Dňa 6. júna 2019 sa v priestoroch Stáleho zastúpenia SR pri EÚ v Bruseli uskutočnila medzinárodná konferencia Vyšehradskej skupiny k digitálnej transformácii. Konferenciu organizovala Styčná kancelária SR pre výskum a vývoj v Bruseli spoločne so Stálym zastúpením Slovenskej republiky pri EÚ a Styčnou kanceláriou Českej republiky pre výskum, vývoj a inovácie (CZELO), Poľskou vedeckou kontaktnou agentúrou (PolSCA) a Stálym zastúpením Maďarska pri EÚ. Konferencia bola jedným zo záverečných podujatí v rámci slovenského predsedníctva vo Vyšehradskej skupine, politickej a kultúrnej aliancie štyroch stredoeurópskych štátov.
Cieľom poldenného podujatia bolo vytvoriť priestor pre odbornú diskusiu 120 zúčastnených odborníkov, politických aktérov, profesionálov a výskumníkov z rozličných oblastí, ktorí majú priamu skúsenosť so zavádzaním digitálnych technológií do praxe. Hlavnými témami boli politické stratégie na európskej i národnej úrovní krajín V4 v oblasti digitálnej transformácie a prezentácie výskumných pracovníkov a inovátorov z krajín V4, ktorí prispievajú k vytváraniu nových poznatkov a praktických aplikácií digitálnych technológií.
Konferenciu otvoril moderátor podujatia Marek Čanecký, expert na digitálnu agendu z Úradu podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu Slovenskej republiky, ktorý naznačil, že síce predchádzame veľkou technologickou revolúciou, ale každá takáto zásadná zmena prináša so sebou aj nové príležitosti. „Do nových destinácií sa nedostaneme bez toho, aby sme sa vydali na nové cesty.“ Konferencia sa ďalej niesla v duchu hľadania a budovania nových ciest, ktoré by mali doviesť EÚ k úspešnej digitálnej transformácii a reflektovať na potreby občanov EÚ.
Hlavnú reč podujatia mal Khalil Rouhana, zástupcu generálneho riaditeľa z Generálneho riaditeľstva pre komunikačné siete, obsah a technológie Európskej komisie. Rouhana zhrnul hlavné výsledky, ktoré dosiahla EÚ za posledných 5 rokov v oblasti digitalizácie a ktoré mali silný vplyv na bežný život občanov EÚ. Niektorými z nich je napríklad zrušenie roamingových poplatkov v rámci EÚ, zrušenie geo-blokingu, či napríklad spustenie iniciatívy Wifi4EU, ktorá pomáha mestám a obciam zavádzať verejné a bezplatné internetové pripojenie. EÚ má taktiež ambíciu byť globálnom lídrom v oblasti digitalizácie, a preto je v návrhu na nadchádzajúci viacročný finančný rámec na roky 2021-2017 alokovaný rozpočet na investície do superpočítačov, výpočtového klastra a najnovšej infraštruktúry.
Podujatie ďalej pokračovalo politickou diskusiou zástupcov troch generálnych riaditeľstiev Európskej komisie (DG RTD, DG CONNECT, DG GROW) a OECD. Rečníci v paneli sa zhodli, že EÚ má všetky predpoklady na to, aby sa stala lídrom v oblasti digitálnej transformácie vo svete, no k tomu je potrebné, aby si zachovala plne integrovaný a holistický prístup na európskej úrovni. Práve digitálne technológie majú veľký potenciál v riešení tak dôležitých problémoch, ako sú napríklad bezpečnosť občanov, ekonomický rast, ochrana životného prostredia či zlepšenie zdravotnej starostlivosti. Zástupcovia Európskej komisie sa taktiež vyjadrili, že chcú oveľa viac spolupracovať naprieč jednotlivými riaditeľstvami, aby tým zachytili všetky dimenzie digitálnej transformácie a pokryli všetky oblasti, ktorých sa bude dotýkať. Dôkazom snahy je tiež vytvorenie programu Digitálna Európa, ktorý má za cieľ financovať a podporovať digitálne riešenia pre lepšiu budúcnosť. Veľkou výzvou však naďalej zostávajú potrebné znalosti a digitálne schopnosti nie len občanov, ale aj expertov, ktorí by sa mohli vzdelávať. Samostatnou kapitolou je rovnako riešenie zamestnanosti a vytvárania nových pracovných miest.
Druhá časť konferencie sa venovala perspektíve Vyšehradských krajín. Slovenskú stranu na podujatí zastupoval Miloš Koterec, poradca pre technológie a inovácie z Úradu podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu Slovenskej republiky a doc. Ing. Viera Rozinajová, PhD., prodekanka Fakulty informatiky a informačných technológií na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave.
Predstavitelia národných ministerstiev a administratív predstavili svoje stratégie a akčné plány na národnej úrovni. Slovensko prijalo začiatkom mája nadrezortnú vládnu stratégiu, ktorá definuje priority Slovenska v kontexte prebiehajúcej digitálnej transformácie a definuje víziu Slovenska, ako inovatívnej krajiny, z ktorej budú postupne vychádzať špecifické opatrenia. Česká republika sa rozhodla pristúpiť iným spôsobom k téme digitálnej transformácie a vytvorila stratégiu s troma hlavnými piliermi. Prvým je spolupráca medzi ministerstvami v rámci ČR a zároveň spolupráca s EÚ v oblasti vytvárania užívateľsky prijateľnej legislatívy; druhým pilierom je e-governmment a tretím sú oblasti, ktoré sú mimo verejných služieb ako napríklad Priemysel 4.0. Stratégia má celkovo 15 hlavných cieľov s niekoľkými presnými akčnými cieľmi. Poľsko, ako aj v Maďarsko sa vo svojich plánoch zameriavajú na digitálnu bezpečnosť, dáta, ale aj riešenie problému nedostatku digitálnych zručností. Maďarsko má v pláne užšie zameranie na súkromné podniky a priemysel a umožniť im plynulý prechod na najvyšší stupeň digitalizácie. Diskutujúci označili za kľúčovú k dosiahnutiu úspešnej transformácií najmä spoluprácu, komunikáciu, správne alokovaný rozpočet a pomoc podnikom a inštitúciám koordinovať svoje digitálne aktivity. Rečníci tiež zhodne konštatovali, že chcú prispieť k európskemu záväzku zostať v popredí digitálnej transformácie a spolupracovať nie len medzi sebou, ale aj s ďalšími krajinami.
Vedci a výskumníci z krajín V4 sa zhodli na tom, že digitálna transformácia nie je nový jav. Oproti minulosti je však rozdiel v rýchlosti a rozsahu, akou transformácia prebieha. Je to tiež proces, ktorý je vedený súkromnými podnikmi. Neprináša výzvy, ktoré by boli pre nás úplne neznáme, ale vytvára zmeny, ktoré sú zavádzané do praxe bezprecedentnou rýchlosťou. Prezentácie rečníkov reflektovali jednotlivé oblasti programu Digitálna Európa a dotkli sa tém umelej inteligencie, e-governmentu, digitálnych zručností, digitálnej bezpečnosti a tiež superpočítačov. Digitálne zručnosti a znalosti sú stále kľúčovým problémom a preto je nevyhnutné sa zameriavať na odborné vzdelávanie a vzdelávania dospelých. Práve vzdelávanie a výskum je nevyhnutnou zručnosťou v kybernetickom priestore.
Fabio Pianesi z EIT Digital uzavrel konferenciu s konštatovaním, že Európa sa potrebuje lepšie pripraviť na všetky príležitosti, ktoré predstavuje digitalizácia, keďže digitalizácia európskeho priemyslu je nevyhnutná pre udržanie konkurencieschopnosti a rastu. Politickí aktéri musia preto vytvoriť prostredie, kde bude udržaná rovnováha medzi ekonomickými a spoločenskými záujmami.
Digitálne technológie sú vysoko aktuálnou témou v Európskej únii, kde krajiny Vyšehradskej skupiny aj týmto podujatím ukázali, že ciele a výzvy digitálnej transformácie neberú na ľahkú váhu a chcú prispieť k európskemu záväzku zostať v popredí technologickej revolúcie.
Viac informácií:
