Výskum a inovácie v národných plánoch obnovy a odolnosti

Výskumná služba Európskeho parlamentu (EPRS) zverejnila brífing o postavení výskumu a inovácií v národných plánoch obnovy a odolnosti (NRP). Nedostatočné investície do výskum a inovácií (VaI) sú spoločným problémom všetkých členských štátov EÚ, aj keď v rôznej miere.

Na splnenie cieľa EÚ investovať 3 % svojho ročného HDP do VaI má kľúčový význam nástroj na oživenie európskeho hospodárstva, NextGenerationEU (NGEU) a jeho hlavný výdavkový nástroj na obnovu a odolnosť. Tieto nástroje poskytujú členským štátom dodatočné finančné prostriedky na základe vypracovaných národných plánov obnovy a odolnosti (NRP). Nástroj na obnovu a odolnosť (RRF) financuje opatrenia v oblasti VaI v hodnote viac ako 47 miliárd EUR v národných plánoch obnovy a odolnosti, hoci dôraz na výskumno-inovačné aktivity sa v jednotlivých plánoch líši.

Analýza Komisie z apríla 2022 týkajúca sa národných plánov obnovy a odolnosti ukázala, že investície do VaI sa pohybujú v rozmedzí 4 % – 13 % prostriedkov pridelených krajine v rámci nástroja RRF. Z analýzy Science Business Network z apríla 2023 vyplýva, že členské štáty venujú na VaI v priemere 10 % svojich prostriedkov pridelených v rámci RRF, pričom rozdiely naprieč Úniou sú značné. Napríklad Nemecko plánuje investovať 26 % svojich pridelených prostriedkov do VaI, zatiaľ čo Rumunsko plánuje investovať len 1 %. Slovensko je jednou z krajín, ktoré venujú značnú časť svojho národného plánu obnovy na VaI s celkovým podielom 10 % (670 miliónov EUR).

Doteraz bolo členským štátom vyplatených viac ako 35 % zdrojov RRF, ktoré podporujú projekty v oblasti VaI, a to predovšetkým v oblasti ekologickej transformácie, digitálnej transformácie a inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu. Podľa strednodobého hodnotenia Komisie sa 6 % celkových investícií v rámci piliera RRF zameraného na ekologický prechod financuje na ekologické činnosti v oblasti VaI, vrátane obehového hospodárstva, priemyselnej dekarbonizácie a čistých technológií.

Samotný brífing o postavení VaI analyzoval 6 prípadových štúdií (investičných alebo reformných opatrení) v oblasti VaI z jednotlivých národných plánov obnovy. Tieto opatrenia siahajú od investícií do udržateľného poľnohospodárstva (Portugalsko) až po reformu a integráciu organizácií výskumu, vývoja a inovácií v Európskom výskumnom priestore (Rumunsko). Každá z hodnotených prípadových štúdií bola prepojená s jedným zo šiestich politických usmernení pre VaI, ktoré vypracovala Európska komisia. Stručná správa sa dotýka aj ďalších možností financovania VaI v rámci tradičného viacročného finančného rámca.

V brífingu sa konštatuje, že hoci RRF a NGEU môžu prispieť k odstráneniu inovačnej medzery a zároveň poskytujú dôležitú podporu na zvýšenie investícií do VaI v celej EÚ, dosiahnutie investičného cieľa 3 % HDP zostáva výzvou, ktorá si vyžaduje trvalé úsilie a odhodlanie všetkých členských štátov.

V súvislosti s výsledkami v oblasti inovácií Spoločné výskumné centrum (JRC) publikovalo koncom júna správu o ukazovateľoch inovačných výstupov (IOI), ktorá zachytáva ako si EÚ a členské štáty vedú v oblasti inovácií. IOI je zložený ukazovateľ, ktorý meria inovačnú výkonnosť 46 krajín vrátane členských štátov EÚ, bloku EÚ ako celku a vybraných krajín EZVO, OECD a rozvíjajúcich sa ekonomík.

Z najnovších zistení vyplynulo, že pokiaľ ide o inovačné výstupy, EÚ prekonáva Nový Zéland, Austráliu a Čínu, ale stále zaostáva za krajinami ako Švajčiarsko, Spojené štáty a Južná Kórea. V správe sa tiež uvádza, že EÚ zaznamenala v rokoch 2012 až 2022 nárast IOI o 8 %. Znamená to zlepšenie výkonnosti inovačnej produkcie, ktoré je porovnateľné s tými, ktoré vykazujú USA (10 %) alebo Izrael (11 %). Naopak, Čína zaznamenala v rovnakom období takmer 30 % zlepšenie IOI a zdá sa, že je pripravená čoskoro vyrovnať inovačný rozdiel oproti EÚ.

Pokiaľ ide o rozdiely medzi členskými štátmi EÚ, najlepšie výsledky dosahujú Švédsko, Nemecko, Fínsko a Írsko. Naopak, Rumunsko, Poľsko a Lotyšsko vykázali spomedzi členských štátov EÚ najnižšie výsledky. Slovensko je takisto na chvoste rebríčka členských krajín EÚ. Na druhej strane, Slovensko zaznamenalo v rokoch 2012 až 2022 výrazné zlepšenie podielu domácej pridanej hodnoty na exporte znalostne náročných služieb. Tento trend poukazuje na klesajúcu závislosť Slovenska od zahraničných vstupov pri exporte znalostne náročných služieb. Celkovo údaje poukazujú na výrazné zlepšenie v službách oproti spracovateľskému priemyslu, pričom Slovensko k tomuto pozitívnemu trendu prispieva.