Výskum 

Ministri zodpovední za výskum a inovácie minulý týždeň na zasadnutí Rady pre konkurencieschopnosť (COMPET) v časti pre výskum a vesmír opätovne potvrdili svoj záväzok zvýšiť konkurencieschopnosť, prosperitu a klimatickú neutralitu EÚ do roku 2050 prostredníctvom zlepšenia politík v oblasti výskumu a inovácií. Prijaté závery Rady o posilnení konkurencieschopnosti EÚ, posilnení Európskeho výskumného priestoru a prekonaní jeho fragmentácie (ST 15553/24 INIT) majú za cieľ podporiť vedeckú excelentnosť, prevratné inovácie a riešiť globálne výzvy (napr. ekologický a digitálny prechod a hospodársku bezpečnosť). Závery vychádzajú z neformálnej diskusie ministrov zo septembrového stretnutia v Budapešti, a zaoberajú sa správami od Maria Draghiho o budúcnosti európskej konkurencieschopnosti ako aj od Enrica Lettu o budúcnosti jednotného európskeho trhu.

Ministri v nich vyzývajú na zmenšenie rozdielov medzi členskými štátmi a zvýšenie investícií do výskumu a inovácií s cieľom dosiahnuť cieľ 3 % HDP do roku 2030 a podporiť spoluprácu na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ. V záveroch sa tiež zdôrazňuje význam vedomostí, talentu a tvorby politiky založenej na dôkazoch pre posilnenie konkurencieschopnosti a globálneho postavenia EÚ. V texte sa osobitne spomína aj lepšie riadenie ERA v oblastiach, ako sú otvorená veda, inovačné ekosystémy a výskumné infraštruktúry, a zároveň sa podporuje pohyb talentu a mobilita výskumných pracovníkov. Ministri zároveň podporujú vytvorenie prostredia priaznivého pre investorov a startupy, stimulovanie súkromných investícií a flexibilné financovanie technologického rastu v Európe.

V kontexte práve prebiehajúcich príprav ďalšieho rámcového programu FP10 prijatie záverov Rady privítali všetky členské štáty EÚ. Niektoré krajiny by chceli v pripravovanom FP10 stanoviť ako hlavné kritérium excelentnosť, zatiaľ čo Wideningové krajiny zase vyjadrili jasnú podporu pre opatrenia tzv. Wideningu, ktoré riešia fragmentáciu a znižujú inovačný rozdiel medzi jednotlivými členskými štátmi. 

 

Biohospodárstvo

Ministri schválili aj závery Rady o potenciálnej celoeurópskej iniciatíve v oblasti výskumu a inovácií zameranej na podporu udržateľného hospodárenia s prírodnými zdrojmi, bezpečnosť potravinových systémov a zavádzanie biohospodárstva s využitím potenciálu v strednej a východnej Európe.

Udržateľná produkcia biomasy je podľa ministrov nevyhnutná na dosiahnutie cieľov Európskej zelenej dohody do roku 2030 a 2050 ako aj na zvýšenie konkurencieschopnosti Európy prostredníctvom obehového biohospodárstva. Členské štáty vyzývajú na väčšiu nadnárodnú spoluprácu, najmä so susednými krajinami (západný Balkán a kandidátske krajiny), s cieľom riešiť výzvy v oblasti hospodárenia so zdrojmi a potravinovej bezpečnosti. Ministri vo svojich záveroch oceňujú aj prácu iniciatívy BIOEAST, ktorá združuje krajiny strednej a východnej Európy s cieľom podporiť obehové biohospodárstvo, za jej úlohu pri koordinácii príslušného výskumu. 

Prijaté závery Rady o biohospodárstve vychádzajú z oznámenia Komisie „Budovanie budúcnosti s prírodou,”. Oznámenie upozorňuje na potrebu revízie stratégie EÚ pre biohospodárstvo v roku 2025, ktorá by mala byť v súlade so súčasnými spoločenskými a environmentálnymi výzvami. 

 

Pokročilé materiály

Zo schválených záverov Rady k oznámeniu Európskej komisie o pokročilých materiáloch (ST 15398/24 INIT) vyplýva, že ministri vítajú toto oznámenie z 27. februára 2024 o rastúcom dopyte po vyspelých materiáloch v Európe a vyzývajú na urýchlenie výskumu a inovácií s cieľom ďalej rozvíjať ekosystém týchto vyspelých materiálov, ktoré by navyše v súlade so Zelenou dohodou a obehovým hospodárstvom mali niesť znaky bezpečnosti a udržateľnosti a sústrediť sa na prioritné oblasti v sektoroch ako je energetika, mobilita, elektronika a stavebníctvo.

Rada taktiež zohľadňuje návrh na vytvorenie digitálnej infraštruktúry pre pokročilé materiály, ktorá by vychádzala z existujúcich infraštruktúr, ako je EuroHPC a European Open Science Cloud a zdôrazňuje potrebu verejných a súkromných investícií s využitím iniciatív, ako je partnerstvo „Inovatívne materiály pre EÚ“ alebo projektov spoločného európskeho záujmu, na prilákanie súkromného financovania a vyzýva tiež na posilnenie synergií medzi fondmi EÚ, na podporu inovátorov a MSP a na rozvoj zručností pracovnej sily. 

Ministri zároveň žiadajú Európsku komisiu, aby pri zriaďovaní technologickej rady pre pokročilé materiály zabránila administratívnej záťaži členských štátov. 

 

Prínos výskumu a inovácií ku konkurencieschopnosti EÚ

V rámci zasadnutia Rada viedla aj politickú rozpravu na tému prínosu výskumu a inovácií ku konkurencieschopnosti EÚ v kontexte odporúčaní správy M. Draghiho o budúcnosti európskej konkurencieschopnosti (ST 15518/24 INIT). 

Diskusia ministrov bola rámcovaná poznámkou maďarského predsedníctva, v ktorej sa na základe Draghiho správy pripomína rozhodujúca úloha výskumu a inovácií pri zvyšovaní produktivity a konkurencieschopnosti Európy ako aj potreba odstrániť inovačnú priepasť EÚ v porovnaní s ostatnými svetovými ekonomikami. V tejto súvislosti všetky členské státy vyzdvihli dôležitosť spoločného záväzku konať v zmyle uprednostňovania a kultivovania európskeho výskumno-inovačného ekosystému. 

Mnohí dokonca vysvetlili opatrenia prijaté na dosiahnutie investičného cieľa 3 % HDP do oblasti výskumu, napriek tomu veľa krajín zastáva názor, že na dosiahnutie tohto cieľa budú nevyhnutné súkromné investície. Ministri preto vyzývajú na vytvorenie lepšieho rámca na prilákanie súkromných investícií s menším administratívnym zaťažením a väčšími stimulmi ako aj skutočnej únie kapitálových trhov. Navýšiť by sa mali aj národné prostriedky.

Budúci FP10 by mal byť podľa ministrov vyvážený a kombinovať prvky excelentnosti a inklúzie. Zároveň by mal byť lepšie zosúladení s národnými programami na podporu výskumu a inovácií a mal by podporovať základný aj aplikovaný výskum. 

 

Program nadchádzajúceho predsedníctva

Poľská delegácia na zasadnutí predstavila aj svoj pracovný program v oblasti výskumu a inovácií v rámci svojho nadchádzajúceho predsedníctva v Rade EÚ. Program bude mať 3 hlavné priority (otvorenosť a inklúzia, synergie a AI vo vede), pričom poľské predsedníctvo plánuje prijať odporúčanie Rady k Politickej agende ERA na roky 2025-2027, závery Rady k strednodobému hodnoteniu programu Horizont Európa a začať pripravovať rozšírenie programu Euratom do roku 2027. 

Vesmír

Na zasadnutí ministri schválili aj závery Rady o posilňovaní európskych kompetencií v oblasti kozmického priestoru (ST 15018/24 INIT). Ministri sa zhodli, že vesmírny sektor zohráva kľúčovú úlohu pri podpore hospodárskych, sociálnych, environmentálnych, technologických a bezpečnostných cieľov EÚ. Je preto naliehavo potrebné posilniť a rozvíjať európske kompetencie v tomto sektore s cieľom zabezpečiť konkurencieschopnosť a nezávislosť EÚ na globálnej scéne. 

Prijaté závery zdôrazňujú potrebu komplexného prístupu integrujúceho rozvoj zručností, regulačné rámce a medzinárodnú spoluprácu s cieľom zabezpečiť, aby Európa zostala na čele vesmírnych technológií. Ministri tiež vyzdvihujú potrebu proaktívnych krokov, ako sú investície do vzdelávania v oblasti STEM (vedy, techniky, inžinierstva a matematiky) a vytváranie synergií medzi podnikmi, univerzitami a verejnými inštitúciami, ktoré by podporili inovácie, udržateľnosť a odolnosť európskeho vesmírneho sektora. 

V záveroch sa tiež vyzýva na zníženie závislosti od neeurópskych technológií s cieľom chrániť záujmy EÚ a posilniť jej schopnosť konať nezávisle na globálnej scéne a podporovať kultúru neustáleho zlepšovania a excelentnosti v kozmickom sektore.

 

Strednodobé hodnotenie vesmírneho programu

Závery Rady k priebežnému hodnoteniu vesmírneho programu Európskej únie (ST 15017/24 INIT) zohľadňujú zistenia správy o vykonávaní Vesmírneho programu EÚ a o výkonnosti Agentúry EÚ pre vesmírny program (EUSPA) z júla 2024 a vyzývajú na prijatie opatrení proti rastúcim hrozbám pre bezpečnosť a odolnosť programu ako aj na zníženie závislosti a posilnenie autonómie.

Vesmírny program bol zriadený na obdobie rokov 2021 – 2027 s cieľom vykonávať vesmírne činnosti v oblasti pozorovania Zeme, satelitnej navigácie, informovanosti o situácii vo vesmíre (SSA), vládnych satelitných komunikácií (GOVSATCOM), konektivity, vesmírneho výskumu a inovácií. Program má podporovať autonómnu, bezpečnú a nákladovo efektívnu schopnosť prístupu do vesmíru, ako aj rozvoj silného vesmírneho hospodárstva Únie. 

 

Budúcnosť vesmírnej politiky EÚ

Politická rozprava na tému budúcnosti vesmírnej politiky Únie (ST 15020/24 INIT) – obranné synergie s civilným vesmírnym programom sa zamerala na strategické a bezpečnostné aspekty vesmírnej politiky v nadväznosti na prijatie vesmírnej stratégie EÚ pre bezpečnosť a obranu (EUSSSD) v marci 2023. 

Ministri sa venovali témam možného vývoja vesmírneho programu s cieľom riešiť narastajúce bezpečnostné výzvy v Európe, posilnenia odolnosti a bezpečnosti vesmírnych infraštruktúr EÚ v kontexte súčasných rámcov civilného dohľadu ako aj úvahám, ktoré technológie s dvojakým použitím by sa mali uprednostniť. Na aspektoch dvojitého využitia by napr. mali stavať strategické dokumenty ako budúca vesmírna stratégia EÚ, pripravovaný Vesmírny zákon Únie a Vesmírny program Únie. Pokiaľ ide o budúci Vesmírny program, väčšina členských štátov EÚ je za civilný systém riadenia. Zásadne navýšenie financovania bude nevyhnutnosťou. 

 

Program nadchádzajúceho predsedníctva

Nadchádzajúce poľské predsedníctvo sa plánuje venovať posilneniu bezpečnosti v rámci vesmírnej politiky, medzisektorových synergií a maximalizácii benefitov pri využívaní dát z pozorovania Zeme. 

 

Zverejnené 05.12.2024, slord