Európska komisia zverejnila Správu o výkonnosti EÚ v oblasti vedy, výskumu a inovácií v roku 2024 (SRIP). Za posledné dve desaťročia sa zvýšili investície EÚ do výskumu a inovácií, čo prispelo ku konkurencieschopnosti EÚ najmä v oblasti zelených technológií a k celkovej kvalite výskumu.
Niektoré z kľúčových zistení:
– EÚ si udržiava vedúce postavenie v celosvetovom počte patentov týkajúcich sa obnoviteľných zdrojov energie (29 %) a energetickej účinnosti (24 %),
– EÚ má excelentné univerzity: 49 európskych univerzít sa umiestnilo v prvej dvestovke svetového rebríčka QS v roku 2024.
– EÚ je na druhom mieste na svete z hľadiska objemu vedeckých výstupov na úrovni 18 %, pričom ide zníženie z úrovne 24 % v roku 2010. Celosvetových lídrom v množstve vedeckých publikácií (27 %), ako aj z hľadiska podielu na 10 % najcitovanejších publikácií je Čína.
– EÚ sa podieľa na veľkom počte medzinárodných spoločných publikácií (56 % všetkých publikácií v EÚ), ktoré sú výsledkom najmä európskej výskumnej spolupráce.
– Pokiaľ ide o intenzitu výskumu a inovácií, EÚ sa v roku 2021 umiestnila na piatom mieste (2,3 % HDP) za USA (3,5 % HDP), Japonskom (3,3 % HDP), Južnou Kóreou (4,9 % HDP) a Čínou (2,4 % HDP). Rozdiel oproti hlavným konkurentom je spôsobený predovšetkým množstvom súkromných investícií do výskumu a vývoja.
– Pokiaľ ide o strategické technológie zvyšujúce produktivitu (napr. internet vecí, blockchain, umelá inteligencia a technológie kybernetickej bezpečnosti), EÚ má v porovnaní s USA a Čínou slabšiu pozíciu. Zatiaľ čo všeobecná produktivita výskumu sa v posledných desaťročiach spomaľuje a vedecké objavy a myšlienky sa stávajú menej prevratnými, šírenie AI vo vede sa celosvetovo zvyšuje výrazným tempom, pričom na čele je Čína, za ktorou nasledujú USA a EÚ. Trh rizikového kapitálu v EÚ je v porovnaní s inými regiónmi sveta obmedzený, čo bráni súkromným investíciám do inovatívnych spoločností.
V správe sa tiež zdôrazňujú tri hlavné výzvy pre výskum a inovácie v EÚ:
- Nedostatočne využívané ekosystémy výskumu a inovácií: EÚ je popredným svetovým hráčom vo vedeckom výskume, ale pri využívaní svojho bohatého ekosystému VaI čelí viacerým prekážkam. Výrazné rozdiely v úsilí v oblasti výskumu a vývoja v jednotlivých členských štátoch spôsobujú, že cieľ výdavkov na VaI (3 % HDP) ešte nebol dosiahnutý a aktuálne je na úrovni 2,3 %.
- Pretrvávajúce rozdiely vo výskume a inováciách: Výskumné a inovačné činnosti sa sústreďujú na určitých miestach, čo je umocnené podporou činností a aktérov, ktorí dosahujú najvyššie výsledky.
- Technologická priepasť v porovnaní s inými regiónmi sveta: Spôsobená aj zložitosťou pri zvyšovaní investícií súkromného sektora do VaI na úrovni EÚ. Zatiaľ čo EÚ dosiahla výrazný pokrok v oblasti zeleného prechodu, v digitálnej oblasti je ešte stále čo zlepšovať.
Okrem iného súčasná geopolitická nestabilita vyvolala potrebu výskumu a vývoja v oblasti obrany. V súčasnosti sa európske investície do obrany zameriavajú prioritne skôr na nákup obranného vybavenia, vývoj technológií, výrobu ako na základný výskum a vývoj. Správa hovorí o potrebe podporovať synergie medzi obranným a civilným výskumom a vývojom EÚ, ktorý môže podporiť rozvoj technológií s dvojakým použitím v rámci EÚ.
V súvislosti s umelou inteligenciou by mala EÚ zabezpečiť, aby jej politika podporovala využívanie nástrojov AI vo vede. Revolúcia v oblasti AI vo výskume je spojená s výzvami v oblasti zamestnanosti, etiky a ochrany súkromia, ale môže tiež posilniť vedu. Udržanie špičkovej úrovne AI vo vede bude kľúčom k ďalšiemu posilneniu pevnej výskumnej základne EÚ.
V správe sa okrem iného spomína i potreba premieňať vedecké poznatky na komerčné a spoločenské využitie. V tejto oblasti Komisia odporúča systémový prístup k šíreniu poznatkov, strategické riadenia duševného vlastníctva a posilnenej spolupráce medzi akademickou obcou, priemyslom a vládami.
Ďalšie kapitoly správy sa venujú témam smerovania verejného výskumu, ekologickým startupom, technologickej suverenite a strategickej autonómii, spomaleniu globálneho rastu produktivity a podnikovým investíciám do inovácií.
Správa o výkonnosti EÚ v oblasti vedy, výskumu a inovácií (SRIP) analyzuje dynamiku výskumu a inovácií, ako aj inovačnú výkonnosť Európy a jej hnacie sily. Správa kombinuje analýzu založenú na ukazovateľoch so skúmaním aktuálnych politických otázok. Ide o vlajkovú publikáciu DG RTD, pričom nové vydania vychádzajú každé dva roky.
Viac informácií:
Zverejnené 03.07.2024, slord
