Pri príležitosti 20. výročia doposiaľ najväčšieho rozširovania EÚ, kedy sa do európskych štruktúr začlenilo 10 nových členských krajín, vrátane Slovenska, zverejnil portál Science Business analýzu ich výskumno-inovačnej výkonnosti od vstupu do EÚ.
Z údajov vyplýva, že od vstupu krajín do EÚ bol dosiahnutý pokrok v zlepšovaní systémov výskumu a inovácií, hoci samotné členstvo v EÚ nie je izolovaným faktorom týchto zmien. Po vstupe do EÚ začalo do nových členských krajín prúdiť viac verejných a súkromných finančných prostriedkov a zároveň sa zvýšila medzinárodná vedecká spolupráca.
Čo sa teda zmenilo v 10 „nových“ krajinách za dvadsať rokov ich členstva v EÚ?
Na porovnanie výkonu jednotlivých krajín je možné použiť ukazovateľ intenzity ich výskumu a vývoja, ktorý porovnáva podiel HDP, ktorý vyčleňujú na výskum a vývoj. Všeobecne platí, že krajiny s najsilnejšími výskumnými kapacitami, sú práve tie, ktoré do tejto oblasti aj najviac investujú.
V tej súvislosti všetkých 10 krajín, ktoré vstúpili do EÚ v roku 2004, navýšili verejné výdavky na výskum a vývoj. Najväčšiu zmenu zaznamenalo Poľsko, kde vláda zvýšila výdavky na výskum a vývoj z úrovne 0,56 % HDP v roku 2004 na 1,45 % v roku 2022. Napriek celkovému zlepšeniu naprieč krajinami intenzita výskumu a vývoja od roku 2014 klesla v Česku, Slovinsku a na Malte a stagnovala v Maďarsku a v Litve.
Čo sa týka Slovenska, intenzita výdavkov na výskum a vývoj vzrástla z úrovne 0,5 % HDP v roku 2004 na 0,98 % HDP v roku 2022. Priemerná intenzita výskumu a vývoja v EÚ dosiahla v roku 2022 úroveň 2,22 %, pričom ide o medziročný pokles z úrovne 2,27 %. Treba však poznamenať, že intenzita výskumu a vývoja ako ukazovateľ nezohľadňuje fakt, že krajiny môžu stále zvyšovať svoje výdavky na výskum a vývoj bez toho, aby investovali väčší podiel HDP, keďže ekonomiky všetkých desiatich krajín od vstupu do EÚ rástli.
Pokiaľ ide o zapojenie sa do rámcových programov EÚ pre výskum a inovácie, nové členské štáty EÚ všeobecne ťažšie získavali finančné prostriedky z vysokokonkurenčných programov vzhľadom na nedostatok skúseností, slabšie systémy grantovej podpory a menšiu sieť kontaktov v vedeckej sfére. Pozitívom však zostáva, že od 7. rámcového programu (FP7) v rokoch 2007 – 2013, deväť z desiatich krajín zvýšilo svoju účasť v rámcových programoch EÚ. Úspešným príkladom je napríklad Cyprus, ktorému sa podarilo v súčasnom programe Horizont Európa získať 0,85 % celkových grantov z programu, zatiaľ čo v FP7 cyperskí výskumníci získali celkovo 0,34 % grantov.
V prípade Slovenska sa podiel získaných projektov v rámci rámcových programov zvýšil z úrovne 0,36 % v FP7 na zatiaľ 0,43 % v rámci Horizontu Európa.
Krajiny, ktoré zvýšili svoju účasť na rámcových programoch pritom využívali aj iné zdroje financovania z EÚ, a to prostredníctvom európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF), ktoré sú zamerané na vyrovnávanie úrovne najslabších regiónov. Jedným z nich je i Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR), ktorý bol obzvlášť užitočný pri budovaní výskumnej infraštruktúry, univerzít a pri získavaní talentov. V prípade Slovenska dodatočné financovanie z EŠIF v súčasnosti predstavuje viac ako polovicu ročných výdavkov na výskum a inovácie v krajine. Od vstupu do EÚ Slovensko investovalo viac ako 1 miliardu EUR z týchto prostriedkov do rozvoja centier excelentnosti a vedeckých parkov, čo by bolo inak veľmi ťažko dosiahnuteľné len zo zdrojov štátneho rozpočtu.
Ďalším ukazovateľom, ktorého zlepšenie možno pozorovať v nových členských krajinách EÚ je počet vedeckých prác, ktoré boli tvorené pomocou zahraničnej spolupráce. V tomto aspekte dominujú najmä Cyprus a Fínsko, ktoré naplno využili možnosti vytvárania partnerstiev v EÚ. V tomto aspekte sa vedcom na Slovensku podarilo publikovať v roku 2023 celkovo 828 vedeckých prác, v ktorých figuroval aspoň jeden spoluautor mimo EÚ oproti celkovému počtu 348 prác v roku 2011.
Jednou z oblastí, v ktorej nové členské štáty dlhodobo zaostávajú za európskym priemerom je podpora verejných výdavkov na výskum a vývoj v súkromnom sektore prostredníctvom mechanizmov, ako sú daňové úľavy, stimuly alebo priame financovanie. Krajiny ako Česko, Estónsko, Maďarsko a Poľsko postupne dobiehajú priemer EÚ v oblasti verejných výdavkov na výskum a vývoj v súkromnom sektore, kým Slovinsko sa nachádza nad priemerom. Naopak Slovensko dlhodobo zaostáva v priamej vládnej podpore pre výskum a vývoj v podnikateľskom sektore.
Ako celkovo naznačujú zozbierané údaje, aj napriek tomu, že niektoré nové členské krajiny sa v súčasnosti vo viacerých ukazovateľoch blížia k priemerným hodnotám EÚ, naďalej pretrvávajú rozdiely vo výkonnosti medzi novšími a staršími členskými krajinami EÚ. Stále preto existuje priestor na zlepšenie a zabezpečenie vyššej účasti nových krajín v rámcových programoch, vrátane Slovenska, ktorého vedecká komunita je častokrát málo motivovaná súťažiť o financovanie na európskej úrovni.
Portál Science Business je sieťou inštitúcií združujúca univerzity, firmy, výskumné a politické organizácie, ktorým poskytuje okrem aktuálnych informácií aj možnosti na zviditeľnenie sa v Bruseli. Science Business publikuje reporty, analýzy a prehľady diania v oblasti inovácií, pričom prepája priemysel, výskum a politiku. Viac o možnosti členstva v Science Business nájdete na ich webstránke.
Celý text článku z portálu Science Business: https://shorturl.at/jnZ24
Zverejnené 15.05.2024, slord
