Iliana Ivanova, odchádzajúca komisárka EÚ pre výskum a inovácie, nedávno odkázala tzv. „wideningovým krajinám“, aby viac investovali do výskumu a inovácií. „Vyzývam vás, aby ste naďalej investovali do svojich národných kapacít pre výskum a inovácie a uskutočňovali štrukturálne reformy,“ uviedla vo svojom liste z 20. októbra.
Išlo o reakciu na spoločný list 15 členských štátov EÚ, ktoré žiadajú zdvojnásobenie rozpočtu na Widening v rámci 10. rámcového programu. Patria medzi nich Bulharsko, Cyprus, Česko, Estónsko, Grécko, Chorvátsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovensko a Slovinsko. Ministri týchto krajín trvajú na tom, že FP10 si musí zachovať prvok „rozširovania účasti a šírenia excelentnosti“ a pokračovať tak v rozvoji excelentného výskumu naprieč EÚ.
Aj keď sa Ivanova vo svojej odpovedi nevyjadrila k budúcnosti programu Widening konkrétne, uviedla napríklad, že program bol v posledných rokoch „posilnený“ o nové nástroje a dodatočné finančné prostriedky, pričom zhodnotila aj úsilie Európskej komisie zjednodušiť program Horizont Európa a zvýšiť účasť všetkých členských štátov. Podľa údajov, ktoré Ivanova citovala, sa postavenie „wideningových“ krajín v schémach financovania EÚ zvýšilo z 15,1 % účasti a 9,5 % získaných grantov v programe Horizont 2020 na 19,6 % účasti a 13,6 % získaných grantov v programe Horizont Európa. Končiaca komisárka dokonca konštatovala, že miera nových účastníkov v programe Horizont Európa je v súčasnosti v týchto krajinách mierne vyššia ako v ostatných krajinách EÚ (48 % v porovnaní so 45 %), čo podľa nej dokazuje obrovský potenciál, ktorý pri správnych podmienkach existuje v celej EÚ.
Práve rozdielne podmienky v jednotlivých členských štátoch sú pre výskum a vývoj častokrát rozhodujúce. Program Widening bol vytvorený v rámci programu Horizont 2020 v snahe odstrániť rozdiely vo výskume medzi východom a západom. Počas svojej existencie sa mu podarilo významne podporiť výskumníkov, inštitúcie a celé krajiny pri dosahovaní úspechov v európskych výskumných súťažiach. Expertná skupina pod vedením Manuela Heitora vo svojej najnovšej správe k nadchádzajúcemu 10. rámcovému programu uvádza, že tento program by sa mal v FP10 reštrukturalizovať tak, aby mal menej nástrojov, bol jednoduchší na používanie a účinnejší, pričom spolu s touto reštrukturalizáciou v správe odporúča, aby sa program premenoval na „Rozvoj Európy“.
Rozdielom vo výskume a inováciách medzi jednotlivými členskými štátmi EÚ sa počas svojho vypočutia v Európskom parlamente venovala aj nadchádzajúca komisárka pre „Startupy, výskum a inovácie”, Ekaterina Zaharieva: „Budem sa veľmi sústrediť na opatrenia programu Widening, a to nielen na samotné opatrenia, ale aj na to, ako zlepšiť účasť wideningových štátov vo všetkých častiach programu Horizont Európa.“ Zároveň sa však Zaharieva zhoduje so svojou predchodkyňou Ivanovou na tom, že celkový úspech programu Widening závisí od posilnenia vnútroštátneho úsilia v oblasti výdavkov na výskum a inovácie.
Väčšina členských štátov má dlhodobo problém napĺňať dohodnutý cieľ z roku 2002 investovať do oblasti výskumu a vývoja 3 % svojho HDP. Tohtoročné zistenia troch významných správ (správa k nadchádzajúcemu 10. rámcovému programu od Manuela Heitora, správa o jednotnom trhu od Enrica Lettu a správa o budúcnosti európskej konkurenschopnosti od Maria Draghiho) však zdá sa prinášajú nový impulz a motivujú členské štáty vynaložiť nielen viac prostriedkov, ale aj pracovať na návrhu vytvorenia tzv. „piatej slobody“ pre výskum v EÚ. Na nedávnom samite v Budapešti sa vedúci predstavitelia EÚ dokonca dohodli, že zvýšia úsilie jednotlivých štátov o splnenie dlhodobého cieľa investovať do roku 2030 3 % svojho HDP do výskumu a vývoja. Tento politický záväzok sa preverí počas rokovaní o budúcom viacročnom rozpočte EÚ, ktorý bude platiť od roku 2029. Očakáva sa, že Komisia bude presadzovať väčšie zosúladenie vnútroštátnych fondov a fondov EÚ, pričom európsky semester, hlavný politický nástroj EÚ na koordináciu hospodárskej a fiškálnej politiky, by mal preskúmať verejné a súkromné výdavky na výskum, vývoj a inovácie v členských štátoch vrátane peňazí, ktoré prichádzajú na výskum zo štrukturálnych fondov EÚ.
Zverejnené 26.11.2024, slord
