Zdroj: Európska komisia
Európska komisia 29. januára 2025 zverejnila výročnú správu o jednotnom trhu a konkurencieschopnosti za rok 2025, v ktorej hodnotí silné a slabé stránky ekonomiky EÚ. Tento dokument zároveň, poskytuje analytický kontext pre kompas konkurencieschopnosti, ktorý obsahuje akčný plán na podporu hospodárskeho rastu v Európe. Výročná správa o jednotnom trhu a konkurencieschopnosti upriamuje svoju pozornosť na sledovanie vývoja 22 kľúčových ukazovateľov výkonnosti (KPI), ako je napríklad integrácia do jednotného trhu, výskum a vývoj, výdavky a ceny elektriny, ktoré slúžia ako hodnotiaci nástroj produktivity a dlhodobej konkurencieschopnosti EÚ.
Kľúčové zistenia správy:
1. Integrácia jednotného trhu
Obchod v rámci EÚ v oblasti tovarov sa zvýšil z 20 % HDP v roku 2018 na úroveň 23,8 % HDP v roku 2024. Napriek tomu naďalej pretrvávajú prekážky, najmä v sektore služieb, kde administratívne a regulačné obmedzenia brzdia rast. Regulačnú záťaž vnímajú ako prekážku celkovo až dve tretiny spoločností a domnievajú sa, že im v investovaní bráni nadmerná regulácia. Zložité deklaračné požiadavky a rozdielne národné pravidlá často komplikujú cezhraničné podnikanie. Napríklad vnútroštátne požiadavky na balenie a označovanie nútia výrobcov vyrábať výrobky šité na mieru konkrétnym členským štátom – namiesto toho, aby slúžili celému jednotnému trhu.
Obrázok 1 Hlásené prekážky podľa kategórií, rozdelené medzi 15. najlepších
Zdroj: Panel sledovania prekážok jednotného trhu s použitím údajov Vaša Európa, prieskumu spätnej väzby MSP, údajov siete SOLVIT a Poradenstvo pre vašu Európu (YEA) v období od roku 2022 do októbra 2024.
2. Zaostávanie v oblasti inovácií a výskumu
EÚ naďalej zaostáva za globálnymi konkurentmi v oblasti inovačných investícií. Verejné a súkromné investície do výskumu a vývoja dosiahli v roku 2023 2,2 % HDP, čo je len mierne zlepšenie oproti 2,1 % HDP v predchádzajúcich rokoch. Nedostatočná podpora rizikového kapitálu naďalej obmedzuje rozvoj technologických startupov a inovačných podnikov. Spoločnosti a univerzity čelia ťažkostiam pri počiatočnom zavádzaní a komercializácii svojho výskumu. Napríklad iba približne jedna tretina patentovaných vynálezov zaregistrovaných európskymi univerzitami sa dostane do komerčného využitia. Tento stav je spôsobený slabou spoluprácou medzi akademickou sférou a podnikmi, nejednotnými pravidlami správy duševného vlastníctva a obmedzenými stimulmi pre akademikov v oblasti podnikania a komercializácie výskumu.
3. Nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily
Aj keď miera zamestnanosti v EÚ rastie, zamestnanosť v EÚ presiahla 75 % v roku 2023, čo je nárast zo 72 % v roku 2018. Podniky čelia nedostatku kvalifikovaných pracovníkov, najmä v technologickom sektore, inžinierstve a zdravotníctve. Európa zároveň čelí problému vybaviť mladých ľudí základnými zručnosťami. Študenti z EÚ majú slabšie výsledky v porovnaní s ich rovesníkmi v Spojenom kráľovstve, USA, Japonsku a Číne. Tento faktor brzdí konkurencieschopnosť európskeho priemyslu a vyžaduje si lepšie zosúladenie vzdelávacích systémov s požiadavkami trhu práce.
4. Digitalizácia a udržateľnosť
Napriek progresu v oblasti digitalizácie a prechodu na udržateľné hospodárstvo je potrebné zrýchliť implementáciu týchto zmien. Dekarbonizácia priemyslu napreduje, ale vysoké ceny energií naďalej negatívne ovplyvňujú konkurencieschopnosť európskych podnikov. V roku 2023 malo 57,7 % MSP v EÚ aspoň základnú úroveň digitálnej intenzity, čo predstavuje nárast v porovnaní s pred 2 rokmi, aj keď nie dostatočne rýchly. EÚ zostáva v konkurenčnom postavení v oblastiach, ako je pokročilá výroba a mobilné sieťové zariadenia, ale nedokázala držať krok s celkovým tempom globálnych konkurentov v hardvérových aj softvérových segmentoch sektora informačných a komunikačných technológií (IKT).
5. Strategické závislosti
Európska ekonomika je vysoko integrovaná do globálneho trhu, čo prináša výhody, ale aj riziká spojené so strategickými závislosťami od externých dodávateľov surovín, energií a technológií. Za posledných 30 rokov sa obchod s tovarom mimo EÚ zvýšil z úrovne 8 % HDP v roku 1995 na 14,8 % v roku 2023, pričom obchod so službami vzrástol z 3 % HDP na 7,4 %. EÚ čerpá svoju ekonomickú a politickú silu zo svojej pozície globálnej obchodnej veľmoci – je lídrom vo vývoze služieb a druhým najväčším vývozcom tovaru na svete. Správa zdôrazňuje potrebu znižovať tieto riziká diverzifikovaným dodávateľských reťazcov a investovaním do domácich kapacít.
Kontext
Výročná správa vytvára rámec pre pripravované politické opatrenia zamerané na posilnenie konkurencieschopnosti EÚ, slúžiaci ako základ pre politické diskusie a rozhodovania v rámci Európskej rady, Rady pre konkurencieschopnosť a Európskeho parlamentu, poskytujúci návod pre nastavenie politických priorít slúžiaci ako nástroj pre monitorovanie pokroku v rámci európskej koordinácie konkurencieschopnosti.
Zdroje:
The 2025 Annual Single Market and Competitiveness Report
Zverejnené 07.02.2025, slord
