Európska komisia predstavuje Akčný plán pre oceľ a kovy

Európska komisia nedávno zverejnila Akčný plán pre oceľ a kovy, ktorý má posilniť konkurencieschopnosť týchto odvetví a zabezpečiť ich udržateľnú budúcnosť. Oceliarsky a kovospracujúci priemysel sa momentálne nachádza na križovatke, keďže čelí vysokým nákladom na energiu, neférovej globálnej konkurencii a nutnosti investícií do znižovania emisií skleníkových plynov. Plán má odvetviu pomôcť postupne prekonať tieto výzvy.

Akčný plán je výsledkom dlhodobého strategického dialógu s predstaviteľmi oceliarskeho a metalurgického priemyslu. Jeho cieľom je doplniť širšie iniciatívy EÚ, ako sú Dohoda o čistom priemysle a Akčný plán pre cenovo dostupnú energiu, o konkrétne opatrenia špecifické pre hutníctvo. Zameriava sa na šesť konkrétnych oblastí – udržateľné ceny energií, predchádzanie úniku uhlíka, rozvoj a ochrana priemyselných kapacít EÚ, podpora obehovosti kovov, zachovanie pracovných miest a znižovanie rizika dekarbonizačných projektov prostredníctvom vedúcich trhov a verejnej podpory.

Kľúčové body Akčného plánu:

zabezpečenie prístupu k čistej a cenovo dostupnej energii pre kovospracujúci priemysel: Náklady na energiu predstavujú významnú časť výrobných nákladov v kovospracujúcom priemysle. Pre oceľový sektor tieto náklady dosahujú približne 17 %, zatiaľ čo pre hliník to je až 40 %. Počas energetickej krízy v roku 2022 sa tieto hodnoty vyšplhali až na 80 %. Aj keď ceny energie v roku 2025 poklesli oproti roku 2022, stále sú vyššie ako historické úrovne a v porovnaní s inými svetovými výrobnými lokalitami. Ceny elektriny v EÚ sú 2-3 krát vyššie než v USA, a ceny zemného plynu sú až päťkrát vyššie. Akčný plán podporuje využívanie zmlúv o nákupe elektriny a vyzýva členské štáty, aby využívali flexibilitu energetických daní a znížené tarify na zmiernenie volatility cien elektriny. Komisia zároveň pracuje na skrátení čakacích dôb pri získavaní alebo rozširovaní pripojení na elektrickú sieť, ktoré môžu niekedy trvať aj niekoľko rokov;
predchádzanie úniku uhlíka: Mechanizmus úniku uhlíka na hraniciach (CBAM) bude v plnej miere aplikovaný od roku 2026, čím sa zabezpečí postupné vyraďovanie bezplatných povolení v rámci systému EÚ na obchodovanie s emisiami do roku 2034. Cieľom je zabrániť úniku uhlíka v prípadoch, keď sa kovové výrobky z EÚ dostanú do krajín s nižšími environmentálnymi normami, čo by viedlo k presunu emisií a zhoršeniu klimatických cieľov. Komisia zároveň plánuje rozsiahlu revíziu CBAM, ktorá bude zahŕňať aj niektoré downstream produkty a kroky na zabránenie obchádzania opatrení;
rozvoj a ochrana európskych priemyselných kapacít: globálne nadmerné kapacity vážne ohrozujú ziskovosť a konkurencieschopnosť európskych odvetví. EÚ už prijala niekoľko obchodných obranných opatrení voči nespravodlivej globálnej konkurencii, najmä v kovospracujúcom sektore. Komisia vykonala podrobný prieskum existujúcich ochranných opatrení na oceľ a predložila návrhy na ich úpravu s cieľom lepšie chrániť EÚ pred neprimeraným dovozom a nespravodlivými praktikami zo strany krajín ako Čína;
Podpora obehovosti kovov: podpora obehovosti predstavuje kľúčovú cestu k dekarbonizácii kovového priemyslu. Recyklácia môže ušetriť až 95 % energie potrebnej pre primárnu výrobu hliníka a 80 % energie pri výrobe ocele. Napriek týmto obrovským potenciálom však objem odpadu určeného na recykláciu v EÚ klesá. Tento pokles je dôsledkom dvoch hlavných faktorov: nedostatku dopytu zo strany európskeho priemyslu, najmä v sektore ocele, a vyšších cien za odpad, ktoré platia výrobcovia ocele a hliníka v tretích krajinách, často v dôsledku narušenia obchodu, subvencií či nespravodlivých trhových podmienok. Aby sa tento negatívny trend obrátil, je potrebné najprv stimulovať dopyt v rámci EÚ. To možno dosiahnuť zlepšeným triedením a spracovaním odpadu tak, aby bol vhodný pre vysokokvalitné aplikácie, napríklad v automobilovom priemysle. Tento posun si vyžaduje investície zo strany recyklátorov, ako aj vytvorenie stimulov na úrovni EÚ aj členských štátov a zavedenie príslušných dizajnových požiadaviek pre relevantné produktové skupiny;
Zachovanie pracovných miest: S týmto Akčným plánom mobilizuje Európska komisia všetky svoje nástroje na podporu silného, prosperujúceho a odolného oceliarskeho a kovospracujúceho priemyslu, čím zabezpečuje jeho dlhodobú udržateľnosť a prosperitu pracovnej sily. Cieľom je podporovať a chrániť kvalitné priemyselné pracovné miesta s dôstojným ohodnotením, transparentnými a predvídateľnými pracovnými podmienkami a vysokými štandardmi v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Dodržiavanie legislatívy EÚ o právach pracovníkov, najmä v oblasti informovania a konzultácií, je kľúčové, najmä keď sektor ocele prechádza zásadnou transformáciou v dôsledku zelenej a digitálnej transformácie. Neustále podporovanie a posilňovanie sociálneho dialógu je základom pre efektívne riadenie tejto transformácie, čím sa zabezpečí, že odborové organizácie a združenia zamestnávateľov budú mať ústrednú úlohu. Tým sa podporí inkluzívne rozhodovanie a zabezpečí sa spravodlivá a udržateľná budúcnosť pre pracovníkov aj celý priemysel. ;
znižovanie rizika dekarbonizačných projektov prostredníctvom vedúcich trhov a verejnej podpory: Mnohé investície do dekarbonizácie kovospracujúceho priemyslu nie sú momentálne ekonomicky výhodné, pretože úspory v krátkodobom horizonte znižovania emisií sú prekonané vyššími nákladmi na technológie a obnoviteľné energie. Komisia preto navrhuje vytvorenie vedúcich trhov, ktoré verejne aj súkromne podnietia širšie prijímanie nízko-uhlíkových kovov ako štandardu. Okrem toho, ako súčasť Dohody o čistom priemysle, Komisia plánuje zavedenie kritérií odolnosti a udržateľnosti pre verejné obstarávanie, čo by malo posilniť dopyt po európskych nízko-uhlíkových produktoch. Komisia vyčlení značné sumy, ako 150 miliónov EUR prostredníctvom Výskumného fondu pre uhlie a oceľ v rokoch 2026-2027, a ďalších 600 miliónov EUR cez program Horizont Európa na podporu projektov pripravených na zavedenie do praxe (z angl. fit-for-deployment). Táto výzva bude dopĺňať prebiehajúce výskumné snahy financované z programu Horizont Európa zamerané na dekarbonizáciu, vrátane recyklačných technológií na zlepšenie obehovosti kovov v EÚ. Okrem toho, Komisia oznámila zriadenie Priemyselnej dekarbonizačnej banky, ktorá má mobilizovať financie vo výške 100 miliárd EUR na základe dostupných prostriedkov z Inovačného fondu, dodatočných príjmov zo systému EÚ na obchodovanie s emisiami a revízie InvestEU. Komisia v roku 2025 spustí pilotnú aukciu v hodnote 1 miliardy EUR na dekarbonizáciu kľúčových priemyselných procesov v rôznych sektoroch, vrátane oceliarskeho a kovospracujúceho priemyslu, čím podporí dekarbonizáciu a elektrifikáciu s využitím existujúcich zdrojov z Inovačného fondu. V rámci všetkých financovacích programov sa bude klásť dôraz na zjednodušenie podmienok financovania, aby sa znížilo úsilie a odborné znalosti potrebné na podanie žiadostí o verejnú podporu, čo umožní aj malým a stredným podnikom v sektore získať prístup k týmto programom.