Výskumná služba Európskeho parlamentu začiatkom januára zverejnila 9. vydanie výročnej publikácie, ktorej cieľom je identifikovať kľúčové otázky a oblasti, ktoré môžu v nadchádzajúcom roku významne dominovať verejnej diskusii a európskej politickej agende. Medzi 10 kľúčových oblastí, ktoré treba sledovať v roku 2025 patrí hospodárska produktivita, klimatický cieľ do roku 2040, hospodárska bezpečnosť, investičná kapacita, budúce financie EÚ, elektrické vozidlá, konkurencieschopnosť v umelej inteligencii, európska obrana, návratová politika pre migrantov a dôvera vo verejnej sfére.
(Hospodárska) produktivita
Uvedená oblasť vychádza z expertnej správy Enrica Lettu, ktorý poukazuje na stále fragmentovaný jednotný trh, pričom navrhuje tzv. piatu slobodu – slobodu výskumu, inovácii a vzdelávania. Problematika zaostávajúcej produktivity v Európe bola spomenutá i v Správe o budúcnosti európskej konkurencieschopnosti, v ktorej Mario Draghi zdôrazňuje potrebu súkromných a verejných investícií na naštartovanie inovácií a rastu v EÚ. Uvedená analýza Európskeho parlamentu prezentuje viacero návrhov v rámci iniciatívy Európskej komisie „Kompas konkurencieschopnosti“, ktorá sa venuje inovačnej medzere medzi USA, Čínou a EÚ, pričom prepája dekarbonizáciu s konkurencieschopnosťou a zvyšuje bezpečnosť znižovaním závislostí.
Klimatický cieľ do roku 2040
V roku 2025 sa očakáva doplnenie európskeho Klimatického zákona, ktorého súčasťou bude „klimatický cieľ do roku 2040“ za účelom dosiahnutia klimatickej neutrality Únie do roku 2050. Cieľom je dosiahnuť 90% redukciu emisií do roku 2040 porovnaní s rokom 1990. V súlade s týmto cieľom Európska komisia pripravila prvý orientačný rozpočet EÚ na skleníkové plyny na obdobie rokov 2030 až 2050. Tento nový rozpočet si bude vyžadovať nové politiky riadenia emisií uhlíka. Klimatický cieľ do roku 2040, ktorý stanovila Európska komisia predpokladá dekarbonizáciu energetického sektoru, spoliehajúc sa na vzostup obnoviteľných zdrojov energie.
Hospodárska bezpečnosť
Posilnenie hospodárskej bezpečnosti EÚ sa už prejavuje v prijatých legislatívnych návrhoch, ako aj v stratégiách. Ide napríklad o mechanizmus skríningu priamych zahraničných investícií, nástroj medzinárodného verejného obstarávania alebo regulácia zahraničných dotácii. Uvedené iniciatívy spolu s obrannými obchodnými nástrojmi, sankciami a kontrolou exportu povedú k zvýšeniu hospodárskej bezpečnosti. Priorita Komisie v uvedenej oblasti sa pretavila aj do tvorby nového portfólia eurokomisára pre obchod a hospodársku bezpečnosť, ktorým sa stal Maroš Šefčovič na obdobie rokov 2024 – 2029.
Investičná kapacita
Podľa už spomínanej Draghiho správy o európskej konkurencieschopnosti, EÚ čelí existenčným výzvam, a to byť produktívnejšia a vyhnúť sa ekonomickému úpadku. To si vyžaduje samozrejme príslušné reformy a investície. Ide najmä o investície v oblastiach, akými je zelená a digitálna tranzícia, výskum a inovácie, obrana, čo si bude podľa údajov jeho správy vyžadovať dodatočných 800 miliárd EUR zo súkromných alebo verejných zdrojov, čo je viac ako celková alokácia na nástroj obnovy Next Generation EU na roky 2021 – 2026, resp. približne 5% HDP EÚ.
Formovanie budúcich financií EÚ
Vo svetle novej geopolitickej situácie bude prebiehať v nasledujúcich mesiacoch diskusia o dlhodobom rozpočte EÚ, pričom zároveň rezonuje potreba zvýšiť bezpečnosť a pripravenosť. Toto konštatoval aj bývalý prezident Fínska Sauli Niinistö, v súčasnosti špeciálny poradca predsedníčky Európskej komisie, vo svojej správe s názvom „Spolu bezpečnejšie“. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen odhadla potrebu investícií do obrany v budúcej dekáde na 500 miliárd EUR. Rovnako Mario Draghi hovorí o nutnosti EÚ investovať do inovácií, dekarbonizácie, bezpečnosti a redukcii závislosti ďalších 750 až 800 miliárd EUR v období rokov 2025 – 2030. Nové výzvy, ktorým Európa čelí, si budú preto vyžadovať dodatočné zdroje do európskeho rozpočtu. Predbežne sa uvažuje o 3 možnostiach, akými sú nové vlastné zdroje EÚ, navýšenie národných príspevkov podľa výšky hrubého národného produktu alebo požičiavanie si na kapitálových trhoch.
Elektrické vozidlá
Zelená tranzícia, ako aj globálna konkurencia výrazne ovplyvnila chod automobilového priemyslu. Úvod roku 2025 je zároveň poznamenaný na jednej strane zvyšujúcimi sa cenami elektrických vozidiel, čo viedlo na druhej strane k poklesu ich predaja (o 5,2% v marci 2024 v porovnaní s predchádzajúcim rokom). Uvedený vývoj mal za následok prepúšťanie zamestnancov výrobcov batérií, ako aj v automobilkách v rámci EÚ (napr. v Nemecku či vo Švédsku).
Európska zelená dohoda predpokladá nutnosť vybudovania dodatočného milióna nabíjacích staníc do roku 2025, ktorých doterajší celkový počet je približne 800 000. Problémom je aj ich nerovnomerné geografické rozmiestnenie, pričom väčšina sa nachádza v Holandsku a Nemecku. V roku 2025 sa očakáva aj doplnenie Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o batériách a odpadových batériách, ktoré bude kľúčové vo vzťahu k zvýšeniu bezpečnosti dodávateľskej siete batérií, ich opätovného využitia a recyklácie v EÚ.
V tomto roku sa očakáva niekoľko opatrení v tejto oblasti, ako napríklad monitorovanie mobility, pozornosť bude venovaná možnému zavádzaniu vozidiel s nulovými emisiami, ako aj ich cene, vývoj alternatívnych palív, ako aj nových inovatívnych technológií.
Konkurencieschopnosť v umelej inteligencii
Hoci je EÚ lídrom v regulácii AI, zaostáva za svojimi konkurentami v jej využívaní a v investíciách. V júni 2024 bol v EÚ schválený Akt o umelej inteligencii, ktorého cieľom je uistiť, že nedochádza k porušovaniu ľudských práv, využívanie AI je bezpečné, transparentné a spoľahlivé. Zavedenie spoločných pravidiel bude jednoduchšie pre podniky, ktoré poskytujú služby vo viacerých krajinách EÚ.
Počas roka 2025 niektoré aktivity v súvislosti s AI budú v EÚ zakázané, ako napr. využívanie manipulatívnych a klamlivých techník, alebo využívanie zraniteľnosti určitých vekových skupín. EÚ rovnako investuje do výskumu v oblasti AI prostredníctvom svojich programov Horizont Európa a Digitálna Európa. Každý rok prostredníctvom uvedených programov investuje minimálne 1 miliardu EUR do AI, stále je to však ďaleko menej, ako investujú Čína, či USA.
Európska obrana
Vojenský konflikt na Ukrajine odhalil nedostatky Európskej obrannej technologickej a priemyselnej základne (EDTIB) najmä čo sa týka vojenského vybavenia. To zároveň podnietilo posilnenie obranných kapacít EÚ, zníženie závislosti od externých dodávateľov, ako aj budovanie odolnejšie a flexibilnejšej EDTIB za účelom zásobovania európskych armád. EDTIB sa skladá z hlavných obranných dodávateľov, veľkého počtu malých a stredných podnikov. Pričom hlavný dodávatelia sú situovaní najmä v Nemecku, Španielsku, Francúzsku, Taliansku, či Švédsku. Keď však porovnáme veľkosť týchto dodávateľov, spoločne tvoria menej, ako najväčší americký obranný dodávateľ (Lockheed Martin), ktorý generuje príjem okolo 60 miliárd EUR, v porovnaní s príjmom veľkých európskych dodávateľov, ktorý sa odhaduje približne na 70 miliárd EUR. Hoci členstvo krajín v NATO predpokladá ich príspevok na bezpečnosť vo výške 2% HDP, iba niektorý z členov EÚ tento záväzok aj reálne dodržujú. Problémom v EÚ je i fragmentácia dodávateľov obranného priemyslu, ktorí sa sústreďujú na národné požiadavky a operujú na národných trhoch. EÚ krajiny očakávajú spoločne obranný rozpočet vo výške 326 miliárd EUR v roku 2024. Ide najmä o zvyšujúce sa investície prostredníctvom Európskeho obranného fondu (EDF) a Stálej štruktúrovanej spolupráce (PESCO), ktorá je rámcom aj postupom na posilnenie spolupráce v oblasti obrany pre tie členské štáty EÚ, ktoré sú spôsobilé a ochotné zapojiť sa do nej. Do PESCO sa zapája 25 členských štátov, ktoré súhlasili, že spoločne v tomto rámci investujú do obranných spôsobilostí a budú ich plánovať, rozvíjať a prevádzkovať. Hlavnou výzvou pre EDIS bude najmä financovanie, kedy predsedníčka Európskej komisie odhaduje nutnosťou investície ďalších 500 mld. do obrany v nasledujúcej dekáde.
Návratová politika
Efektívny návrat migrantov je jednou z priorít európskej migračnej politiky. Napriek tomu však počet návratov migrantov ostáva nízky. V októbri 2024 Európska rada požiadala Európsku komisiu o nový návrh na revíziu návratových pravidiel. Očakáva sa, že Európska komisia predstaví túto revíziu v úvode roku 2025. Pod tlakom členských krajín EÚ sa pozornosť sústreďuje aj na hľadanie inovatívnych spôsobov ako pristúpiť k nelegálnej migrácii a efektívnemu návratu migrantov.
Dôvera vo verejnej sfére
Dôvera sa vo svetle súčasného neistého politického vývoja stala vzácnou. Mení sa dôvera voči tradičným médiám, sociálnym médiám, či dôvera voči vládam, demokratické inštitúcie a procesy. Rastú obavy verejnosti voči šíreniu zmanipulovaných informácií, pričom podľa posledných prieskumov až 45 % Európanov má z nich obavy. Správa 2024 Edelman Trust Barometer identifikovala sociálne médiá, ako najmenej dôveryhodné, pričom rastú obavy z ich používania a ich negatívneho dopadu na duševné zdravie mladých.
Zverejnené 22.1.2025, slord
