Keďže Európska únia (EÚ) začína prípravu svojho rámcového programu pre výskumu a inovácie (R&D) na roky 2028 – 2034, zvyšuje sa tlak na zmenu widening opatrení, ktoré sa tradične zameriavajú na krajiny s nízkou vedeckou výkonnosťou.
Widening opatrenia, ktoré boli zavedené v roku 2014 v rámci programu Horizont 2020 a pokračovali v programe Horizont Európa, boli navrhnuté tak, aby preklenuli priepasť vo výskume a inováciách medzi krajinami s vysokou a nízkou vedeckou výkonnosťou. V programe Horizont Európa sa rozpočet na tieto opatrenia strojnásobil na takmer 3 miliardy EUR a okrem 15 členských štátov EÚ (vrátane Slovenska) sa vzťahuje aj na pridružené krajiny s podobnou výskumnou výkonnosťou a na najvzdialenejšie regióny Francúzska, Španielska a Portugalska.
Mapa znázorňujúca klasifikáciu inovácií regiónov EÚ podľa regionálnej tabuľky inovácií za rok 2023
Hoci neprebehli žiadne oficiálne rokovania, neformálne rozhovory medzi diplomatmi EÚ a zainteresovanými stranami zdôraznili koncepciu zamerania sa na všetky regióny, ktoré vykazujú nízku výskumnú výkonnosť v ktoromkoľvek členskom štáte. Európska únia považuje tento posun za sľubný pokrok v rozhovoroch o 10. rámcovom programe (FP10) s očakávaním, že definitívne výsledky diskusií sa dosiahnu do roku 2024.
Potreba diskusií o zmene opatrení vychádza z presvedčenia, že určité regióny v rámci widening krajín vykazujú väčší pokrok v porovnaní s mnohými regiónmi v krajinách, ktoré nespadajú pod widening krajiny. Najnovšia regionálna hodnotiaca tabuľka EÚ ukazuje, že regióny hlavných miest v widening krajinách vrátane Prahy, Budapešti a Záhrebu sú klasifikované ako silnejší inovátori ako niektoré regióny vo Francúzsku, Španielsku a Taliansku.Zatiaľ čo niektoré členské štáty EÚ podporujú zmeny v opatreniach, iné, najmä tie, ktoré využívajú súčasné opatrenia, ich buď odmietajú, alebo ich považujú za irelevantné.
Rozšírenie týchto opatrení na regionálnu úroveň zároveň vzbudzuje obavy z potenciálneho oslabenia primárnych cieľov widening opatrení.
Náhradné riešenie by mohli poskytovať štrukturálne fondy EÚ, ako napríklad Európsky fond regionálneho rozvoja alebo Kohézny fond, ktoré by mohli byť lepšími zdrojmi na podporu regionálnych výskumných a inovačných ekosystémov. Ďalšou alternatívou na zvýšenie podpory pre regióny s nízkou výskumnou výkonnosťou by bolo zlepšenie existujúcich mechanizmov koordinácie fondov Horizont Európa a štrukturálnych fondov. Hoci takéto mechanizmy existujú, regióny ich dôsledne nevyužívajú, čo vytvára rozdiely v rámci krajín. Konkrétnym príkladom takejto koordinácie je známky výnimočnosti (angl. Seal of Excellence), ktorá poskytuje príležitosť pre žiadateľov z programu Horizont Európa, ktorí majú vynikajúci návrh, ale nedostanú grant, získať finančnú podporu prostredníctvom štrukturálnych fondov. Uplatňovanie tohto mechanizmu sa však v EÚ líši. Niektoré členské štáty zaviedli jednoduchší systém, v ktorom žiadatelia, ktorí sa kvalifikujú na pečať excelentnosti, automaticky získajú prístup k štrukturálnym fondom, zatiaľ čo iné členské štáty vyžadujú, aby žiadatelia absolvovali celý proces podávania žiadostí o štrukturálne fondy od začiatku, hoc obdržali túto známku excelentnosti.
V neposlednom rade je tiež dôležité objasniť rozdiel a zároveň účel opatrení pre widening krajiny, ktoré sa líšia od kohéznych fondov EÚ. Zatiaľ čo kohézne fondy EÚ sa zameriavajú na zníženie regionálnych rozdielov prostredníctvom investícií do oblastí, ako je infraštruktúra a odborná príprava, opatrenia pre widening krajiny sú v súlade so širším princípom programu Horizont Európa, ktorým je financovanie excelentnosti. Konkrétne tieto widening opatrenia podporujú vysokokvalitných výskumníkov alebo inštitúcie v menej rozvinutých regiónoch, aby získali prístup ku konkurencieschopnému financovaniu, ktoré by sa im inak nepodarilo získať v dôsledku nedostatku skúseností s grantmi a výskumnými projektmi EÚ.
Okrem toho existuje skepticizmus ohľadom účinnosti widening opatrení ako takých pri dosahovaní ich primárneho účelu, ktorým je pomôcť výskumníkom zabezpečiť financovanie vo všetkých oblastiach Horizontu Európa. Namiesto toho tieto opatrenia príležitostne podnecujú výskumných pracovníkov, aby sa zamerali výlučne na projekty určené pre widening krajiny a súťažili o fond financovania vo výške 3 miliárd EUR, zatiaľ čo výskumníci z rozvinutejších krajín využívajú väčší rozpočet v hodnote 95,5 miliardy EUR.
Prioritou by malo byť zavedenie mechanizmov na identifikáciu vynikajúcich výskumníkov v akomkoľvek regióne alebo krajine v Európe a poskytnutie potrebnej podpory, ktorá týmto výskumníkom pomôže získať finančné prostriedky z akejkoľvek časti programu Horizont Európa, ktorá je vhodná alebo potrebná.
Viac informácií
Tlačová správa Science and Business
Zverejnené 26.10. 2023, slord
