Európska komisia koncom januára 2026 ukončila verejnú konzultáciu k navrhovanému zákonu o Európskom výskumnom priestore (ERA Akt). Konzultácia, ktorá prebiehala od októbra 2025, zaznamenala účasť celkovo 735 aktérov zo širokého spektra relevantných zainteresovaných strán v oblasti výskumu a inovácií, ako aj zástupcov národných a regionálnych verejných orgánov.
Medzi kľúčové aspekty navrhovaného ERA Aktu patrí:
- národné záväzky k cieľu investícií do výskumu a vývoja vo výške 3 % HDP,
- efektívnejšie zosúladenie investícií a politík medzi EÚ a členskými štátmi,
- zlepšenie rámcových podmienok pre výskum a výskumníkov v Európe,
- ochrana hodnôt vedeckej slobody, rodovej rovnosti a rovnakých príležitostí.
Nasledujúci prehľad sa zameriava na stanoviská vybraných organizácií zastupujúcich rôzne časti európskeho výskumného a inovačného ekosystému, ktoré zverejnili svoje reakcie v rámci konzultačného procesu.
Koordinácia na úrovni EÚ, autonómia a úloha existujúcich mechanizmov
Organizácie sa zhodujú v tom, že ERA Akt predstavuje významnú príležitosť na strategické posilnenie fungovania Európskeho výskumného priestoru a podporu tzv. piatej slobody – voľného pohybu výskumníkov, technológií a vedeckých poznatkov v rámci EÚ. Zároveň poukazujú na potrebu riešiť pretrvávajúce štrukturálne bariéry v oblasti výskumu a inovácií.
Science Europe, organizácia zastupujúca verejné organizácie financujúce a vykonávajúce výskum v Európe a European University Association v rámci svojich príspevkov vyzdvihujú legislatívnu iniciatívu ako potenciálne užitočný nástroj na riešenie fragmentácie ERA, zároveň však zdôrazňujú potrebu opatrnosti. Zosúladenie politík by podľa aktérov nemalo viesť k príliš reštriktívnym opatreniam, ktoré by mohli obmedziť inštitucionálnu autonómiu alebo zavádzať povinnosti už riešené existujúcimi rámcami.
YERUN, sieť mladých európskych výskumných univerzít, zároveň poukazuje na nedostatočnosť doterajších „mäkkých“ koordinačných nástrojov s cieľom odstrániť prekážky v podobe fragmentovaných regulačných rámcov či obmedzenej mobility výskumníkov. Z tohto pohľadu považuje ERA Akt za príležitosť zaviesť spoločné štandardy a podporné podmienky, avšak zdôrazňuje potrebu vyhnúť sa nadmernej regulácii a administratívnej záťaži pre univerzity a výskumné organizácie.
Diskusia o koordinácii sa pritom neobmedzuje len na otázku záväznosti legislatívy, ale aj na využívanie existujúcich riadiacich mechanizmov. Viaceré organizácie upozorňujú, že účinnosť ERA Aktu bude závisieť od jeho prepojenia s existujúcimi riadiacimi štruktúrami, ako sú ERA Fórum a ERAC, namiesto vytvárania nových paralelných nástrojov.
Investície do výskumu, kariéry a mobilita
Zhoda organizácií panuje aj v potrebe vyšších a stabilnejších investícií do výskumu a inovácií, vrátane naplnenia národných záväzkov dosiahnuť cieľ výdavkov vo výške 3 % HDP, ktorý patrí medzi hlavné prvky navrhovanej legislatívy.
Európska asociácia pre aplikované vedy vo vysokoškolskom vzdelávaní EURASHE v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu zvyšovať investície spôsobom, ktorý znižuje regionálne rozdiely a podporuje rozvoj excelentnosti naprieč všetkými regiónmi. Poukazuje pritom na úlohu univerzít aplikovaných vied pri prepájaní výskumu, priemyslu a regionálnych inovačných ekosystémov.
Zlepšenie podmienok pre výskumníkov a podpora mobility patria medzi oblasti, ktoré by mali byť v rámci ERA Aktu systematicky riešenými. Najkonkrétnejšie návrhy v tejto oblasti predkladá Coimbra Group, ktorá podporuje zavedenie minimálnych štandardov pre práva výskumníkov vrátane prenosnosti sociálnych a dôchodkových práv, ako aj opatrenia na zníženie fragmentácie vízových a pobytových režimov. YERUN zároveň podporuje myšlienku víza EÚ pre výskumníkov z tretích krajín.
Kontext
Navrhovaný zákon ERA Akt vznikol ako reakcia na dlhodobé výzvy v oblasti výskumu a inovácií v Európe, ktoré ovplyvňujú jej konkurencieschopnosť, vrátane fragmentovaných regulačných rámcov, nerovnomerných investícií do výskumu a vývoja a prekážok pri zdieľaní znalostí.
Cieľom návrhu je odstránenie prekážok v oblasti výskumných kariér, zvýšiť atraktivitu Európskeho výskumného priestoru a zlepšiť spravodlivosť a efektívnosť systému. Prijatie zákona je naplánované na druhú polovicu roka 2026, ako bolo oznámené v rámci dokumentu Kompas konkurencieschopnosti.
Zverejnené 6.2.2025, slord
