Európska komisia 15. júla 2025 zverejnila nové vydanie Európskeho prehľadu výsledkov inovácií za rok 2025 – European Innovation Scoreboard. Inovačná výkonnosť EÚ sa naďalej zlepšuje stabilným tempom, pričom od roku 2018 dosiahla nárast o 12,6 percentuálnych bodov zároveň však zaznamenala jemný medziročný pokles o 0,4 percentuálneho bodu.
Podľa aktuálneho prehľadu polovica členských štátov EÚ zvýšila svoju inovačnú výkonnosť, zatiaľ čo druhá ju znížila. Úroveň týchto posunov sa naprieč štátmi výrazne líši, avšak z grafu nižšie je možné vidieť, že poklesy boli v mnohých krajinách značnejšie ako nárasty v iných, čo vyústilo v celkovú stagnáciu európskej inovačnej úrovne.
Hlavné zistenia
- Analýzy odhalili mierne zníženie rozdielov vo výkone v rokoch 2018 až 2025.
- Švédsko po 4 rokoch zosadilo Dánsko z prvej pozície, najmä vďaka vysokým výdavkom na výskum a vývoj v podnikateľskom sektore, cloud computing v podnikoch a produkcii CO₂ založenej na výrobe.
- Írsko, nasledované Belgickom, vedú skupinu silných inovátorov aj vďaka pokroku v cloud computingu v podnikoch, prístupu k vysokorýchlostnému internetu, produkcii CO₂ založenej na výrobe a inovatívnym malým a stredným podnikom spolupracujúcim s inými subjektmi.
- Chorvátsko sa posunulo o triedu vyššie, medzi stredných inovátorov, najmä vďaka nárastu rizikového kapitálu, cloud computingu a výdavkov na inovácie na jedného zamestnanca. Podarilo sa mu to aj vďaka systematickému rozvoju ekosystému startupov, podporovaného vládnymi iniciatívami a národnými programami, ktorých cieľom je posilniť digitalizáciu a stimulovať investície súkromného sektora do výskumu a vývoja.
- Cyprus a Maďarsko sa obe prepadli o skupinu nižšie. Zatiaľ čo v prípade Maďarska je to spôsobené najmä výraznými poklesmi vo výdavkoch na inovácie mimo oblasti výskumu a vývoja a v rizikovom kapitále. V prípade Cyprusu silnú úlohu zohráva aj zmena metodológie a veľkosť krajiny, ktorá môže viesť k štatistickým výkyvom.
- Inovačná výkonnosť Poľska sa v rokoch 2018 až 2025 zlepšila o 18 percentuálnych bodov, čím dosiahla tretí najväčší rast. Cloud computing, vysokorýchlostný prístup k internetu, vládna podpora výskumu a vývoja v podnikoch a financovanie cielených národných iniciatív sú jeho hlavnými zdrojmi rastu.
Širšia analýza vrátane ďalších európskych krajín a vybraných globálnych konkurentov poukazuje na meniace sa medzinárodné prostredie. Švajčiarsko je ôsmy rok po sebe najinovatívnejšou európskou krajinou a Južná Kórea zostáva v roku 2025 najinovatívnejšou krajinou v celosvetovom meradle, prekonávajúc EÚ o 35,2 percentuálnych bodov. Čína stále napreduje veľmi rýchlo a spolu s Kanadou, USA a Austráliou sú stále pred EÚ.
Hoci sa rozdiely v inovačnej výkonnosti medzi silnými inovátormi a miernymi inovátormi v rokoch 2018 – 2025 mierne znížili, rozdiely medzi inovačnými lídrami a novými inovátormi sa stali vypuklejšie. Naďalej pretrvávajú aj geografické rozdiely, pričom inovační lídri a väčšina silných inovátorov sa nachádzajú prevažne v severnej a západnej Európe a mnohí mierni a začínajúci inovátori v južnej a východnej Európe – kde tiež existujú ostrovčeky excelencie ako napríklad Praha (CZ), Katalánsko, Baskicko, Madrid, Navarra, Valencia (ES), Trento, Furlansko-Júlske Benátky, Emilia-Romana (IT), Lisabon (PT), Západné Slovinsko.
Slovensko
Slovensko zostáva na 24. mieste spomedzi krajín EÚ a na 29. mieste v celkovom rebríčku európskych krajín. To ho radí do výkonnostnej skupiny nových inovátorov (emerging innovators) s výkonnosťou na úrovni 62,6 % priemeru EÚ, čo je nad priemerom úrovne tejto skupiny. Ide o mierne zhoršenie oproti minulému roku a relatívne pomalší rast len na úrovni 8,3 percentuálnych bodov oproti roku 2018 v porovnaní s priemerom EÚ.
Profil výsledkov Slovenska poukazuje na niekoľko kľúčových silných a slabých stránok. Krajina vyniká vo vývoze stredne a vysoko technologických výrobkov a v predaji new-to-market a new-to-firm inovácií a počtu osôb zahrnutých v celoživotnom vzdelávaní. Slovensko však čelí výzvam v oblasti mobility ľudských zdrojov vo vede a technike (HRST) medzi jednotlivými pracovnými miestami, výdavkoch na výskum a vývoj v podnikateľskom sektore a dizajnových aplikácií.
Od roku 2018 Slovensko zaznamenalo výrazný nárast produktivity, prístupu k vysokorýchlostnému internetu a cloud computingu. Naopak od roku 2017 došlo k výraznému poklesu predajov new-to-market a new-to-firm inovácií, inovačných výdavkov nesúvisiacich s VaI a k poklesu počtu nových absolventov doktorandského štúdia. Od roku 2024 bol zaznamenaný i pokles priamej a nepriamej vládnej podpory výskumu a vývoja vo firmách.
Údaje odhaľujú vysoký podiel firiem s potenciálom inovovať, čo naznačuje, že mnohé spoločnosti môžu čeliť prekážkam súvisiacim s kapacitou, financovaním alebo zručnosťami. Tieto čísla poukazujú na veľkú základňu firiem, ktoré by bolo možné zmobilizovať prostredníctvom cielených podporných opatrení. Intenzita financovania programu Horizont Európa na jedného výskumného pracovníka je takisto nízka, čo svedčí o slabom začlenení do výskumných sietí EÚ a obmedzenom prístupe k konkurenčnému medzinárodnému financovaniu výskumu a inovácií.
Kontext European Innovation Scoreboard
Európsky prehľad výsledkov inovácií (European Innovation Scoreboard – EIS) je každoročná publikácia Európskej komisie, ktorá poskytuje porovnávacie hodnotenie inovačnej výkonnosti členských štátov EÚ, 12 susedných európskych krajín (po prvýkrát vrátane Moldavska) a vybraných globálnych konkurentov. Prehľad je založený na 32 ukazovateľoch týkajúcich sa hospodárstva, podnikania, inovačných profilov, riadenia a politického rámca, zmeny klímy a demografie.
EIS kategorizuje členské štáty do štyroch inovačných skupín na základe ich skóre:
- Inovační lídri (výkonnosť je vyššia ako 125 % priemeru EÚ),
- Silní inovátori (od 100 % do 125 % priemeru EÚ),
- Mierni inovátori (od 70 % do 100 % priemeru EÚ) a
- Noví inovátori (pod 70 % priemeru EÚ).
Cieľom hodnotiacej tabuľky je podporiť tvorcov politík, výskumných pracovníkov a zainteresované strany pri pochopení inovačného prostredia, hľadaní silných a slabých stránok a formulovaní politík založených na dôkazoch s cieľom posilniť inovácie v celej Európe.
Nový európsky inovačný program prijatý v roku 2022, je kľúčom k preklenutiu inovačnej medzery medzi členskými krajinami EÚ urýchlením vývoja špičkových technológií a podporou dynamického prostredia pre startupy a etablované podniky v celej Európe.
Viac informácií:
Celé znenie publikácie European Innovation Scoreboard 2025
Interaktívny nástroj European Innovation Scoreboard
Inovačný profil slovenských regiónov
Zverejnené 21.07.2025, slord
