Európsky parlament predstavil nový Monitor akademickej slobody 2024

Zdroj: Európsky parlament STOA high-level conference

Európsky parlament na začiatku februára 2025 predstavil nový Monitor akademickej slobody 2024, ktorý poskytuje podrobnú analýzu stavu akademickej slobody v členských štátoch EÚ. Tento dokument, vypracovaný panelom Európskeho parlamentu pre budúcnosť vedy a techniky (STOA), sa stal kľúčovým nástrojom na hodnotenie a ochranu akademických slobôd v rámci Európy. Vydanie monitora bolo sprevádzané konferenciou, na ktorej sa zúčastnili významní politici, odborníci a akademici, ktorí diskutovali o spôsoboch, ako efektívne podporiť slobodu výskumu a vzdelávania v EÚ. Výročnú konferenciu Fóra oficiálne otvorila predsedníčka európskeho parlamentu Roberta Metsola, ktorá vo svojom úvodnom príhovore vyzdvihla dôležitosť akademickej slobody. Podľa jej slov ,,ak chce byť Európa lídrom v oblastiach ako je AI, kvantová, biotechnológia a čisté technológie, potrebuje výskumníkov, ktorí dokážu slobodne myslieť, prijímať výzvy a posúvať hranice, z tohto dôvodu, bez akademickej slobody neexistuje konkurencieschopnosť’‘. Dôležitosť akademickej slobody nadväzne zdôraznila aj komisárka Ekaterina Zaharieva, podľa ktorej je ,,akademická sloboda nevyhnutná pre konkurencieschopnosť, z hľadiska prilákania najlepších talentov’’.

Monitor akademickej slobody vypracovaný panelom Európskeho parlamentu pre budúcnosť vedy a techniky (STOA), hodnotí súčasnú situáciu v oblasti akademickej slobody v členských štátoch EÚ a poskytuje odporúčania na jej ochranu a podporu v nasledujúcich rokoch.

Výsledky Monitora akademickej slobody 2024

Monitor akademickej slobody pozostáva z dvoch hlavných štúdií, ktoré sa zaoberajú stavom akademickej slobody v členských štátoch EÚ a právnou ochranou tejto slobody.

Prvá štúdia, pod názvom „Analýza stavu de facto akademickej slobody v EÚ“, sa sústreďuje na hodnotenie akademickej slobody v členských štátoch EÚ, ktorá následne analyzuje hlavné hrozby pre akademickú slobodu a ich dopady v desiatich členských štátoch. Brífing Európskeho parlamentu, uvádza kľúčové zistenia štúdie. Podľa údajov z Brífingu v rokoch 2023 až 2024 došlo k miernemu poklesu úrovne akademickej slobody v celej EÚ, čo potvrdzuje index akademickej slobody (AFI) za rok 2024. Medzi rokmi 2013 a 2023 zaznamenalo päť krajín – Maďarsko, Litva, Holandsko, Rakúsko a Poľsko – výrazný pokles v tejto oblasti. Najväčší problém nastal v Maďarsku, ktoré sa nachádza medzi 20 až 30 % krajín s najnižšou úrovňou akademickej slobody na svete, rovnako tak čelí kritike za centralizáciu kontroly nad vysokými školami a obmedzenie akademických slobôd, čo zahŕňa vymenovanie rektorov vládou a obmedzenie financovania nezávislého výskumu. Tieto kroky majú negatívny dopad na medzinárodné hodnotenie maďarských univerzít a ich schopnosť konkurovať na globálnej úrovni.

Výzvy a hrozby pre akademickú slobodu

Nedávna analýza trendov akademickej slobody v desiatich členských štátoch Európskej únie odhalila niekoľko súčasných hrozieb, ktoré ohrozujú slobodný výskum a akademickú prácu. Medzi hlavné hrozby pre akademickú slobodu patria politické zasahovanie, cenzúra, finančný tlak zo strany súkromného sektora a geopolitické napätie. V niektorých krajinách čelí sloboda výskumu tlaku zo strany vlády, ktorá ovplyvňuje to, ktoré témy sa môžu skúmať, a tiež prerozdeľovanie financií do konkrétnych oblastí. Ďalším problémom sú útoky na akademikov zo strany verejnosti, najmä prostredníctvom sociálnych médií. Takéto útoky môžu mať demoralizujúci účinok a vytvárať atmosféru strachu, ktorá bráni výskumníkom v slobodnom a otvorenom vyjadrovaní ich názorov.

Zdroj: Európsky parlament STOA high-level conference

Druhá štúdia s názvom „Prehľad ochrany akademickej slobody de jure“ sa zameriava na ústavnú ochranu akademickej slobody v krajinách EÚ. Skúma, ako sú tieto práva chránené v ústavách rôznych štátov a aký vplyv na túto ochranu má EÚ. Výsledky ukazujú, že ochrana akademickej slobody sa v jednotlivých členských štátoch líši, pričom pojem „akademická sloboda“ sa vyskytuje iba v niektorých ústavách. V mnohých krajinách je akademická sloboda chránená nepriamo cez výrazy ako „sloboda vedeckého výskumu“ alebo „sloboda vedy“, alebo cez širšie práva ako sloboda prejavu či právo na vzdelanie. Zaujímavým vývojom je nová ústava v Luxembursku, ktorá v roku 2023 zakotvila slobodu vzdelávania a vedy. Štúdia sa tiež zamerala na ústavné tradície Nemecka, Grécka, Holandska a Poľska, ktoré ukazujú rôzne prístupy k ochrane akademickej slobody. Grécko je jednou z mála krajín, ktorá výslovne spomína pojem „akademická sloboda“ vo svojej ústave. Naopak, Nemecko, Poľsko a Holandsko sa spoliehajú na výrazy ako „sloboda vedy“ alebo „vedecký výskum“, ktoré chráni ich ústava. V Holandsku nie je akademická sloboda priamo chránená ústavou, ale spolieha sa na širšie práva ako sloboda prejavu, ktoré sa môžu aplikovať aj v akademickom prostredí.

Úloha Európskej únie

Európska únia zohráva kľúčovú úlohu v ochrane akademickej slobody, aj keď právomoci EÚ v oblasti vzdelávania sú obmedzené na doplnkovú úlohu, ktorá neumožňuje harmonizáciu vnútroštátnych právnych predpisov, no EÚ môže stále hrať dôležitú rolu v ochrane akademickej slobody. Podporuje ju cez nástroje ako Bolonský proces a Európsky priestor vysokého školstva (EHEA), ktoré podporujú spoluprácu medzi univerzitami a zlepšujú kvalitu vzdelávania. EÚ tiež ovplyvňuje vzdelávacie politiky cez pravidlá vnútorného trhu a má právomoci v oblasti výskumu, podporujúce spoločný výskum v rámci Európskeho výskumného priestoru (ERA). Všetky opatrenia však musia byť v súlade s národnými ústavami a Chartou základných práv EÚ.

Možnosti politických krokov na podporu akademickej slobody v EÚ

Akademická sloboda kľúčové právo, ktoré by malo byť chránené na európskej úrovni. Vzhľadom na aktuálne výzvy v oblasti akademickej slobody sa navrhli nasledujúce politické možnosti:

Politická možnosť 1: Preskúmanie rozsahu akademickej slobody ako základného práva EÚ:

Európska únia by mala preskúmať, čo všetko obnáša ochrana akademickej slobody v rámci jej právnych predpisov, najmä v súvislosti s článkom 13 Charty základných práv EÚ. Tento výskum by mal slúžiť na jasnejšie pochopenie kľúčových aspektov akademickej slobody. Pri tomto výskume bude kľúčová úloha ústavných tradícií členských štátov EÚ. Prípadové štúdie z právnych systémov jednotlivých štátov môžu ukázať problémy, s ktorými sa krajiny stretávajú, a ponúknuť riešenia v praxi.

Politická možnosť 2: Posilnenie právnej ochrany akademickej slobody Na úrovni EÚ:

V rámci EÚ by mala byť posilnená právna ochrana akademickej slobody. Tento krok by zabezpečil podporu akademikom, študentom a akademickým inštitúciám pri vykonávaní ich činností. Cieľom je stanoviť základné pravidlá, ktoré členské štáty EÚ budú musieť dodržiavať v oblastiach, ako je vzdelávanie a výskum.

Politická možnosť 3: Ďalšie kroky v oblasti akademickej slobody ako základného práva EÚ:

Aby sa EÚ mohla efektívne pohnúť v oblasti ochrany akademickej slobody, je dôležité vyhodnotiť opatrenia, ktoré boli prijaté na základe uznesení Európskeho parlamentu. Potrebná je aj koordinácia všetkých iniciatív týkajúcich sa tejto témy.

Politická možnosť 4: Zvýšenie povedomia o akademickej slobode:

Je potrebné, aby sa dalo porovnávať, aký je stav akademickej slobody v rôznych členských štátoch, je nevyhnutné stanoviť spoločné definície a vysvetlenia. Program „EP Academic Freedom Monitor“ by mohol významne prispieť k zvýšeniu povedomia o dôležitosti ochrany akademickej slobody na univerzitách a upozorniť na jej vplyv na profesijné aktivity.

Politická možnosť 5: Lepšia integrácia akademickej slobody do vzdelávania, výskumu a inovácií EÚ:

EÚ zohráva kľúčovú úlohu v oblasti výskumu a vzdelávania cez programy ako „Horizont Európa“ a „Erasmus+“. Je dôležité zabezpečiť, aby tieto programy podporovali rešpektovanie akademickej slobody vo všetkých krajinách, ktoré z týchto financií čerpajú.

Politická možnosť 6: Vykonávanie meta analýzy údajov o akademickej slobode:

Vytvorenie informačného centra pre akademickú slobodu by pomohlo získať a analyzovať údaje týkajúce sa tejto problematiky na celoeurópskej úrovni. Agentúra EÚ pre základné práva by mohla začať iniciatívu monitorovania stavu akademickej slobody, čím by sa zvýšila informovanosť o tejto téme.

Politická možnosť 7: Rozšírenie vedomostnej základne o akademickej slobode:

Pochopenie rôznych aspektov akademickej slobody by sa mohlo zlepšiť organizovaním celoeurópskych prieskumov medzi akademickými pracovníkmi a relevantnými orgánmi. Špecializované výskumné projekty financované EÚ, ako v rámci programu „Horizont Európa“.