Ekaterina Zaharieva, budúca komisárka pre portfólio s názvom „Startupy, výskum a inovácie”, sa počas svojho verejného vypočutia v Európskom parlamente vyslovila za „slepé” hodnotenie programu Horizont Európa. Nadväzovať by pritom mala na už zrealizovaný nedávny pilotný projekt takéhoto hodnotenia: „Som za to, aby sme pokračovali v tomto „slepom” hodnotení, a tak zvýšili dôveru v program.“
V záujme zvýšenia transparentnosti a odstránenia predsudkov pri hodnotení s týmto krokom vo svojom predbežnom stanovisku k budúcemu rámcovému programu FP10 súhlasí aj Slovensko.
Dáta totiž naznačujú, že výskumný program Horizont Európa by mohol uprednostňovať známe prestížne organizácie. Od novembra 2024 len francúzske Národné centrum pre vedecký výskum (CNRS) získalo granty v celkovej hodnote viac ako 660 miliónov EUR, čo je viac ako dostali všetky organizácie v Poľsku dohromady. Úspešná belgická univerzita KU Leuven taktiež získala až 264 miliónov EUR, čo je približne rovnako ako prostriedky, ktoré obdržali všetky rumunské organizácie ako celok. Jedným z dôvodov môže byť aj predpoklad, že hodnotitelia projektom z týchto centier excelentnosti všeobecne prisudzujú vysokú kvalitu, čo zvyšuje pravdepodobnosť získania finančných prostriedkov z programu. Členské štáty EÚ preto svojho času požiadali Európsku komisiu, aby vyskúšala tzv. hodnotenie „naslepo”, v ktorom hodnotitelia nie sú oboznámení s menom predkladateľa projektové návrhu v prvej fáze hodnotenia.
Následne sa v rokoch 2023 – 2024 projektové návrhy v rámci programu Horizont Európa, ktoré prechádzali dvojstupňovým hodnotením, hodnotili v prvej fáze „naslepo”. Pri takomto hodnotení sa posudzovali len kritériá kvality a vplyvu návrhu, keďže žiadatelia v časti B svojej žiadosti neuvádzali názov svojej organizácie, akronym, logo ani mená zamestnancov. Hodnotitelia boli zároveň vyzvaní, aby pri jednotlivých návrhoch skúsili odhadnúť totožnosť žiadateľa. Úspešní žiadatelia potom mohli predložiť návrhy aj v druhej fáze, tentokrát už aj s uvedením mena. Tie boli potom hodnotené ako zvyčajne podľa všetkých troch kritérií: excelentnosti, vplyvu a kvality realizácie.
Jednou z úloh pilotného programu bolo zmerať, či je vzhľadom na prevádzkový a právny kontext hodnotiaceho postupu programu Horizont Európa vôbec možné vykonať skutočné hodnotenie „naslepo”. Aj keď výsledky ešte nie sú známe, Zaharieva uviedla, že je pripravená v tejto veci podporiť ďalšie kroky. „Slepé” hodnotenie by podľa nej malo zabezpečiť, aby hodnotitelia neuprednostňovali známejšie a prestížnejšie inštitúcie. Podľa hovorkyne Európskej komisie je pokračovanie pilotného projektu počas zostávajúceho trvania programu Horizont Európa možné, no zatiaľ sa o ňom ešte nerozhodlo. V uniknutých návrhoch pracovných programov programu Horizont Európa 2025, v ktorých sú uvedené všetky podrobnosti o výzvach, sa však zmienka o pilotnom projekte nenachádza.
Hodnotenie „naslepo” by mohlo byť jedným z krokov zameraných na zjednodušenie rámcového programu a uľahčenie orientácie v ňom. K týmto cieľom sa počas svojho vypočutia prihlásila aj samotná Zaharieva. Zjednodušenie by podľa nej umožnilo rýchlejšie udeľovanie grantov a povzbudilo by účasť rôznorodejšieho spektra zainteresovaných strán. V súčasnosnom zložitom systéme trvá takmer 12 mesiacov, kým sa návrh dostane od žiadosti k dohode o grante. Zaharieva chce tieto lehoty skrátiť vyskúšaním tzv. dvojfázového procesu podávania žiadostí, ktorý by sa držal zásady „najprv dôveruj, potom ohodnoť“. Tú vo svojej správe k nadchádzajúcemu 10. rámcovému programu, ktorý začne platiť až v roku 2028, navrhol bývalý portugalský minister pre vedu Manuel Heitor. Prvá fáza by mala byť „zameraná len na jadro projektu“, pričom ďalšie dokumenty by žiadatelia predkladali až po schválení, čo by pomohlo zjednodušiť proces podávania žiadostí a presunúť väčšiu časť hodnotiaceho procesu do neskorších fáz projektu.
Rokovania o podobe budúceho 10. rámcového programu budú nepochybne náročné. Pre Slovensko bude okrem prípadného zavedenia „slepého“ hodnotenia kľúčová najmä podoba tzv. Wideningu. Slovensko žiada, aby bol program Widening „začlenený“ do všetkých pilierov budúceho rámcového programu. Zároveň by uvítalo aj celkové navýšenie jeho finančných prostriedkov, aby bolo umožnené aktívnejšie zapojenie nových a menej skúsených žiadateľov do programu. Pozície jednotlivých členských štátov však v tejto oblasti nie sú jednotné.
Zverejnené 26.11.2024, slord
