Európska komisia predstavila výsledky rozsiahlej analýzy, ktorá hodnotí, ako členské štáty EÚ využili prostriedky z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti (Recovery and Resilience Facility, RRF) na podporu výskumu a inovácií. Jednotlivé správy sa venujú trom skupinám krajín podľa ich inovačnej výkonnosti: silným inovátorom, miernym inovátorom a novovznikajúcim inovátorom, označovaným ako “emerging innovators”.
Cieľom štúdií je zmapovať rozsah reforiem, investícií a inštitucionálnych zmien v jednotlivých krajinách a identifikovať ich prínos pre rozvoj výskumných a inovačných systémov. Podľa štúdie zameranej na skupinu nových inovátorov, sa Slovensko spolu s Bulharskom, Chorvátskom, Lotyšskom, Poľskom a Rumunskom zaraďuje medzi krajiny s rozvíjajúcou sa inovačnou výkonnosťou.
Reformy v oblasti výskumu a inovácií na Slovensku
Slovenský plán obnovy zahŕňa tri tematické komponenty: Komponent 8 – Univerzity, Komponent 9 – Výskum, vývoj a inovácie a Komponent 17 – Digitalizácia. Reformy v oblasti výskumu a inovácií sa zamerali na vytvorenie rámca pre riadenie výskumu a inovácií, zjednotenie predtým roztriešteného systému podpory a vytvorenie prostredia vhodného pre investície.
Podľa štúdie krajiny skupiny nových inovátorov vyčlenili na výskum a inovácie menšiu časť svojich rozpočtov z RRF v porovnaní s krajinami so silnejšou inovačnou výkonnosťou. Výnimku predstavujú Lotyšsko a Slovensko, ktoré venovali viac ako 10 % svojho Plánu obnovy na opatrenia v oblasti výskumu a inovácií. V prípade Slovenska ide o percentuálny podiel 12 %.
Vzhľadom na nižšie verejné investície do výskumu v krajinách tejto skupiny má podpora z RRF relatívne vyšší význam pre posilnenie ich výskumných a inovačných systémov.
Implementácia opatrení na Slovensku
Zo šiestich krajín zaradených medzi nových inovátorov dosiahli Chorvátsko, Poľsko a Slovensko najvyšší podiel splnených míľnikov a cieľov. V mnohých prípadoch sa tieto ciele vzťahovali na výstupy projektov, keďže používanie výsledkových ukazovateľov bolo vzhľadom na dlhodobý charakter výskumných aktivít náročné.
V prípade Slovenska bola implementácia spojená s viacerými administratívnymi výzvami. Nový implementačný systém bolo potrebné vybudovať od začiatku, vrátane určenia vykonávacích orgánov a nastavenia procesov. Administratívne kontroly požadované vnútroštátnou legislatívou boli časovo náročné, čo spôsobilo oneskorenia. Niektoré zmluvy k výzvam vyhláseným v roku 2023 boli podpísané až začiatkom roku 2025. Následne sa rozhodlo, že podrobné kontroly sa budú vykonávať len pre úspešné projekty pred podpisom zmluvy.
Popri štúdii zameranej na krajiny s rozvíjajúcou sa inovačnou výkonnosťou publikovala EK aj dve ďalšie analýzy, ktoré dopĺňajú celkový pohľad na využívanie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti v oblasti výskumu a inovácií. Tieto štúdie sa venujú krajinám s rôznou úrovňou inovačnej výkonnosti a poukazujú na odlišné prístupy k využívaniu prostriedkov RRF.
Prípadová štúdia o lídroch v oblasti inovácií a silných inovátoroch
Štúdia analyzuje, ako krajiny s najvyššou inovačnou výkonnosťou podľa European Innovation Scoreboard využili financovanie z RRF najmä na rozšírenie existujúcich politík v oblasti výskumu a inovácií. Švédsko, Dánsko, Nemecko a Francúzsko smerovali prostriedky RRF do už fungujúcich programov, čím posilnili finančnú podporu, avšak nové reformy sa zavádzali len zriedka. Alokácie RRF boli v porovnaní s národnými rozpočtami obmedzené a slúžili predovšetkým na urýchlenie realizácie projektov a zmiernenie dopadov krízy.
Prípadová štúdia o miernych inovátoroch
Štúdia sa zameriava na financovanie výskumu a inovácií z RRF v krajinách so strednou inovačnou výkonnosťou, konkrétne v Taliansku, Litve, Portugalsku a Španielsku. Tieto krajiny uskutočnili väčšinu opatrení v oblasti výskumu a inovácií a získali významné finančné prostriedky, ktoré im umožnili spojiť transformačné reformy s pokračovaním existujúcich iniciatív. RRF podporil spoluprácu medzi univerzitami a podnikmi a posilnil existujúce národné priority pri zavádzaní systémových zmien. Pokrok sa medzi krajinami líši, viaceré ciele boli splnené, no administratívna zložitosť zostáva výzvou. Väzby s programom Horizont Európa a politikou súdržnosti zatiaľ vykazujú určité rezervy a sú využívané len čiastočne.
Kompletné znenia všetkých troch prípadových štúdií sú dostupné na stiahnutie:
Prípadová štúdia o lídroch v oblasti inovácií a silných inovátoroch
Prípadová štúdia o miernych inovátoroch
Prípadové štúdia o začínajúcich inovátoroch
Zverejnené 14.10.2025, slord
