Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre výskum a inovácie (DG RTD) organizovalo 12. júna podujatie s názvom „Dialóg na vysokej úrovni o perspektívnom programe výskumu a inovácií pre klimatickú neutralitu do roku 2050.“

Podujatie reagovalo na zistenia správy „Výskum a inovácie pre klimatickú neutralitu do roku 2050: Výzvy, príležitosti a cesta vpred.“

V úvode podujatia bol rok 2024 zarámcovaný ako rok tzv. troch C (celebration – change – creation), keďže tento rok si pripomíname 40 rokov existencie rámcového programu pre výskum a inovácie, zároveň zažívame zmenu politického vedenia európskych inštitúcií vďaka voľbám do Európskeho parlamentu a navyše máme príležitosť na zmenu smerom k udržateľnejšej a spravodlivejšej Európe.

Počas podujatia vystúpili vysokí predstavitelia Európskej komisie a spoločne diskutovali na tému úlohy výskumu a inovácií pre dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050.

Joana Drake, zástupkyňa generálneho riaditeľa DG RTD, zdôraznila naliehavosť opatrení v oblasti klímy a upozornila na alarmujúce zistenia správy „European Climate Risk Assessmenent“ publikovanej začiatkom tohto roka. Rok 2023 bol zaznamenaný ako celosvetovo najteplejší a Európa je najrýchlejšie sa otepľujúcim kontinentom od 80. rokov 20. storočia. Ako výstižne v minulosti povedal generálny tajomník OSN António Guterres, v súčasnosti sa nachádzame v tzv. „global boiling era.“

Podľa slov Joany Drake sú na dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050 nevyhnutné zásadné zmeny vo fungovaní hospodárskych subjektov. Hoci dosiahnutie cieľa klimatickej neutrality je jedným zo základných kameňov programu Horizont Európa, súčasné tempo inovácií nie je dostatočné, keďže technologická medzera je na úrovni 50 %.  Preto je potrebné využiť príležitosti v oblasti kvantovej výpočtovej techniky, umelej inteligencie a biotechnológií a inovovať nové obchodné modely, sociálne postupy, inštitúcie a finančné nástroje. Strategická spolupráca s tretími krajinami je kľúčová pre komercializáciu zelených technológií, udržanie konkurenčnej výhody a zaistenie bezpečnosti a ochrany.

Počas podujatia boli predstavené kľúčové zistenia správy „Výskum a inovácie pre klimatickú neutralitu do roku 2025,“ ktorú publikovalo DG RTD v novembri 2023. Správa sa zameriava na úlohu výskumu a inovácií v premene Európy na klimaticky neutrálne hospodárstvo do roku 2050. Okrem iného zdôrazňuje technologickú priepasť medzi súčasnými možnosťami a tým, čo je potrebné dosiahnuť do konca storočia. Kľúčovou otázkou zostáva ako vieme urýchliť prechod na klimaticky neutrálne hospodárstvo.

Panelová diskusia o úlohe výskumu a inovácií priniesla rôzne pohľady na naplnenie cieľov klimatickej neutrality, pričom spoločným menovateľom všetkých názorov bola naliehavosť problému klimatickej krízy. Všetci rečníci sa zhodli na potrebe inovácií a prijímania zmien v spôsoboch investovania do výskumu a inovácií.

Generálny riaditeľ DG RTD, Marc Lemaître, zdôraznil existenčnú naliehavosť klimatickej krízy a upozornil na nedostatok nástrojov a technológií na jej riešenie. Načrtol kľúčové oblasti problému, a to pochopenie mechanizmov klimatickej zmeny, urýchlenie vývoja technológií na zmiernenie klimatických zmien, vývoj technológií na odstraňovanie uhlíka a pochopenie behaviorálnych a systémových zmien súvisiacich s klimatickou krízou.

Profesorka Sylvia Schwaag Serger z Lundskej univerzity zdôraznila význam začlenenia výskumu a inovácií do spoločenského kontextu. Zdôraznila, že samotné technologické riešenia sú nedostatočné a musia byť integrované spolu s ekonomickým, bezpečnostným a sociálnym rozmerom. Jasný cieľ a smerovanie sú nevyhnutné pre riadenie zmien.

Kurt Vandenberghe, generálny riaditeľ DG CLIMA, zdôraznil potrebu politiky v oblasti klímy založenej na vede a inováciách. Zdôraznil význam zapojenia spoločnosti, zvyšovania produktivity a strategických investícií. Európska zelená dohoda poskytuje základný rámec, ale je potrebné riešiť spoločenské obavy týkajúce sa nákladov, sociálnej spravodlivosti a cenovej dostupnosti. Zdôraznil, že ambície a ciele už boli vytýčené, teraz je čas začať diskutovať o ich implementácii.

Viceprezidentka Breakthrough Energy Europe, Ann Mettler, zdôraznila európsku históriu zelených technológií, ale upozornila na nedostatky v ich rozširovaní a komercializácii. Vyzvala k posilneniu verejno-súkromných partnerstiev a lepšiemu zavedeniu riešení vyvinutých v Európe do praxe. Zdôraznila tiež potrebu flexibility rámcového programu, aby bolo možné reagovať na šoky a integrovať podnikateľské sektory do iniciatív v oblasti čistej energie.

Účastníci diskusie načrtli názory na kľúčové priority pre budúci rámcový program výskumu a inovácií. Kurt Vandenberghe sa vyslovil za orientáciu na misie, vyššie výdavky na výskum v oblasti klímy, systémové investičné prístupy a tematické oblasti, ako sú obehové hospodárstvo a odstraňovanie uhlíka. Ann Mettler zdôraznila potrebu holistického pohľadu na inovačný cyklus, interdisciplinárnu tvorbu politík a globálnej perspektívy na využitie konkurenčných výhod Európy. Sylvia Schwaag Serger vyzvala na investície do priemyslu, zachovanie a vytváranie nových odvetví a stanovovanie noriem. Marc Lemaître zdôraznil potrebu jasnej stratégie a cieľov, inovatívnych verejno-súkromných partnerstiev, viac iniciatív zdola nahor a systematickú podporu najzákladnejšieho a aplikovaného výskumu.

Pokiaľ ide o medzinárodnú spoluprácu, panelisti sa zhodli na potrebe strategických partnerstiev s krajinami globálneho Juhu, posilňovania konkurencieschopnosti a hľadania rovnováhy medzi otvorenosťou a ochranou európskej ekonomiky. Zdôraznili význam vnímania priemyselnej politiky v širšom geopolitickom kontexte.

V závere podujatia odznela i spojitosť so správou Enrica Lettu o zavedení  piatej slobody na posilnenie výskumu, inovácií a vzdelávania v jednotnom trhu. Generálny riaditeľ DG RTD zhodnotil, že v súčasnosti máme veľmi mäkký prístup k dosiahnutiu pokroku na tejto ceste. „Mali by sme členským štátom navrhnúť ambicióznejší prístup – viac sa harmonizovať, byť kompatibilnejší a integrovanejší.“

Kľúčovým odkazom podujatia je potreba zmeniť „pravidlá hry,“ vrátiť Európe svoju konkurencieschopnosť, systematicky investovať do výskumu a inovácií a definovať si jasné prostriedky na dosiahnutie cieľov.

Viac informácií a videozáznam z podujatia: https://shorturl.at/0jcPN

Zverejnené 17.06.2024, slord