Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre výskum a inovácie zverejnilo dokument, v ktorom porovnáva verejné financovanie výskumu a inovácií v EÚ, USA a Číne. Uvedené krajiny sú najväčšími svetovými lídrami vo výdavkoch na výskum a inovácie za posledné roky.
V posledných desaťročiach sa Európska únia, Spojené štáty americké a Čína stali kľúčovými aktérmi v oblasti výskumu a inovácií (R&I). Každá z týchto krajín prijala ambiciózne stratégie s cieľom posilniť investície, podporiť technologický rozvoj a upevniť svoju globálnu konkurencieschopnosť. Dôraz sa kladie najmä na kľúčové sektory, ako sú polovodiče, obnoviteľné zdroje energie či čisté technológie, ktoré predstavujú základný pilier pri zabezpečení strategickej autonómie a globálneho vplyvu. Svetová politická scéna sa však rýchlo mení a EÚ čelí výzve, ako reagovať efektívne a strategicky. Aby si Únia udržala svoju konkurencieschopnosť a zároveň chránila svoje záujmy a suverenitu, musí naďalej presadzovať rovnovážny prístup založený na princípoch „podporovať, chrániť a spolupracovať“.
Jednou z hlavných výziev, ktorým EÚ čelí, je zaostávanie za USA a Čínou v preklopení verejných investícií do výskumu na dynamické súkromné financovanie. Od roku 2010 zaznamenali Spojené štáty a Čína výrazný nárast súkromných investícií v oblasti výskumu a vývoja, najmä v digitálnom sektore. Naproti tomu EÚ má síce diverzifikovanejšiu ekonomickú štruktúru, ale tá je koncentrovaná v stredne technologicky vyspelých odvetviach, čo sčasti vysvetľuje nižšiu úroveň súkromného financovania výskumu.
Cieľ EÚ, investovať do výskumu a vývoja 3 % HDP, zostáva nedosiahnutý najmä pre nedostatočný záujem súkromného sektora. Podľa odborníkov by EÚ mohla ťažiť z väčšieho zamerania sa na prelomové technológie a prevratné inovácie.
Európska únia sa tak čoraz viac spolieha na verejné financovanie výskumu, ktoré je však fragmentované medzi rôzne úrovne riadenia – členské štáty, programy EÚ, ako aj medzi jednotlivé rezorty. Z fondov EÚ sa pokrýva len zlomok celkového financovania výskumu. Lepšia koordinácia, vytváranie synergií a zjednodušenie pravidiel by mohli prispieť k efektívnejšiemu využitiu verejných prostriedkov.
Zároveň by bolo užitočné uvažovať o posilnení rozpočtov, ktoré slúžia celoeurópskym prioritám – napríklad cez konsolidované rozpočty či nástroje ako Horizont Európa.
Aj napriek tomu, že EÚ čerpá z verejných fondov viac ako jej konkurenti, objem prostriedkov je stále nižší než v USA alebo v Číne. Rozpočty hlavných amerických agentúr ako NIH, NASA či NSF sú spoločne štvornásobne vyššie, než ročný rozpočet celého programu Horizont Európa.
Zaujímavé je aj porovnanie, kam tieto krajiny smerujú svoje prostriedky. Zatiaľ čo EÚ investuje najmä do akademického výskumu, USA a Čína financujú vo väčšej miere verejné výskumné organizácie a podporujú neskoršie fázy vývoja – bližšie k trhu. Programy ako americká DARPA alebo čínske „veľké S&T projekty“ ukazujú, ako štátna podpora pomáha urýchliť transformáciu nápadov na komerčne úspešné inovácie.
Programy EÚ, predovšetkým Horizont Európa, majú silný medzinárodný rozmer a poskytujú financovanie viac ako 40 krajinám. Tento komplexný prístup vytvára priestor na nadnárodnú spoluprácu a podporu výskumu v tematických oblastiach, ktoré majú vysokú európsku pridanú hodnotu.
Zároveň však zostáva otvorenou otázkou, či sú jednotlivé fázy výskumu a inovácií podporované rovnomerne. Európa by sa mala viac zamerať aj na fázy, ktoré vedú k umiestneniu (produktu, služby) na trh, teda nielen na výskum, ale aj na jeho prepojenie s biznisom a reálnym dopadom na spoločnosť.
Zverejnené 27.06.2025, slord
