Generálne riaditeľstvo Európskej komisie (EK) pre migráciu a vnútorné záležitosti (DG HOME) zverejnilo záverečnú štúdiu s názvom „Štúdia o posilnení Štúdia o posilnení výskumu a inovácií v oblasti bezpečnosti – 20 rokov výskumu a inovácií civilnej bezpečnosti financovaných EÚ“.

Na základe údajov a dôkazov z relevantných výskumných projektov od roku 2004 štúdia hodnotila účinnosť výskumu a inovácií civilnej bezpečnosti financovaného zo zdrojov EÚ pri reagovaní na bezpečnostné výzvy. Záverečná správa formuluje závery a odporúčania pre budúce financovanie.

20 rokov investícií EÚ do výskumu v oblasti bezpečnosti 

Od roku 2004 EÚ systematicky investuje do výskumu a inovácií v oblasti bezpečnosti s cieľom efektívne čeliť meniacim sa hrozbám a zaistiť bezpečnosť občanov. Za posledné dve desaťročia sa tieto investície ukázali ako kľúčové pre technologický pokrok, posilnenie politík a vytvorenie skutočného vplyvu naprieč kontinentom.

Štúdia analyzuje dvadsať rokov výskumu bezpečnosti financovaného EÚ a zdôrazňuje jeho význam z ekonomického, spoločenského aj technologického hľadiska. Predstavuje príbehy úspešných projektov, ktoré ilustrujú, ako spolupráca na úrovni EÚ dokázala ovplyvniť bezpečnostné politiky a prax v rôznych štátoch.

Podľa štúdie priniesli investície do výskumu v oblasti bezpečnosti niekoľko kľúčových prínosov:

• Zlepšenie strategickej autonómie – znižovanie závislosti od zahraničných dodávateľov,
• Posilnenie schopností bezpečnostných orgánov – efektívnejšie reagovanie na hrozby,
• Cezhraničná spolupráca – lepší tok informácií a spoločné riešenia,
• Rozvoj trhu EÚ v oblasti bezpečnosti – podpora inovatívnych riešení a nových technológií.

k

Aj keď sa podarilo dosiahnuť značný pokrok, štúdia upozorňuje na potrebu pevnejších prepojení medzi výskumom a jeho praktickým zavedením na trh. Mnoho výskumných projektov ostáva v teoretickej rovine bez reálneho komerčného alebo operatívneho dopadu.

Pozitívnym aspektom je, že správa zdôrazňuje nepostrádateľnú úlohu financovania EÚ v bezpečnostnom výskume. Národné financovanie bezpečnostného výskumu zostáva nekonzistentné a závislosť od alternatívnych zdrojov financovania klesla – z 29 %  v prípade FP7 iba na 4 % v programe Horizon Europe. Projekty financované zo zdrojov EÚ významne prispeli k ekonomike, pričom vygenerovali približne 33,3 miliardy EUR  a vytvorili asi  200 000 pracovných miest v bezpečnostnom sektore medzi rokmi 2015 a 2020.

Odporúčania pre budúce programy financovania

Na riešenie týchto výziev a zlepšenie budúcich rámcov financovania správa ponúka deväť kľúčových odporúčaní:

1. Zvýšiť rozpočtové alokácie – Hoci samotné financovanie nevyrieši všetky problémy, väčší rozpočet by umožnil financovanie väčšieho počtu projektov na jednu tému a podporil širšiu účasť.
2. Zlepšiť flexibilitu a transparentnosť v pracovných programoch – Jasnejšie definované témy a ciele by uľahčili zapojenie rozmanitých aktérov.
3. Podporovať rozmanitosť v konzorciách projektov – Mali by sa zaviesť opatrenia na podporu účasti MSP a nových subjektov.
4. Zosúladiť výskumné ciele s potrebami trhu – Užšia spolupráca medzi výskumníkmi môže zabezpečiť praktickú využiteľnosť výsledkov.
5. Zaviesť alternatívne modely pracovných programov – Financovanie väčšieho počtu projektov v rámci jednej výzvy  pri zachovaní rozumných veľkostí grantov  môže zvýšiť vplyv výskumu.
6. Podporovať kombináciu veľkostí projektov a úrovní technologickej pripravenosti – Vyvážený prístup by podporil ako počiatočný výskum, tak aj riešenia blízke trhu.
7. Vyvinúť centrálnu databázu spravovanú EK – Komplexný register metodológií, výsledkov by uľahčil zdieľanie znalostí a efektivitu.
8. Posilniť stimuly pre MSP a nových účastníkov – Cielené iniciatívy by mohli podporiť širšiu účasť na bezpečnostných výskumných projektoch.
9. Zlepšiť šírenie výsledkov – Väčšia informovanosť a zdieľanie znalostí by zvýšili celkový vplyv bezpečnostného výskumu financovaného EÚ.

l

Pri príprave ďalšieho rámcového programu EÚ by začlenenie týchto odporúčaní mohlo zvýšiť efektivitu financovania bezpečnostného výskumu. Zvýšením inkluzívnosti, zosúladením výskumu s praktickými aplikáciami a zabezpečením transparentnosti v procesoch financovania môže EÚ podporiť odolnejší a inovatívnejší ekosystém bezpečnostného výskumu. V konečnom dôsledku tieto zlepšenia posilnia konkurencieschopnosť Európy a jej schopnosť riešiť meniace sa bezpečnostné výzvy v neistom globálnom prostredí.

Viac informácií nájdete tu.

Zverejnené 21.03.2025, slord