K budúcemu smerovaniu EÚ po brexite usporiadala Európska komisia 24. apríla 2017 orientačnú diskusiu na tému budúcnosti európskej obrany. Komisia na konferencii vyzvala členské štáty EÚ k väčšej európskej spolupráci v tejto oblasti.
Podpredseda Európskej komisie pre zamestnanosť, rast, investície a konkurencieschopnosť Jyrki Katainen vo svojom príspevku zdôraznil, že „existuje však veľký ekonomický argument v prospech väčšej spolupráce, napríklad pokiaľ ide o výskum a obstarávanie v oblasti obrany. Keďže tlak na národné rozpočty nepoľavuje, musíme zabezpečiť zefektívnenie financovania obrany a lepšie využívanie obranných spôsobilostí.“
Od roku 2010 boli podľa Európskej komisie na spoločný európsky výskum a technológie v oblasti obrany vynaložené každý rok finančné prostriedky, ktoré predstavovali sumu nižšiu ako 200 miliónov EUR.
Komisia chce tento nepriaznivý stav viac ako strojnásobiť na sumu viac ako 600 miliónov EUR po roku 2021.
V novembri 2016 Komisia predložila Akčný plán v oblasti európskej obrany (EDAP), ktorý navrhuje vytvorenie Európskeho fondu na obranu a ďalšie akcie, aby sa podporilo účinnejšie vynakladanie prostriedkov členských štátov na spoločné obranné spôsobilosti, posilnila bezpečnosť európskych občanov a podnietila konkurencieschopná a inovatívna priemyselná základňa.
Navrhovaný fond by obsahoval dve „okná“, ktoré sa budú navzájom dopĺňať, ale budú sa líšiť v právnej štruktúre a rozpočtovom krytí:
– „Okno pre výskum“ na financovanie kooperatívneho výskumu inovatívnych obranných technológií, ako je elektronika, metamateriály, šifrovaný softvér alebo robotika. Komisia už v rozpočte EÚ na rok 2017 navrhla vyčleniť 25 miliónov EUR na obranný výskum a očakáva, že tieto pridelené rozpočtové prostriedky môžu do roku 2020 narásť až na celkových 90 miliónov EUR. Vo viacročnom finančnom rámci EÚ na obdobie po roku 2020 Komisia zamýšľa navrhnúť špecializovaný obranný výskumný program s odhadovanou sumou 500 miliónov EUR ročne.
– „Okno pre spôsobilosť“, ktoré by fungovalo ako finančný nástroj umožňujúci zúčastneným členským štátom nakupovať určité vybavenie spoločne a znižovať tým svoje náklady. Na spôsobilostiach by sa dohodli členské štáty, ktoré by vlastnili technológiu a vybavenie. Členské štáty by napríklad mohli znížiť náklady spoločnými investíciami do technológie drónov (bezpilotných lietadiel) alebo hromadným nákupom vrtuľníkov. Toto okno by malo byť schopné mobilizovať rádovo približne 5 miliárd EUR ročne. Aby Komisia spresnila tento odhad, začne rámcovú štúdiu.
