Bývalý taliansky premiér a predseda Inštitútu Jacquesa Delorsa, Enrico Letta, v apríli 2024 predstavil svoju správu o jednotnom trhu EÚ s názvom „Much more than a market – speed, security, solidarity.“ Vypracovaním nezávislej správy na vysokej úrovni ho poverila Európska rada v júni 2023 s cieľom preskúmať jednotný trh a jeho fungovanie.
Koncepcia vnútorného trhu z roku 1985, ktorá bola zavedená do praxe v roku 1993 je jedným z najväčších úspechov EÚ. Jednotný trh zaručuje štyri slobody, a to voľný pohyb tovaru, služieb, osôb a kapitálu v rámci územia EÚ. Jednotný trh bol vždy neoddeliteľne spojený so strategickými cieľmi EÚ a možno ho považovať za pokračujúci projekt, ktorý je potrebné prispôsobiť kontextu súčasnej doby.
Lettova správa o jednotnom trhu predstavuje návrhy jeho posilnenia, pričom zdôrazňuje potrebu politickej podpory pri implementácii konkrétnych riešení. Kľúčovým posolstvom správy je konštatovanie, že súčasný rámec jednotného trhu „neodráža vyvíjajúcu sa dynamiku trhu, ktorý čoraz viac formuje digitalizácia, inovácie a neistota spojená so zmenou klímy a jej vplyvom na spoločnosť.“
V tejto súvislosti Enrico Letta navrhuje zavedenie piatej slobody na posilnenie výskumu, inovácií a vzdelávania do rámca jednotného trhu. Piata sloboda by zahŕňala slobodu skúmať, objavovať a tvoriť v prospech ľudstva bez disciplinárnych alebo umelých hraníc a obmedzení.
Podľa Lettovej správy si ťažkosti EÚ premeniť svoj výskumný potenciál do zabezpečenia konkurencieschopnosti európskeho priemyslu na svetových trhoch, vyžadujú doplnenie piatej slobody do Zmluvy o fungovaní EÚ – hlavy XIX, výskum a technologický rozvoj a kozmický priestor. Letta od piatej slobody očakáva posilnenie vnútornej dynamiky jednotného trhu a globálnej konkurencieschopnosti EÚ, ktorá je v súčasnosti značne závislá od externých technológií.
Dodatočná piata sloboda by mala byť katalyzátorom pokroku v oblastiach výskumu a vývoja, využívania údajov, kompetencií, AI, kvantovej výpočtovej techniky, biotechnológií, biorobotiky a vesmíru. Okrem toho by mala pomôcť „transformovať existujúce rozptýlené znalosti, fragmentáciu a rozdiely na jednotné príležitosti pre rast, inovácie a inkluzívnosť.“
Podľa Letta by sa piata sloboda mohla realizovať prostredníctvom politických iniciatív, zlepšenia infraštruktúry a rámcov spolupráce na podporu inovácií a digitálnej gramotnosti. Za účelom realizácie piatej slobody v praxi Lettova správa navrhuje ako jednu z prvých iniciatív vypracovanie ambiciózneho akčného plánu vychádzajúceho zo spoločných konzultácií všetkých inštitúcií EÚ a členských štátov.
Letta vo svojej správe spomína i vytvorenie Európskeho znalostného spoločenstva (European Knowledge Commons) – centralizovanej platformy poskytujúcej prístup k verejne financovanému výskumu, dátovým súborom a vzdelávacím zdrojom.
Strategický význam má podľa Letta aj harmonizácia mechanizmov na tok údajov, pričom zásadným je investovanie do digitálnej štruktúry a podporovanie európskych dátových priestorov v kľúčových sektoroch, ako je napríklad Európsky priestor pre zdravotné údaje (EHDS). Svoj význam má i podpora verejno-súkromných partnerstiev, podpora malých a stredných podnikov, start-upov a zavedenie komplexného rámca Otvorenej vedy (Open Science), ktorý by motivoval výskumných pracovníkov k otvorenému sprístupňovaniu ich práce a zároveň podporoval zdieľanie údajov a spoluprácu.
Kľúčovým cieľom je podľa správy bezproblémová mobilita výskumných pracovníkov v rámci EÚ a mimo nej odstránením administratívnych a právnych prekážok. Okrem toho by sa mali ďalej rozšíriť zavedené programy, ako sú akcie Marie Skłodowska-Curie, za účelom zvýšenia mobility výskumných pracovníkov a inovátorov. Správa tiež konštatuje, že migrácia európskych talentov za príležitosťami mimo EÚ vážne oslabuje inovačnú kapacitu EÚ, a preto je udržanie talentov v EÚ mimoriadne dôležité.
Letta okrem toho nalieha na „harmonizáciu a jednotné uplatňovanie právnych predpisov vo všetkých členských štátoch, zjednodušenie byrokracie a zabezpečenie nediskriminačného prístupu k internetu.“
Zároveň upozorňuje, že pre využitie potenciálu piatej slobody je dôležité riešiť investičnú medzeru v oblasti výskumu a inovácií, pričom „verejný aj súkromný sektor by mali zosúladiť stratégie financovania so zásadami otvorených poznatkov, aby mohli riešiť globálne výzvy, akými sú starnúca populácia a klimatická zmena.“ Okrem toho sa zasadzuje za ochranu autonómie výskumných pracovníkov a za vytváranie politických rozhodnutí založených na dôkazoch.
Rozhodujúcim rozmerom piatej slobody je zároveň aj Európsky vzdelávací priestor (EEA). Zavedenie európskych diplomov, ktoré nedávno navrhla Európska komisia, Letta považuje za „základný kameň“ pri realizácii piatej slobody. Letta okrem európskych diplomov spomína vytvorenie európskych programov pre špecifické disciplíny (napr. inžinierstvo, vzdelávanie učiteľov, európske zdravotnícke profesie, IKT/AI) a navýšenie finančnej podpory pre 60 už existujúcich európskych univerzitných aliancií, do ktorých sa doposiaľ zapojilo aj 5 slovenských univerzít.
Letta zároveň priznáva veľký význam mobilite v kontexte realizácie piatej slobody: „Skúsenosť s mobilitou by mala byť neoddeliteľnou a povinnou súčasťou stredoškolského vzdelávania pre všetkých Európanov mladších ako 18 rokov v rámci iniciatívy Erasmus pre všetkých / Erasmus High School.“
Zatiaľ čo Lettova správa pravdepodobne ovplyvní budúcnosť novej generácie programov EÚ na obdobie rokov 2028 – 2034, vrátane rámcového programu pre výskum a inovácie (FP10), je táto správa jednou z viacerých, ktoré sa zameriavajú na tému konkurencieschopnosti EÚ. Začiatkom apríla bola publikovaná spoločná správa Európskej skupiny pre analýzu politík so zameraním na posilnenie inovačnej kapacity EÚ. V júni 2024 bude zároveň predstavená správa o konkurencieschopnosti EÚ, ktorú pripravuje Mario Draghi, bývalý prezident Európskej centrálnej banky a taliansky premiér.
Celé text správy: https://www.consilium.europa.eu/media/ny3j24sm/much-more-than-a-market-report-by-enrico-letta.pdf
Zverejnené: 14.05.2024, slord
