Európska komisia zverejnila 21. novembra 3 správy, ktoré informujú o možnej iniciatíve európskej excelencie s cieľom posilniť postavenie univerzít v ich misii v oblasti výskumu a inovácií a pomôcť členským štátom vytvoriť národnú podporu. Iniciatíva je súčasťou nového Európskeho výskumného priestoru (ERA) a stanovuje zámer posilniť výskumný a inovačný rozmer univerzít prostredníctvom komplexnej transformačnej agendy, ktorá umožní univerzitám rozvíjať sa v súlade s ERA.

Východiskovou štúdiou je  „Smerom k európskej iniciatíve excelencie“, ktorej cieľom je podporiť Generálne riaditeľstvo pre výskum a inovácie (DG RTD) pri implementácii akcie 13 Politickej agendy ERA na roky 2022 – 2024. Štúdia nabáda inštitúcie vysokoškolského vzdelávanie, aby prijali zásady ERA. Prijatím zásad načrtnutých v politickej agende ERA môžu inštitúcie vysokoškolského vzdelávanie prispieť k posilneniu postavenia univerzít počas ich digitálnej transformácie, implementácii komplexného rámca pre výskumnú kariéru a zvyšovaniu excelencie vo vede.

Túto štúdiu dopĺňajú dve analytické správy, ktoré poskytujú podrobné hodnotenia podpory programu Horizont 2020 pre iniciatívu Európskych univerzít a mapujú iniciatívy excelencie vo výskume a inováciách.

1. Smerom k európskej iniciatíve excelentnosti

Táto štúdia skúma excelenciu na univerzitách v EÚ, mapuje iniciatívy členských štátov a hodnotí podporu EÚ prostredníctvom Inciatívy Európske univerzity. Obsahuje časti o excelentnosti v praxi, podpore členských štátov, podpore EÚ prostredníctvom európskych univerzít a končí odporúčaniami pre možné európske iniciatívy excelentnosti. Medzi kľúčové zistenia patria:

• Európske univerzity transformujú svoj rozmer výskumu a inovácií v súlade s princípmi ERA;
• Vo všeobecnosti je výkonnosť v porovnaní s rôznymi oblasťami inštitucionálnych zmien v rámci ERA vzájomne prepojená, t. j. účinnosť v jednej oblasti má tendenciu podporovať vysokú výkonnosť v iných oblastiach;
• Úrovne výkonnosti v oblastiach inštitucionálnych zmien v rámci ERA odrážajú národné politické rámce a tiež strategické záväzky a rozhodnutia samotných vysokoškolských inštitúcií;
• Excelencia výskumu vedeného výzvami si vyžaduje širšiu transformáciu vysokoškolských inštitúcií;
• Posilňovanie ľudského kapitálu je ovplyvnené vnútroštátnym kontextom, zatiaľ čo spolupráca medzi akademickou sférou a podnikmi závisí od jasnosti účelu;
• Zapojenie občanov a občianok do výskumu si vyžaduje strategický záväzok vysokých škôl a integráciu komunity;
• Iniciatívy členských štátov v oblasti excelencie slúžia ako príklady partnerského učenia a podpory;
• Iniciatíva Európske univerzity  demonštruje potenciál pre nadnárodné aliancie;
• Politické odporúčania zahŕňajú  kompletnú systémovú podporu, vzájomné učenie sa a testovanie nových hodnotiacich kritérií pre inštitucionálnu výkonnosť na základe princípov ERA.

Správa zdôrazňuje holistickú politickú podporu, vzájomné učenie sa a komplexný prístup na podporu excelencie a zásad ERA na úrovni členských štátov aj na úrovni inštitúcií. Akákoľvek iniciatíva na úrovni EÚ by mala podporovať používanie existujúcich nástrojov a testovať nové kritériá hodnotenia výkonnosti inštitúcií.

2. Posúdenie podpory Európskej iniciatívy univerzít v rámci programu Horizont 2020

Táto analytická správa sa zameriava sa na vyhodnotenie podpory programu Horizont 2020 pre Iniciatívu Európske univerzity  (EUI) v období 2019-2022. Cieľom EUI je vytvárať aliancie medzi univerzitami a inštitúciami vyššieho vzdelávania v celej EÚ, podporovať spoluprácu a zvyšovať globálnu konkurencieschopnosť. Finančné prostriedky z programu Horizont 2020 boli poskytnuté 39 z celkového počtu 41 aliancií európskych univerzít v dvoch výzvach, ktoré boli vyhlásené v rokoch 2019 a 2020. Tieto získali granty do výšky 2 miliónov EUR na realizáciu inštitucionálnych zmien, ktoré by rozvinuli ich výskum a inovačné schopnosti, a to ako individuálne vysokoškolské inštitúcie, tak aj kolektívne ako aliancie. Analýza sa zameriava na efektívnosť grantov „Veda so spoločnosťou a pre spoločnosť“ (SwafS) pri riadení inštitucionálnych zmien v rámci aliancií európskych univerzít.

V tejto hodnotiacej správe sa zdôrazňuje, že aj keď financovanie z programu Horizont 2020  pozitívne prispelo k rozvoju kapacít výskumu a inovácií medzi zúčastnenými vysokými školami, samo osebe neprinieslo transformáciu. Pokiaľ ide o vplyv na členské štáty, niektoré vlády poskytli svojim univerzitám dodatočné finančné prostriedky na účasť v alianciách (často na vzdelávacie a výskumné a inovačné prvky spoločne). Okrem tohto financovania však zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by financovanie z programu Horizont malo nejaký širší vplyv na politiku v oblasti výskumu a inovácií. To je v kontraste so situáciou týkajúcou sa vzdelávacej politiky na vnútroštátnej úrovni, kde sa začínajú uskutočňovať niektoré významné zmeny na podporu európskych univerzitných aliancií. Pozitívne signály však naznačujú, že mnohé aliancie sú na trajektórii transformácie, ktorá je podmienená pokračujúcou podporou. Hodnotenie rovnako identifikuje oblasti, v ktorých bola spolupráca obzvlášť cenná, vrátane inventárov a plánov na zdieľanie infraštruktúry, nových partnerstiev pre výskum a inovácie, školenia v oblasti podnikateľských zručností a iniciatív na podporu zapojenia občanov a občianok. Okrem toho analýza naznačuje, že univerzity vo widening štátoch majú tendenciu získať významnejšie výhody ako univerzity v ostatných štátoch, čo podporuje hypotézu, že inštitucionálne zmeny v transformačných moduloch budú mať tendenciu urýchliť prístup k excelentnosti v inštitúciách/regiónoch s nižšou intenzitou výskumu a inovácií.

3. Mapovanie a modelovanie iniciatív excelencie vo výskume a inováciách

Táto správa informuje o kľúčovej úlohe iniciatív excelencie, ktoré implementujú národné a regionálne vlády v celej EÚ s cieľom zvýšiť výskumné a inovačné schopnosti univerzít prostredníctvom značných verejných investícií. Zdôrazňuje, že Európska komisia zvažuje Európsku iniciatívu excelencie na úrovni EÚ, ktorá má doplniť a posilniť existujúce iniciatívy na rôznych úrovniach riadenia. Komplexná správa ponúka dôkladné zmapovanie národných a regionálnych iniciatív excelencie, pričom čerpá ponaučenia z ich implementácie a porovnáva postupy s nečlenskými štátmi. Okrem toho sa venuje aj vypracovaniu modelov iniciatív excelencie a poskytuje odporúčania o ich užitočnosti ako vzorových iniciatív na podporu excelencie na národnej alebo regionálnej úrovni.

Zozbieranie dôkazov o mapovaní iniciatív excelencie (IE) viedlo k týmto záverom:

• Všadeprítomnosť IE: IE fungujú vo veľkej miere takmer vo všetkých členských štátoch EÚ;
• Rôzne ciele a podpora: IE sa zvyčajne zameriavajú na viacero cieľov a poskytujú rôzne typy podpory;
• Dôraz na spoluprácu: Spolupráca medzi rôznymi aktérmi v oblasti výskumu a inovácií je spoločnou požiadavkou a cieľom IE;
• Rozhodujúce financovanie EÚ: Financovanie EÚ, najmä zo štrukturálnych a investičných fondov, zohráva kľúčovú úlohu pri fungovaní mnohých IE, najmä vo widening štátoch alebo členských štátoch kategorizovaných ako mierni alebo rozvíjajúci sa inovátori. Niektoré krajiny sa vo veľkej miere spoliehajú na programy spolufinancované EÚ, ako sú projekty TEAMING.
• Zameranie na najvýkonnejších: Mnohé IE sú zamerané skôr na podporu tých najvýkonnejších ako na zvyšovanie celkovej výkonnosti v rámci národného sektora výskumu a inovácií. Niektoré prípady majú za cieľ pozdvihnúť menej výkonné vysokoškolské inštitúcie skôr spoluprácou než priamou podporou;
• Význam internacionalizácie: Zvyšovanie medzinárodnej prítomnosti a podpora internacionalizácie sa považujú za neoddeliteľnú súčasť excelencie vo výskume.
• Výzvy v oblasti udržateľnosti: Udržateľnosť činností a účinkov v niektorých IE zostáva neistá bez dlhodobého financovania;
• Systémová transformácia s rámcovými revíziami: IE bez revízií širších národných rámcov nemusia nevyhnutne priniesť systémovú transformáciu vysokoškolských inštitúcií v členskom štáte, vrátane systémov hodnotenia kariéry.

Analýza 50 vybraných IE viedla k identifikácii šiestich modelov pre iniciatívy excelencie podporujúce vysokoškolské inštitúcie: 1) Podpora centier excelencie 2) Podpora transformácie vysokých škôl 3) Špecifické výskumné projekty 4) Uprednostňovanie komercializácie výsledkov výskumu 5) Podpora individuálnych výskumníkov 6) Rámce pre hodnotenie a odmeňovanie výsledkov výskumu.

Zo Slovenska boli v tejto správe analyzované dve iniciatívy:

• Podpora centier excelencie nadnárodného významu (2019-2023)

Táto iniciatíva financovaná z Európskeho fondu regionálneho rozvoja prostredníctvom Operačného programu Výskum a inovácie na roky 2014 – 2020 podporila rozvoj centier excelencie nadnárodného významu na Slovensku. Hlavnými cieľmi tejto iniciatívy bolo povzbudzovať podniky, aby investovali do výskumu a inovácií; podporovať vytváranie väzieb a synergií medzi podnikmi, výskumnými a vývojovými centrami a vysokými školami; rozvíjať kolaboratívny výskum vo forme priemyselného výskumu a experimentálneho vývoja v centrách excelencie nadnárodného významu, v ktorých tému výskumu a/alebo vývoja určuje podnik ako organizátor výskumného centra.

• Mobilizácia excelentných výskumných tímov (2015 – 2018; 2019 – 2023)

Túto iniciatívu podporil Európsky fond regionálneho rozvoja prostredníctvom Operačného programu Výskum a inovácie na roky 2014-2020. Iniciatíva bola realizovaná v dvoch kolách (2015-2018 a 2019-2023). V každom kole boli dve samostatné výzvy na predkladanie návrhov, jedna pre Bratislavský kraj a druhá pre zvyšok krajiny. Iniciatíva podporila rozvoj výskumných projektov (realizovaných konzorciom viacerých výskumných organizácií a aspoň jedného podnikateľského subjektu/firmy) v súlade s prioritami definovanými v Stratégii inteligentnej špecializácie SR (dopravné prostriedky pre 21. storočie, priemysel pre 21. storočie, digitálne Slovensko a kreatívny priemysel, verejné zdravie a zdravotnícke technológie a zdravé potraviny a životné prostredie).

Z analýzy vyplýva, že Slovensko ako začínajúci inovátor, sa v rámci iniciatív, ktoré podporujú transformáciu vysokoškolských inštitúcií jasne zameriava na podporu najlepších univerzít, ktoré sa často spájajú s maximálnym využitím výskumnej infraštruktúry a rozvojom kapacít výskumu a inovácií. V prípade stratégií pre výskum a inovácie sa sústreďuje na rozvoj ako znalostná ekonomika a posilnenie transferu znalostí a komercializácie.

Takáto komparácia by mohla pomôcť Komisii poskytovať členským štátom cielenú politickú podporu a poradenstvo pri vytváraní nových národných alebo regionálnych iniciatív s cieľom presadzovať excelentnosť a inštitucionálnu reformu vysokoškolských inštitúcií.

Na záver, zatiaľ čo IE zohrávajú kľúčovú úlohu pri posilňovaní spolupráce, podpore vysokovýkonných inštitúcií a posilňovaní internacionalizácie, ich dlhodobý vplyv a systémová transformácia závisia od udržateľného financovania a integrácie do širších národných politických rámcov. Zistenia zdôrazňujú potrebu starostlivého návrhu, monitorovania a spolupráce s cieľom maximalizovať účinnosť IE.

Zverejnené  30.11. 2023, slord