Minulý týždeň v Európskom parlamente pokračovali verejné vypočutia nominovaných eurokomisárov. Fínska nominantka Henna Virkkunen zodpovedná za portfólio „Technologická suverenita, bezpečnosť a demokracia”, europoslancom ozrejmila svoju predstavu „Kvantového zákona” a vyjadrila svoju podporu základnému výskumu aj výskumu na dvojaké použitie. Vypočutie Stéphana Séjourného, francúzskeho nominanta na výkonného podpredsedu pre prosperitu a priemyselnú stratégiu prinieslo málo detailov a miestami dokonca viac otázok ako odpovedí. Piotr Serafin z Poľska, nominovaný komisár pre rozpočet, boj proti podvodom a verejnú správu, naopak pôsobil veľmi sebavedomo. Budúci rozpočet EÚ by mal podľa neho zahŕňať menej programov, detaily týkajúce sa jeho presnej štruktúry či konkrétnych čísel však neprezradil.
Henna Virkkunen
Henna Virkkunen, nominovaná komisárka pre technologickú suverenitu, bezpečnosť a demokraciu, sa na svojom verejnom vypočutí v Európskom parlamente držala pevne pripravenej línie a často recyklovala body, aby odpovedala na podobne sa opakujúce otázky poslancov. Rozsah jej portfólia priniesol otázky týkajúce sa tém od nekvalitného tovaru, ktorý zaplavuje trh EÚ, až po čínskych telekomunikačných poskytovateľov. Širokú verejnosť najviac zaujala jej predstava „Kvantového zákona”.
„Kvantový zákon”
Nominovaná komisárka prezradila, že pripravuje „Quantum Act”, ktorý by mal spojiť roztrieštené úsilie členských štátov EÚ v kvantovom výskume. Kvantové technológie sú „oblasťou, v ktorej môžeme byť veľmi pozitívni a optimistickí,“ povedala. Európa má „mimoriadne talentovaných výskumníkov“ a „špičkový výskum“, ale trh je „príliš roztrieštený“. EÚ potrebuje v tejto oblasti komplexnejší spoločný prístup, a preto plánuje vypracovať „kvantový plán“ a prípadne aj „kvantový zákon“, ktoré by spojili výskumníkov a zdroje.
Virkkunen výslovne neuviedla, ktoré aspekty kvantových technológií chce podporiť, ale spomenula napríklad zavedenie „zákona o kvantových čipoch“, čo naznačuje, že má na zreteli predovšetkým kvantovú výpočtovú techniku. Návrh zákona nadväzuje na návrh zo septembra predložený Európskym liberálnym fórom, ktoré upozornilo, že členské štáty duplikujú výskum kvantovej informatiky, neinvestujú dostatočne a potrebujú veľké výdavky na infraštruktúru kvantovej informatiky.
Európa má potenciál
Nedávna štúdia o globálnom prvenstve v oblasti 64 kritických technológií (vychádzajúc z 10 % najcitovanejších výskumných prác), ktorú vypracoval austrálsky inštitút pre strategickú politiku (ASPI), opisuje EÚ ako „konkurencieschopného technologického hráča“. Podľa štúdie je Nemecko v súčasnosti na štvrtom mieste na svete v oblasti kvantovej informatiky, pričom za Spojeným kráľovstvom zaostáva len minimálne. Prvenstvo si držia USA, za ktorými nasleduje Čína. Ak by sme zobrali do úvahy všetky krajiny EÚ, viedli by na svete v dvoch technológiách – senzoroch gravitačnej sily a malých satelitoch, pričom v 30 ďalších skúmaných technologických oblastiach by sa umiestnili na druhom mieste.
Výskum na dvojaké použitie
Odpovede Virkkunen na otázky ohľadom dvojakého použitia naznačili, že podporuje myšlienky Európskej komisie, aby sa v 10. rámcovom programe, ktorý od roku 2028 nahradí program Horizont Európa, umožnilo financovanie technológií s dvojakým použitím a to aj napriek tomu, že univerzity s takýmto návrhom nesúhlasia. „Väčšina kritických technológií budúcnosti má dvojaké použitie. Ak bude moja nominácia potvrdená, budem spolupracovať s ostatnými zúčastnenými komisármi na využití potenciálu EÚ v oblasti dvojakého využitia a civilno-vojenského potenciálu.“
Továrne na umelú inteligenciu a základný výskum
Jednou z priorít Virkkunen počas prvých 100 dní vo funkcii bude pokračovať v iniciatíve Komisie týkajúcej sa tovární na umelú inteligenciu, ktorej cieľom je rozšíriť sieť superpočítačov EÚ a umožniť startupom ako aj ďalším firmám prístup k vývoju produktov umelej inteligencie. „Poskytneme prístup k superpočítačom priemyslu, startupom a výskumníkom.” Napriek technologickému zameraniu svojho portfolia Virkkunen vyzdvihla aj základný výskum a jeho kľúčovú úlohu pre európske inovácie.
Implementácia digitálnych právnych predpisov ako priorita
Na prvom mieste by pre budúcu komisárku mala byť implementácia množstva digitálnych právnych predpisov, ktoré prijala odchádzajúca Komisia: zákon o umelej inteligencii, zákon o digitálnych službách (DSA) a zákon o digitálnych trhoch. Hlavným problémom zostáva otázka, do akej miery presadzovať obvinenia voči spoločnosti X, ktorá je vyšetrovaná pre klamlivý dizajn a blokovanie prístupu akademickým výskumníkom, keďže Trumpov viceprezident JD Vance už pohrozil, že vystúpi z NATO, ak bude EÚ prijímať kroky proti Muskovej X.
Stéphane Séjourné
Nominovaný komisár Stéphane Séjourné, ktorý sa uchádza o post výkonného podpredsedu pre prosperitu a priemyselnú stratégiu, počas svojho vypočutia v Európskom parlamente ponúkol širokú víziu priemyselnej politiky, ktorá kombinuje „defenzívne“ obchodné nástroje aj „ofenzívny“ prístup so strategickými partnermi. Séjourné sebavedomo odpovedal na otázky europoslancov z ôsmich rôznych výborov týkajúce sa jeho rozsiahleho portfolia, ktoré zahŕňa priemysel, MSP aj jednotný trh. Predstavil aj svoju víziu navrhovaného Európskeho fondu pre konkurencieschopnosť, ktorá však v sále vyvolala viac otázok ako odpovedí.
Európsky fond pre konkurencieschopnosť ako STEP?
Pred vypočutím Séjourné vo svojom písomnom stanovisku s odpoveďami na poslanecké otázky uviedol, že „výdavky EÚ, vrátane výdavkov na konkurencieschopnosť, sú rozptýlené v príliš veľa programoch, z ktorých mnohé financujú tie isté veci, ale s rôznymi požiadavkami a ťažkosťami pri efektívnom kombinovaní financovania“. V Európskom parlamente však odmietol uviesť príklad prekrývajúcich sa fondov a Fond pre konkurencieschopnosť predstavil ako podporný bod pre vedecké a technologické spoločnosti „od výskumu a vývoja až po rozšírenie“, ktorého cieľom bude zabezpečiť ich rast. Toto vyjadrenie naznačuje, že Séjourné bude pravdepodobne obhajovať programy ako Horizont Európa a Inovačný fond. „Nejde o zrušenie rôznych fondov, ale o to, aby sme mali jeden prístupový bod, ktorý by potom nasmeroval spoločnosť k najvhodnejšej forme podpory,“ povedal.
Fond pre konkurencieschopnosť by podľa neho mal byť „cielený, zjednodušený a flexibilný, mal by mať súbor nástrojov financovania s vlastným kapitálom a zárukami“ a mal by znížiť riziko investícií s cieľom využiť súkromné finančné prostriedky podobne ako existujúci program InvestEU. Nominovaný eurokomisár síce odmietol špekulovať o rozpočte budúceho fondu, ale odvolal sa na hodnotenie Maria Draghiho, podľa ktorého Európa potrebuje investovať ďalších 800 miliárd EUR ročne, čo si bude vyžadovať väčšiu synergiu medzi verejnými a súkromnými investormi.
Vízia fondu pre konkurencieschopnosť, ktorý prvýkrát prisľúbila predsedníčka EÚ Ursula von der Leyen vo svojej predvolebnej kampani začiatkom tohto roka, sa momentálne podobá jednotnému kontaktnému miestu, ktoré je aj základným princípom platformy “Strategické technológie pre Európu (STEP)”. Platforma STEP bola navrhnutá ešte v júni 2023 na podporu priemyslu a investícií do kľúčových technológií.
Dohoda o čistom priemysle a strategické odvetvia
Čo sa týka priorít a zamerania, budúci komisár sa plánuje sústrediť na strategické odvetvia vrátane tradičných priemyselných odvetví, ako sú oceliarsky, chemický a automobilový priemysel, a na rýchlo sa rozvíjajúce odvetvia čistých technológií, biotechnológií, obehového hospodárstva a digitálnych technológií. Chce sa zamerať aj na pomoc spoločnostiam pri zavádzaní nových technológií, čo by podľa neho malo mať zásadný význam pre zvýšenie produktivity.
Počas prvých 100 dní mandátu by Séjourné mal byť zodpovedný za návrh dohody o čistom priemysle, ktorá sa zameria na dekarbonizáciu, čisté technológie a stimulovanie investícií. Vypracovať by mal tiež zákon o urýchľovači priemyselnej dekarbonizácie na podporu vedúcich trhov s čistými technológiami a urýchlenie postupov verejného obstarávania a udeľovania povolení. Prisľúbil dokonca revíziu pravidiel verejného obstarávania, ktoré predstavuje približne 14 % HDP EÚ. Zmeny budú uprednostňovať európsky tovar v strategických odvetviach, pričom budú viac zohľadnené sociálne a environmentálne normy. Plánované je aj prijatie opatrení na posilnenie jednotného trhu a zavedenie pasu MSP, ktorý by potvrdzoval štatút podnikov ako aj ďalšia podpora pre MSP.
Séjourné sa počas vypočutia taktiež vyjadril, že by chcel poskytnúť spoločnostiam v celom bloku rovnaký prístup k investíciám, podrobnosti však neuviedol. „Dúfam, že sa budeme môcť pozrieť na kritériá súdržnosti, pokiaľ ide o dohodu o čistom priemysle a Fond konkurencieschopnosti,“ povedal.
Dôležité projekty spoločného európskeho záujmu (IPCEI)
Von der Leyen tiež požiadala Séjourneho, aby vytvoril nové dôležité projekty spoločného európskeho záujmu (IPCEI), teda strategické cezhraničné projekty, na ktoré sa nevzťahujú pravidlá štátnej pomoci. Séjourné chce, aby Komisia namiesto jednoduchého schvaľovania štátnej pomoci mohla prispievať na IPCEI prostredníctvom Fondu pre konkurencieschopnosť a aby sa okrem toho urýchlil proces schvaľovania.
Piotr Serafin
Piotr Serafin, nominovaný komisár pre rozpočet, boj proti podvodom a verejnú správu v Európskom parlamente poprel správy o tom, že Komisia plánuje úplnú revíziu rozpočtu EÚ. Uviedol však, že k dispozícii by mal byť menší objem prostriedkov, ktoré by navyše mali byť prepojené s národnými reformami.
Vyvrátenie špekulácií o budúcom viacročnom finančnom rámci (VFR)
Počas verejného vypočutia sa europoslanci pýtali Serafina na uniknuté správy o tom, že v rámci budúceho rozpočtu EÚ by sa mohli vnútroštátne spravované fondy, ako sú kohézia a poľnohospodárstvo, zlúčiť do jedného balíka peňazí pre každý členský štát, ktorý by bol podmienený vnútroštátnymi reformami a investíciami (podobne ako mechanizmus na obnovu a odolnosť (RRF), pandemický fond EÚ vo výške 724 miliárd EUR). Taktiež ich zaujímala predstava Európskeho fondu pre konkurencieschopnosť. „Európska komisia doteraz nepredložila žiadny návrh budúceho VFR,“ odpovedal im Serafin počas sebavedomého vystúpenia. „Nech ste čítali v tlači čokoľvek, nie je to návrh Komisie na budúci VFR.“
Čo sa týka fondu pre konkurencieschopnosť podľa Serafina Komisia sa o podobe tohto fondu stále diskutuje, ale môžeme očakávať niečo podobné platforme STEP, pričom Komisia bude dúfať, že rozpočet STEP vo výške 1,5 miliardy EUR sa mnohonásobne zvýši a výskum a inovácie budú v centre pozornosti nového fondu. Serafin dodal, že slabinou nášho efektívneho sektora výskumu a vývoja zostáva prechod jeho výsledkov do reálnej ekonomiky, a to najmä v strategických odvetviach, ktoré sú rozhodujúce pre konkurencieschopnosť.
Väčší a jednoduchší rozpočet
Členovia rozpočtového výboru naliehali na nominovaného komisára, aby poskytol dodatočné finančné prostriedky, pričom túto potrebu zdôraznila aj Európska výskumná komunita v súvislosti s obavami z amerického odklonu od záväzkov v oblasti obrany a klímy po zvolení Donalda Trumpa. Serafin nechcel špekulovať o konkrétnych číslach, ale priznal, že podľa neho „nie je možné“ riešiť výzvy, ktorým EÚ čelí, so súčasnou výškou viacročného finančného rámca, ktorý predstavuje približne len 1 % európskeho HDP. Dodal, že nasledujúci dlhodobý rozpočet „musí byť silným politickým vyhlásením, že Európa preberá väčšiu zodpovednosť za svoju vlastnú budúcnosť.“
S rokovaniami o budúcom VFR bude neoddeliteľne spojená aj otázka výdavkov na výskum a inovácie. Skupina expertov, ktorá radí Komisii v otázke budúcich politík tejto oblasti, vo svojej správe z minulého mesiaca odporučila, aby sa rozpočet pre budúci rámcový program viac ako zdvojnásobil na minimálne 220 miliárd EUR.
Jednou z dôležitých úloh nového komisára bude v súvislosti s budúcim rozpočtom zabezpečiť nové zdroje (očakáva sa 36 miliárd EUR ročne od roku 2028), ktoré Komisia môže získať priamo (na rozdiel od príspevkov členských štátov), napríklad prostredníctvom systému obchodovania s emisiami alebo prerozdelením ziskov veľkých nadnárodných spoločností. Serafin sa však nevzdal ani nádeje na zvýšenie príspevkov členských štátov: „Urobím všetko pre to, aby som presvedčil členské štáty, že pokiaľ ide o niektoré nové priority, o ktorých hovoríme, ako je obrana, konkurencieschopnosť, z pohľadu ministrov financií má oveľa väčší zmysel vynakladať peniaze na úrovni EÚ, a nie na národnej úrovni.“
Serafin tiež uviedol, že EÚ by nemala zabúdať ani na svoje tradičné priority ako je ekologický prechod alebo kohézne financovanie. Jasne sa vyjadril, že rozpočet EÚ a dokonca ani národné rozpočty nezabezpečia ročné investičné potreby vo výške 800 miliárd EUR, ktoré sa uvádzajú v Draghiho správe. Mobilizácia súkromného a inštitucionálneho kapitálu bude preto kľúčová.
Okrem toho by budúci rozpočet mal byť podľa Komisie zjednodušený a flexibilnejší. „Prístup k fondom EÚ nemusí byť byrokratickou nočnou morou,“ povedal Serafin. Svoj návrh budúceho VFR má Komisia predložiť v prvej polovici roka 2025. Nasledovná séria náročných rokovaní by mohla trvať až dva roky.
Financovanie na základe politiky
Budúci rozpočet by taktiež mal obsahovať menej programov a byť viac zameraný na politické priority. Komisia sa jasne vyjadrila, že chce podmieniť financovanie výkonnosťou. Podľa Von der Leyen by budúci VFR mal byť „založený na politike“, nie na „programe“, pričom „plán pre každú krajinu by mal spájať kľúčové reformy s investíciami“. Súčasná podoba RRF je pre problémy s transparentnosťou, nedostatočným dohľadom a nezohľadňovaním regionálneho rozmeru neudržateľná. Serafin preto ubezpečil europoslancov, že nové plány budú vypracované v spolupráci s hlavnými mestami a regiónmi.
Otázka podmienenosti platieb
Poslanci Európskeho parlamentu sa zaujímali aj o nariadenie EÚ o podmienenosti, ktoré dokáže pozastaviť platby finančných prostriedkov EÚ krajinám, ktoré nedodržiavajú zásady právneho štátu. Podľa Serafina „musíme do bodky uplatňovať nariadenie o podmienenosti,“ ktoré sa neuplatňuje kvôli politickým názorom, ale vtedy, keď sú ohrozené peniaze daňových poplatníkov EÚ.
Zverejnené 20.11.2024, slord
