Európska komisia uverejnila novú štúdiu, v ktorej zdôrazňuje prínos programu Horizont Európa pre oblasť excelentnej vedy naprieč celým rámcovým programom. Štúdia sa zameriava najmä na činnosti v rámci prvého piliera „Excelentná veda”, konkrétne na prácu Európskej rady pre výskum (ERC), na Akcie „Marie Skłodowska-Curie” (MSCA) a činnosť Výskumných infraštruktúr vrátane partnerstva Európskeho cloudu pre otvorenú vedu (EOSC), ako aj na činnosti v rámci piliera „Rozširovanie účasti a posilnenie Európskeho výskumného priestoru (WIDERA)”.  

Štúdia ponúka rozsiahlu syntézu poznatkov z viacerých publikácií a slúži ako podklad pre strednodobé hodnotenie programu Horizont Európa.

Základná analýza zahŕňa všetkých 27 členských štátov EÚ a pridružené krajiny v rámci programu Horizont Európa (prípadne v rámci programu Horizont 2020.

 

Hlavné výsledky štúdie

Štúdia hodnotí aspekty týkajúce sa účinnosti, súdržnosti, efektívnosti, intervencie či pridanej hodnoty rámcového programu EÚ pre výskum a vývoj a posudzuje celkový prínos programu Horizont Európa (v prípade relevantnosti aj Horizont 2020) v oblasti excelentnej vedy.

 

Efektivita

Prvé výsledky analýz programu Horizont Európa naznačujú pokrok v tvorbe vysokokvalitných publikácií a zároveň pridruženie tretích krajín k programu Horizont Európa posilňuje súdržnosť a integráciu európskeho systému výskumu a inovácií, keďže pomáha rozvíjať ich kapacity a pripravuje ich na zosúladenie s Európskym výskumným priestorom (ERA). 

Geografická rozmanitosť účastníkov programu Horizont Európa je porovnateľná s rozmanitosťou programu Horizont 2020, pričom 12,6 % finančných prostriedkov programu Horizont Európa bolo doteraz pridelených účastníkom z widening členských štátov. 

Aj keď výška financovania vzhľadom na cieľ excelentnosti vo vede nie je znepokojujúca, naďalej je potrebná špecializovaná podpora menej vyspelých systémov výskumu a inovácií na budovanie kapacít, čo umožní EÚ napredovať ako celku.

Správa ďalej naznačuje, že vďaka programu zrejme došlo k posilneniu ľudského kapitálu zapojeného do výskumu a inovácií, keďže boli zaznamenané jeho pozitívne účinky na kariérne vyhliadky a povesť výskumných pracovníkov, ako aj na rozvoj zručností, medzinárodnú a medzisektorovú mobilitu a pracovné podmienky. V porovnaní s programom H2020 (14 %) bol program Horizont Európa doteraz úspešnejší aj pri získavaní nových účastníkov (22 %).

Pozitívny trend sa ukazuje aj v oblasti publikácií s otvoreným prístupom. Uplatňovanie otvorenej vedy by malo byť naďalej podporované avšak nie na úkor ohrozenia kvality výskumu.  

 

Účinnosť

V prvých dvoch rokoch fungovania programu administratívna výkonnosť procesov hodnotenia a prípravy grantových dohôd nedosiahla plánované časové ciele a nedosahuje ani veľmi vysokú úroveň efektivity dosiahnutú v rámci programu Horizont 2020, aj keď treba dodať, že výkonnosť sa neskôr v rokoch 2021 a 2022 zlepšila a stále môže splniť časové ciele. 

Atraktivita programu Horizont Európa je porovnateľná s programom H2020. Medzi programami H2020 a Horizont Európa bol zaznamenaný mierny nárast miery úspešnosti žiadostí (z 11,4 % na 15 %), čo je ovplyvnené zvýšeným rozpočtom pre Horizont Európa. 

Z cieleného prieskumu medzi neúspešnými a úspešnými žiadateľmi v rámci programu Horizont Európa vyplýva, že náklady na prípravu návrhu sú vnímané ako primerané.  Podľa žiadateľov medzi programami H2020 a Horizont Európa nedošlo k žiadnej podstatnej zmene v nákladoch spojených s prípravou návrhu ani v administratívnej záťaži počas realizácie projektu. Zavedenie systému paušálnych súm bolo prijaté pozitívne, avšak ešte je skoro na vyvodenie konečných záverov.

Žiadatelia ďalej vítajú aj podporu pri príprave žiadostí v rámci programu Horizont Európa. Väčšina z nich (70 %) v rámci tohto programu dostáva určitý druh pomoci. V prvom pilieri sa žiadatelia väčšinou spoliehajú na interné oddelenia vo svojich organizáciách (50 %), národné kontaktné body  (19 %) či zapájajú externé konzultačné firmy (17 %). Národné kontaktné body, ktoré boli zriadené ako súčasť rámca H2020 s cieľom poskytovať poradenstvo, praktické informácie a pomoc vo všetkých aspektoch účasti v programe Horizont Európa, by sa v mene zvýšenia efektívnosti zdrojov mohli využívať v oveľa väčšej miere.  

 

Koherencia

Zo štúdie vyplýva, že rôzne časti rámcového programu sa navzájom dopĺňajú, keďže podporujú rovnaké tematické oblasti alebo oblasti výskumu, pričom využívajú rôzne nástroje a typy podporovaných činností. MSCA a ERC napríklad komplementárne prispievajú k dosiahnutiu kariérneho postupu výskumných pracovníkov a tvorbe excelentnej vedy. Komplementárnosť a synergie medzi jednotlivými časťami programu sa prejavujú aj v spolupráci na úrovni projektov. 

Dôležitá je aj schopnosť programu Horizont Európa nadviazať na výskumné činnosti realizované v rámci predchádzajúceho rámcového programu (FP7 alebo H2020). Na základe preukázaného úspechu kontinuity projektov medzi ERC a EIC sa odporúča, aby budúce rámcové programy zahŕňali ďalšie špecializované spôsoby financovania alebo iné mechanizmy na posilnenie kontinuity a synergií medzi rôznymi časťami programu.

Rôzne časti programu Horizont Európa v niektorých prípadoch vytvárajú synergie aj s niektorými nástrojmi EÚ, najmä s programom Erasmus+. 

 

Pridaná hodnota EÚ

Pridaná hodnota programu Horizont Európa spočíva vo financovaní výskumných projektov, ktoré sa vyznačujú väčším rozsahom, pôsobnosťou a vedeckou zložitosťou ako väčšina projektov financovaných na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni. Pre žiadateľov o grant programu Horizont Európa existuje v skutočnosti len málo alternatívnych možností financovania.  

Program tiež podporuje aj také typy výskumu, ktoré by nemohli byť financované na národnej/regionálnej úrovni, najmä spoločné akcie, na ktorých sa podieľa viacero organizácií z rôznych krajín. 

Štúdia ďalej potvrdzuje, že podobne ako program H2020, aj program Horizont Európa významne prispieva k niektorým rozhodujúcim strategickým cieľom Európy v oblasti výskumu a inovácií. 

Rámcový program aktívne prispieva k zvýšeniu atraktívnosti kariéry výskumných pracovníkov a k vyváženej cirkulácii výskumných talentov v Európe, ako aj k podpore medzinárodnej spolupráce, prístupu k špičkovým výskumným infraštruktúram a podpore hospodárskej súťaže na úrovni EÚ v oblasti financovania výskumu. Taktiež v porovnaní s národnými iniciatívami slúži ako vhodný a efektívnejší nástroj na riešenie spoločenských výziev, ako sú zmena klímy, starnutie a digitalizácia. 

Ústredným prvkom pridanej hodnoty programu pre EÚ zostáva aj medzinárodná spolupráca a možnosti mobility pre výskumných pracovníkov. 

 

Relevantnosť

Kombinácia “top-down” a “bottom-up” prístupov sa vo všeobecnosti považuje za relevantnú pre dosiahnutie cieľov stanovených pre prvý pilier. Výskum, ktorý poháňa zvedavosť je nevyhnutný, avšak spoločnosť a tvorcovia politík budú vždy uprednostňovať konkrétne spoločenské problémy alebo témy. Pre výskumníkov je preto dôležité, aby takéto preferencie neboli príliš normatívne. 

Pomôcť by mohli konzultácie so zainteresovanými stranami s cieľom vymedziť relevantné témy, ako aj dostatočná flexibilita v rámci týchto tém, aby sa neobmedzila kreativita výskumníkov. 

Pilier excelentnej vedy v rámci programu Horizont Európa podporuje podobne ako v H2020 mnoho projektov v oblasti prírodných vied a predbežne sa javí byť prínosom aj pre významné témy. Zistenia pre H2020 ukázali, že ERC je (až na niekoľko výnimiek) jednou z častí programu, ktorá viedla k najväčšiemu počtu publikácií v týchto významných témach.

Aj interdisciplinarita je v rámci programu Horizont Európa naďalej podporovaná, a to najmä v druhom pilieri v rámci globálnych výziev a priemyselnej konkurencieschopnosti. Mnohé zainteresované strany sa zhodli na tom, že interdisciplinarita by sa mala výrazne stimulovať. Ambíciou Európskej komisie je napríklad aj lepšia integrácia spoločenských a humanitných vied (SSH) a umenia (SSAH) v programe Horizont Európa, ktorá by mohla byť veľmi prospešná pri tvorení vysokokvalitných a vplyvných poznatkov, riešení veľkých výziev a zabezpečení spoločenskej akceptácie. 

 

Celú hodnotiacu štúdiu si môžete stiahnuť tu – Hodnotiaca štúdia o excelentnej vede v európskych rámcových programoch pre výskum a inovácie.

 

Zverejnené 24.10.2024, slord