Európske inštitúcie dospeli k čiastočnej politickej dohode o Európskom obrannom fonde (European Defence Fund, ďalej len EDF). Táto dohoda ešte podlieha formálnemu schváleniu Európskym parlamentom a Radou EÚ. EDF podporí inovatívnu a konkurencieschopnú priemyselnú základňu v oblasti obrany a prispeje k strategickej autonómii EÚ.
Hlavným cieľom EDF je posilniť schopnosť EÚ chrániť svojich občanov. Fond bude podporovať technologickú inováciu a spoluprácu v európskom sektore obrany, aby mohla Európa profitovať z najmodernejších interoperabilných obranných technológií a zariadení v nových oblastiach, ako je umelá inteligencia, šifrovaný softvér, technológie bezpilotných lietadiel alebo satelitná komunikácia.
S vedomím, že je potrebné konečné formálne schválenie zo strany Európskeho parlamentu a Rady EÚ, bola dosiahnutá dohoda v týchto kľúčových bodoch:
- z fondu sa bude poskytovať podpora počas celého životného cyklu priemyselného rozvoja od výskumu cez vývoj prototypov až po certifikáciu;
- fond bude financovať kolaboratívne výskumné projekty prostredníctvom grantov;
- okrem fázy výskumu a dizajnu, na ktorú je možné poskytnúť financovanie vo výške 100%, bude možné z rozpočtu EÚ dopĺňať investície členských štátov formou spolufinancovania vývoja prototypov (až do výšky 20%) a následných testovacích, kvalifikačných a certifikačných činností (až do výšky 80 %);
- fond bude poskytovať stimuly pre projekty s cezhraničnou účasťou mnohých MSP a podnikov so strednou trhovou kapitalizáciou v dodávateľskom reťazci v sektore obrany, a to poskytovaním vyšších sadzieb financovania;
- projekty v rámci Stálej štruktúrovanej spolupráce (PESCO), ktoré spĺňajú podmienky, môžu získať dodatočný bonus spolufinancovania vo výške 10%, avšak financovanie nie je automatické;
- projekty budú vymedzené v súlade s obrannými prioritami odsúhlasenými členskými štátmi v rámci Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ a predovšetkým v kontexte Plánu rozvoja spôsobilostí (Capability Development Plan, CDP). Taktiež môžu byť vzaté na vedomie regionálne a medzinárodné priority, akými sú napr. priority v rámci NATO;
- vo všeobecnosti sa môžu o príspevok uchádzať len kolaboratívne projekty, do ktorých sú zapojené najmenej tri oprávnené subjekty z najmenej troch členských štátov alebo asociovaných krajín;
- prinajmenšom 4 až 8% rozpočtu sa vyčlení na prevratné a vysokorizikové inovácie, ktoré posilnia dlhodobé vedúce postavenie Európy v oblasti technológií a obrannej autonómnosti;
- o financovanie sa v zásade môžu uchádzať len subjekty so sídlom v EÚ alebo asociovaných krajinách, ktoré nie sú pod kontrolou tretích krajín ani ich právnických osôb. Dcérske podniky spoločností tretích krajín so sídlom v EÚ môžu byť výnimočne oprávnené na financovanie za predpokladu splnenia určitých podmienok, ktoré zaručujú, že nie sú ohrozené bezpečnostné a obranné záujmy EÚ a členských štátov;
- subjekty so sídlom mimo EÚ nemôžu získať finančné prostriedky EÚ, ale môžu sa zapojť do spolupráce prostredníctvom spoločných projektov. EÚ teda z Európskeho obranného fondu nevylučuje nikoho, ale získanie finančných prostriedkov viaže na podmienky podobné tým, ktoré sa vzťahujú na spoločnosti z EÚ na trhoch tretích krajín.
EÚ podnecuje po prvý raz v európskej histórii európsku obrannú spoluprácu s rozpočtovým krytím 590 miliónov EUR (90 miliónov EUR na výskum na obdobie 2017 – 2019 a 500 miliónov EUR na vývoj zariadení a technológií na obdobie 2019 – 2020).
Viac informácii nájdete tu.
