
Európska komisia zverejnila strednodobé hodnotenie prvých štyroch rokov programu Horizont Európa – deviateho rámcového programu EÚ pre výskum a inovácie, ktorý zostáva v súčasnosti hlavným nástrojom Európskej únie na podporu hospodárskeho rastu a spoločenského rozvoja na roky 2021 – 2027.
Jednou z hlavných pozitívnych správ pre Slovensko je, že spolu s ďalšími Widening krajinami ako Estónsko, Maďarsko, Litva a Slovinsko, dosahuje priemernú mieru úspešnosti žiadostí okolo 20 %, čo je porovnateľné s priemerom EÚ. Slovensko však podáva relatívne menej žiadostí – len 1 647, pričom Litva ich eviduje 2 127, Maďarsko 2 967, Slovinsko 3 626 a Estónsko až 3 720.

Podľa priebežného hodnotenia Európskej komisie sa očakáva, že program prinesie do roku 2045 značné výnosy. Očakáva sa, že každé euro nákladov pre spoločnosť EÚ prinesie program do roku 2045 až 6 EUR v podobe prínosov pre občanov EÚ, ďalej sa odhaduje, že každý príspevok jedného eura z rozpočtu EÚ vygeneruje do roku 2045 až 11 EUR v podobe rastu hrubého domáceho produktu. Podľa slov komisárky pre startupy, výskum a inovácie Ekateriny Zaharievy: „Program Horizont Európa plní svoj sľub podporovať inovácie a posilňovať konkurencieschopnosť Európy. „Jeho silné výnosy a merateľný ekonomický vplyv jasne dokazujú jeho úspech a prinášajú skutočné výhody občanom v celej EÚ.“ Každé euro, ktoré EÚ investuje do projektov programu Horizont Európa v oblasti výskumu a inovácií, priamo priťahuje ďalšie investície vo výške približne 0,24 eura.

Program Horizont Európa s celkovým rozpočtom 93,5 miliardy EUR je kľúčovým nástrojom na posilnenie európskej konkurencieschopnosti a inovačného potenciálu. Do začiatku roka 2025 bolo financovaných viac ako 15 000 projektov, čo predstavuje investície presahujúce 43 miliárd EUR. V porovnaní s programom Horizont 2020 došlo k miernemu nárastu finančných prostriedkov (z 78 % na 81 %) určených na konzorciálne projekty, ktoré sú pre Slovensko veľmi dôležité. Priemerný počet partnerov v konzorciách sa zvýšil z 12 v programe Horizont 2020 na 16 v druhom pilieri programu Horizont Európa, čo značí pozitívny trend. Rovnako sa zvýšila aj úspešnosť návrhov, a to z 12 % v programe Horizont 2020 na 16,4 %. Hospodársky dopad programu je výrazný: inovatívne spoločnosti podporené prostredníctvom Európskej rady pre inovácie (EIC) úspešne prilákali viac ako trojnásobok investícií EÚ od súkromných investorov.
Podpora vedeckej excelentnosti
Horizont Európa naďalej posilňuje pozíciu Európy ako lídra v oblasti prelomového výskumu. Približne 80 % projektov financovaných Európskou radou pre výskum (ERC) viedlo k významným vedeckým objavom, pričom od začiatku výskumných programov v roku 1984 bolo podporeným výskumníkom udelených 35 Nobelových cien. Pokiaľ ide o výskum, viac ako 79 % všetkých publikácií vytvorených príjemcami programu bolo zverejnených s otvoreným prístupom.
Horizont Európa nezostáva len pri priamom financovaní – uznáva aj kvalitné návrhy, ktoré pre rozpočtové obmedzenia nemohli byť podporené, prostredníctvom prestížneho označenia Seal of Excellence. V rokoch 2021 až 2024 získalo značku kvality – Seal of Excellence celkovo 7 166 vysokokvalitných návrhov, ktoré nemohli byť financované z dôvodu rozpočtových obmedzení. Najväčší podiel týchto ocenení bol udelený výskumným pracovníkom, ktorí podali žiadosť v rámci akcií Marie Skłodowska-Curie, nasledovali projekty v schéme EIC Accelerator a ERC Proof of Concept. Napr. práve v rámci EIC až 4 slovenské firmy získali túto značku kvality a následne boli financované z národných zdrojov: MABPRO, MATSUKO, Glycanostics a MultiplexDX.
Budovanie excelentných centier a podpora dlhodobej spolupráce
Príkladom úspešného projektu je FunGlass, ktorý sa zameriava na vývoj nových skiel, keramických materiálov a technológií dôležitých pre zelenú transformáciu. Vďaka spolupráci s excelentnými výskumnými inštitúciami získal projekt v rámci programu Horizont 2020 investíciu vo výške 10 miliónov eur, čo umožnilo vybudovanie Centra funkčného a povrchovo funkcionalizovaného skla v Trenčíne.
V spolupráci s partnermi z Nemecka, Talianska a Španielska sa centrum venuje špičkovému výskumu v oblasti špeciálne upravených skiel. Investícia výrazne posilnila vedeckú produkciu: centrum dosahuje viac ako 50 publikácií ročne, získalo financovanie pre 30 národných a 9 medzinárodných výskumných projektov a podalo niekoľko patentových prihlášok.
Preklenutie rozdielov medzi členskými štátmi

Jedným z kľúčových úspechov programu Horizont Európa je zvýšenie účasti menej výkonných krajín, tzv. ,,widening countries’’. Tieto krajiny sa v súčasnosti podieľajú na 58 % spoločných projektov, čo je výrazný nárast oproti 47 % v rámci Horizontu 2020. Účasť ,,widening countries’’ na partnerstvách sa zlepšila, ale niektoré partnerstvá majú stále problém prilákať organizácie zo strednej a východnej Európy. V tomto plánuje pomôcť Centrum vedecko-technických informácií SR prostredníctvom zapojenia sa do spolufinancovaných európskych partnerstiev.
Zjednodušenie prístupu k programu Horizont Európa a zníženie byrokracie

Komisia zaviedla paušálne sumy, ktoré zjednodušujú financovanie odstránením zložitého finančného vykazovania. Odhaduje sa, že vďaka nim sa administratívna záťaž znížila až o 30 %, čo doteraz prinieslo úsporu vo výške 63 miliónov EUR, najmä pre malé a stredné podniky a nových účastníkov. Dôležitým nástrojom boja proti vedomou a podvedomou zaujatosťou je pilotovanie, tzv. “slepého hodnotenia” pri dvojkolových výzvach, kedy hodnotitelia nevedia identifikovať podávateľov projektových návrhov. Podiel žiadostí z tzv. ,,widening countries’’ , ktoré prešli prvou fázou hodnotenia, klesol pri „slepom hodnotení” len o 3,3 %, zatiaľ čo pri štandardnom („nezaslepenom”) hodnotení to bolo až 9,4 %, čo potvrdzuje prínos anonymizovaného procesu pre vyrovnanejší prístup. Prostredie európskych inovačných a výskumných programov je však stále veľmi komplexné, čo mnohým cieľovým príjemcom sťažuje orientáciu. Hoci sa aktívne pracuje na synergiách s národnými nástrojmi – najmä s EFRR – ich zavedenie je náročné.
Podľa prieskumu písomné návrhy, ktoré dosiahli potrebnú kvalitu, vypracovalo 74–80 % účastníkov bez pomoci externých konzultačných firiem. Administratívne náklady príjemcov na projekty Horizontu Európa sa odhadujú na 4,75–6,47 miliardy EUR počas ich trvania (9–12 % z celkových nákladov), čo prevyšuje odhad z Horizontu 2020 – rozdiel však vyplýva najmä z presnejšieho zberu údajov, nie z rastu skutočných nákladov. Podľa výsledkov prieskumu koordinátori konzorcií a samostatní žiadatelia zvyčajne potrebujú na prípravu návrhu 36–45 pracovných dní, kým partneri konzorcia strávia 16–25 pracovných dní.
k
Viac informácií a zdroje:
Zverejnené 13.05.2025, slord