Poslanci Európskeho parlamentu schválili zloženie novej Európskej komisie

V stredu 27. novembra 2024 Európsky parlament na svojom plenárnom zasadnutí schválil zloženie kolégia komisárov, ktoré bude najbližších 5 rokov v rámci svojho druhého funkčného obdobia opäť viesť nemecká predsedníčka Ursula von der Leyen.

Poslanci v Štrasburgu rozhodovali o novom kolégiu komisárov ako celku. Za hlasovalo 370 poslancov, 282 bolo proti a 36 sa zdržalo hlasovania. Nová Komisia tak bola schválená historicky najtesnejšou väčšinou (54 % všetkých odovzdaných hlasov). Očakáva sa, že jej členovia by sa svojich povinností mohli ujať už 1. decembra 2024. Najskôr však celú Komisiu ešte musí formálne vymenovať (kvalifikovanou väčšinou) Európska rada.

Portfólio „Startupy, výskum a inovácie” by tak už začiatkom decembra mala mať na starosti bulharská nominantka Ekaterina Zaharieva. Za oblasť „Obrana a vesmír“ bude najbližších 5 rokov zodpovedať Andrius Kubilius z Litvy. Henna Virkkunen sa stane eurokomisárkou pre „Technologickú suverenita, bezpečnosť a demokraciu” a Piotr Serafin bude stáť na čele portfólia s názvom „Prosperita a priemyselná stratégia”. Post eurokomisára opäť získal aj slovenský kandidát Maroš Šefčovič, ktorý bude zodpovedný za „Obchod, ekonomickú bezpečnosť, medziinštitucionálne vzťahy a transparentnosť“.

Ešte pred hlasovaním von der Leyen potvrdila aj niektoré zmeny v portfóliách, ktoré požadovali poslanci Európskeho parlamentu v priebehu hodnotiaceho procesu. Taktiež verejne vyhlásila, že prvou iniciatívou budúcej Európskej komisie bude tzv. “kompas konkurencieschopnosti” s jasným cieľom – odstrániť inovačnú priepasť medzi Európou, USA a Čínou, zvýšiť bezpečnosť a nezávislosť a dosiahnuť dekarbonizáciu.

Von der Leyen znovu zopakovala aj svoj zámer postaviť výskum a inovácie, vedu a technológie do centra hospodárstva EÚ.

V súvislosti s európskou zelenou dohodou uviedla, že „musíme a budeme pokračovať v plnení jej cieľov“. Zaviazala sa predložiť dohodu o čistom priemysle, začať strategický dialóg o budúcnosti európskeho automobilového priemyslu, pokračovať v práci na konkurencieschopnom obehovom hospodárstve a pracovať na vytvorení európskej únie úspor a investícií.

Predsedníčka vo svojom prejave reagovala aj na vojnu na Ukrajine, aj tie na Blízkom východe a v niektorých častiach Afriky: „Európa musí vo všetkých týchto oblastiach zohrávať silnejšiu úlohu.“ Podľa von der Leyen posilnenie našej bezpečnosti predstavuje kľúčovú prioritu budúcej Komisie, preto vyzýva Európu, aby vynakladala viac prostriedkov na obranu.

Aj niektorí poslanci počas rozpravy zdôraznili, že je potrebné, aby nová Komisia začala rýchlo riešiť výzvy, ktorým Európa v súčasnosti čelí najmä v súvislosti s bezpečnosťou a silnejúcou globálnou konkurenciou. Od novej Komisie napríklad žiadajú, aby zaviedla európsku zelenú dohodu, zabezpečila energetickú nezávislosť a vybudovala obrannú úniu v reakcii na prebiehajúcu vojnu na Ukrajine.

Nie všetci poslanci však s novou Komisiou súhlasia, čo sa odzrkadlilo aj vo výsledku hlasovania, ktorý je výrazne nižší ako podpora, ktorú von der Leyen získala v júli pri svojom znovuzvolení do funkcie predsedníčky. Tento pokles je pravdepodobne spôsobený straníckymi nezhodami, ktoré sprevádzali verejné vypočutia nových komisárov. Samotná von der Leyen vo svojom prejave uznala, že v pléne vrie napätie. Vyzvala preto všetky proeurópske strany, aby sa posunuli ďalej a spolupracovali: „Prekonávanie rozporov a vytváranie kompromisov je charakteristickým znakom každej živej demokracie. A moje dnešné posolstvo je, že s vami chceme v tomto duchu spolupracovať. (…) Ako počas môjho prvého mandátu budem vždy pracovať od stredu. Pretože všetci chceme to najlepšie pre Európu – a to najlepšie pre Európanov. Preto je teraz čas, aby sme sa spojili.“

Súvisiace články