoločenské výzvy a na systémové nedostatky slovenskej ekonomiky.
Spolupráca medzi národnými vládami a EÚ spolu s implementáciou odporúčaní PSF je kľúčová na zmiernenie negatívnych dôsledkov tohto problému, pričom rovnako dôležité je aj zabezpečenie inštitucionálnych zmien podporujúcich spoločné normy pre európskych výskumných pracovníkov.
Zverejnené 17.10. 2023, slord
