Eurostat, štatistický úrad Európskej únie, nedávno zverejnil údaje o výdavkoch na výskum a vývoj v EÚ za rok 2022. Tieto údaje vypovedajú o záväzkoch EÚ v oblasti výskumu a vývoja, pričom celkové výdavky predstavujú 352 miliárd EUR, čo predstavuje 6,34 % nárast oproti predchádzajúcemu roku (331 miliárd EUR) a výrazný 48,52 % nárast oproti roku 2012 (237 miliárd EUR).
Intenzita výskumu a vývoja – meraná ako podiel výdavkov na výskum a vývoj na HDP – však zaznamenala mierny pokles z 2,27 % v roku 2021 na 2,22 % v roku 2022. Tento mierny pokles upozorňuje na vzťah medzi hospodárskym rastom a investíciami do inovácií.
Pri podrobnejšom pohľade vedie rebríček intenzity Belgicko s hodnotou 3,44 %, pričom Švédsko, Rakúsko a Nemecko sú v tesnom závese, pričom všetky prekračujú hranicu 3 %. Naopak, Slovensko spolu s ďalšími ôsmimi krajinami EÚ vykázalo intenzitu výskumu a vývoja pod 1 %, preto je potrebné vyvinúť úsilie na zvýšenie investícií do výskumu a vývoja.
Za posledných desať rokov EÚ zaznamenala nárast intenzity výskumu a vývoja o 0,14 percentuálneho bodu, pričom najvýraznejší nárast bol zaznamenaný v Belgicku, Grécku a Chorvátsku. Na druhej strane najvýraznejší pokles zaznamenalo Írsko, po ktorom nasledovali okrem iných Fínsko a Estónsko.
Podnikateľský sektor je aj naďalej motorom investícií do výskumu a vývoja, ktorý sa na celkových výdavkoch na výskum a vývoj v EÚ podieľa 66 %, čo v roku 2022 predstavuje 233 miliárd EUR. Nasleduje sektor vysokoškolského vzdelávania s 22 % a štátny sektor s 11 %, čo dokazuje, že výskum a vývoj v celej Únii poháňajú rôzne zdroje.
Pozícia Slovenska s intenzitou výskumu a vývoja okolo 1 % naznačuje potenciálny priestor na rast. Zvýšenie investícií do výskumu a vývoja môže posilniť pozíciu Slovenska v inovačnom prostredí EÚ a prispieť k všeobecnému cieľu udržať a zvýšiť globálnu konkurencieschopnosť EÚ v oblasti vedy a techniky.
Podrobné rozdelenie výdavkov na výskum a vývoj podľa sektorov v EÚ zdôrazňuje zásadnú úlohu medzisektorovej spolupráce pri napredovaní výskumu a inovácií.
Regióny na východe a juhu EÚ dobiehajú v konkurencieschopnosti
Z najnovšieho indexu regionálnej konkurencieschopnosti EÚ vyplýva, že zatiaľ čo najkonkurencieschopnejšie regióny zostávajú v západnej a severnej Európe, východné a južné regióny vrátane Slovenska vykazujú sľubné náznaky pokroku. Index, ktorý je nástrojom zavedeným Európskou komisiou na hodnotenie atraktívnosti a udržateľnosti pre obyvateľov a podniky, vyzdvihuje provinciu Utrecht v Holandsku ako najlepší región, pričom na popredných miestach sú aj ďalšie holandské, francúzske, švédske, dánske a belgické regióny.
Od roku 2016 však najvýraznejšie zlepšenie konkurencieschopnosti zaznamenali regióny v Litve, Portugalsku a Poľsku, pričom po roku 2019 pokračuje pokrok v Pobaltí, Chorvátsku, Maďarsku, Poľsku a Slovinsku. Naopak, v Česku, Rumunsku, na Slovensku a v niektorých častiach Bulharska došlo k spomaleniu, čo zdôrazňuje rôznorodé modely vývoja v rámci EÚ. Index tiež odhaľuje pozitívnu koreláciu medzi regionálnou konkurencieschopnosťou a úspechmi žien, čo naznačuje, že keď sa regióny stávajú konkurencieschopnejšími, ženy v týchto oblastiach majú tendenciu dosahovať vyššie úspechy v rôznych oblastiach života.
Napriek pokroku Slovenska index ukazuje, že Slovensko stále zaostáva za priemerom EÚ, čo poukazuje na potrebu cielených stratégií na zvýšenie jeho konkurenčnej výhody. Komplexný prístup indexu, ktorý zohľadňuje 68 ukazovateľov dlhodobého hospodárskeho rozvoja a vyhýba sa krátkodobým skresleniam, slúži tvorcom politík a občanom ako dôležitý monitorovací rámec na prijímanie informovaných rozhodnutí založených na dátach.
Zverejnené 14.12.2023, slord
