Cena za absenciu Európy

V nadväznosti na expertné správy vydané v kontexte prípravy na nové obdobie pokryté novým Viacročným finančným rámcom (2028-2034), pripravila Výskumná služba Európskeho parlamentu (EPRS) štúdiu s názvom Cena za absenciu Európy – Výhody Strategickej inovačnej agendy EÚ. V nasledujúcom článku sme pre vás zhrnuli jej hlavné body a myšlienky.

Pri pohľade na vývoj relatívnej inovačnej výhody EÚ je obraz dosť pochmúrny:

EÚ zaostáva za svetovými konkurentmi s podobným HDP vo väčšine dimenzií indexu okrem vzdelávania. Výsledkom je, že z desiatich kritických technológií budúcnosti Európa vedie v 2 a vyhliadky nie sú priaznivé;
Keďže únia kapitálových trhov zostáva neúplná a cezhraničná spolupráca a integrácia v mnohých oblastiach politiky stále chýba, európske podniky majú čoraz väčšie ťažkosti pri rozširovaní svojej činnosti a nevyužívajú všetky výhody jednotného trhu alebo hospodárskej a menovej únie (HMÚ);
Rozdiely medzi členskými štátmi s najlepšími a najhoršími výsledkami sú veľmi veľké v oblasti výskumu a vývoja, investícií a podnikateľského a regulačného prostredia. Vo všetkých týchto oblastiach by už politické opatrenia EÚ mali mať značný účinok;
Cezhraničná spolupráca medzi výskumnými pracovníkmi je tiež stále obmedzená, zatiaľ čo doterajšie prístupy k financovaniu výskumu stále uprednostňujú výlučne prístupy zdola nahor založené na národných prioritách;
Jednotlivé členské štáty (so svojimi samostatnými malými trhmi, obmedzenými finančnými sektormi a obmedzenými verejnými financiami) ponúkajú len málo vyhliadok na rýchly a rozsiahly rozvoj kľúčových technológií budúcnosti. Odhaduje sa napríklad, že štyri najväčšie internetové skupiny v (USA) – Microsoft, Meta, Amazon a Alphabet – investujú v roku 2024 do umelej inteligencie viac ako 200 miliárd EUR, čo je viac ako ročný rozpočet EÚ;
Rast EÚ sa od globálnej finančnej krízy v rokoch 2008 – 2009 výrazne spomalil a že bez zásahu proinovačnej politiky je nepravdepodobné, že by sa vrátili silnejšie miery rastu z minulosti.

EPRS preto namodelovala 3 možné scenáre európskej spolupráce a ich vplyv na rast HDP do roku 2035 a ďalej:

V prvom scenári (opatrenia pod vedením členských štátov) sa predpokladá, že koordinácia členských štátov je pomerne slabá a že sa členské štáty usilujú o samofinancovanie svojich investičných potrieb a výdavkov na výskum, vývoj a inovácie. Predpokladajú sa preto minimálne verejné investície v celkovej ročnej výške 94 miliárd EUR na infraštruktúru a výrobu a 12 miliárd EUR na výskum, vývoj a inovácie. Prínosy sú odhadované vo výške +1,4 % HDP v roku 2035 v porovnaní so základným scenárom.
V druhom scenári (posilnená koordinácia a spolupráca a začínajúca doplnková činnosť EÚ) sa predpokladá, že členské štáty budú konať koordinovanejšie a spolupracovať vďaka sprostredkovaniu a intervencii EÚ. Činnosť EÚ dopĺňa a obohacuje úsilie členských štátov, a to aj prostredníctvom určitej úrovne výdavkov zhora nadol, ktoré majú podobu investičného plánu vedeného EÚ. V tomto scenári by celková priemerná ročná potreba investícií do infraštruktúry, výroby a výskumu, vývoja a inovácií predstavovala 156 miliárd EUR a 17 miliárd EUR. Prínosy sú odhadované vo výške +2,2 % HDP v roku 2035 v porovnaní so základným scenárom.
V treťom scenári (silná koordinácia a spolupráca a doplnková strategická výkonná a rozpočtová kapacita EÚ) sa predpokladá, že opatrenia členských štátov sú silne koordinované a spolupracujú vďaka sprostredkovaniu a intervencii EÚ. V tomto scenári by celkové investičné potreby v oblasti infraštruktúry, výroby a výskumu, vývoja a inovácií predstavovali 224 miliárd EUR a 54 miliárd EUR ročne, čo by plne zodpovedalo investičným potrebám. Prínosy sú odhadované vo výške +4 % HDP v roku 2035 v porovnaní so základným scenárom.