V roku 1984 spustilo 10 európskych krajín spoločný Rámcový program na podporu výskumu a vývoja. Dnes je tento program (už pod názvom Horizont Európa) jedným z najväčších a najúspešnejších verejných financovateľov výskumu na svete a len tento rok sa naň vynaloží viac ako 13 miliárd EUR. Od svojho začiatku už udelil viac ako 127 000 grantov pre 85 000 jedinečných účastníkov v každej vedeckej oblasti a priemyselnom odvetví. Zohráva dôležitú úlohu v súdržnosti EÚ, pretože spája výskumných pracovníkov, inžinierov, študentov, podnikateľov a tvorcov politík vo všetkých členských štátoch. Za toto obdoboie sa rozrástol aj medzi 17 krajín, ktoré nie sú členmi EÚ, od Kosova po Nórsko, a čoskoro sa k nim pridá aj Kanada a ďalšie krajiny.
V programe Horizont Európa boli zavedené rôzne nové iniciatívy, fondy a nástroje avšak nie všetky sa stretli s pozitívnou odozvou.
1.) Teória vs. prax – Nerovnováha vo financovaní: Univerzity tvrdia, že výskum zameraný na vytvorenie základných koncepcií a ich overenie v laboratóriu sa zanedbáva, zatiaľ čo priemysel tvrdí, že teraz je čas sústrediť zdroje na demonštráciu technológií vo veľkom meradle a uvedenie inovácií na trh.
2.) Riadenie medzinárodného výskumného programu: Horizont Európa je prvým rámcovým programom, ktorý otvoril svoje dvere mnohým zahraničným účastníkom, keďže sa k nemu pripojili napríklad Izrael a Nový Zéland. Väčšina týchto krajín, ktoré nie sú členmi EÚ, však nemá možnosť formálne hlasovať o prioritách programu. Vyvstáva otázka, prečo by krajina ako Japonsko mala vyčleniť veľké sumy na program EÚ, ktorý v skutočnosti nemá pod kontrolou.
3.) Paušálne sumy: V rámci programu Horizont 2020 Komisia pilotne zaviedla nový druh mechanizmu financovania. Namiesto grantu vyplácaného podľa zdokumentovaných nákladov Komisia zaviedla financovanie prostredníctvom „paušálnych výdavkov“, ktorá viaže vyplácanie na konkrétne míľniky projektu. Zbavenie sa vykazovania skutočných nákladov znamená menej byrokracie a kontroly výdavkov pre Komisiu, ale veľká časť bremena výpočtu nákladov teraz spočíva na žiadateľoch už vo fáze návrhu. Keďže priemerná úspešnosť programu je len na úrovni približne 15%, tento mechanizmus spôsobuje veľa premárneného úsilia.
4.) Európska rada pre inovácie (EIC): Na pomoc európskym podnikateľom Horizont Európa zaviedol fond pre začínajúce podniky vo výške 10 miliárd EUR, ktorý vlastní EÚ. Politici budú musieť vyriešiť, ako spravovať kapitálový fond EIC, keď sa bude zväčšovať, a či mu udeliť väčšiu nezávislosť od Komisie.
5.) Platforma Strategické technológie pre Európu (STEP): Nedostatok impulzu pre špecializovaný technologický fond ponecháva otvorenú otázku, ako EÚ plánuje financovať svoju cestu k technologickej suverenite, čo má rozsiahle dôsledky pre budúci rámcový program.
6.) Synergie: Horizont Európa nie je jediným zdrojom financovania výskumu a vývoja. Financie možno nájsť aj v štrukturálnych fondoch, Európskom obrannom fonde, rôznych nástrojoch Európskej investičnej banky atď. Každý z nich má však svoje vlastné pravidlá a postupy a Komisia sa už roky snaží o lepšiu koordináciu – nájsť „synergiu“, aby žiadateľ z jedného programu mohol prejsť jednoduchšie na financovanie v druhom programe.
7.) Budúcnosť Widening opatrení: Niektorí sú proti myšlienke vyčleňovania finančných prostriedkov pre krajiny, ktoré majú problém získať granty v rámci pravidelných výziev. Iní hovoria, že je to nevyhnutnosť na odstránenie rozdielov medzi východom a západom.
8.) Budúcnosť misií: Novinkou programu Horizont Európa je jeho päť „misií“, ktoré sú špeciálnymi snahami o zoskupenie grantov okolo niektorých významných cieľov, ako je napríklad liečba rakoviny alebo ochrana miest pred klimatickými zmenami. Bohužiaľ, väčšina sa zhoduje, že zatiaľ nepriniesli hmatateľný úspech. O tom, v akej podobe a forme by mali tieto projekty pokračovať, sa bude ešte diskutovať.
9.) Výskumné kariéry: V roku 2023 sa dosiahol určitý pokrok v oblasti boja za zlepšenie výskumných kariér. Ponúka sa výzva na systém monitorovania kariéry výskumných pracovníkov a nový pilotný program financovania na zlepšenie pracovných podmienok.
10.) Pravidlá hry: Kľúčovým cieľom každého rámcového programu bolo zjednodušenie byrokratických náležitostí projektov. S rastúcou veľkosťou projektov a programu sa rozšírilo aj množstvo nových požiadaviek, ktoré musí každá žiadosť spĺňať. Niektorí chcú vidieť dôkladné posúdenie toho, ktoré z týchto nových opatrení majú skutočný vplyv na kvalitu návrhov a implementáciu. Každá nová požiadavka pridáva žiadateľom viac práce a chcú vedieť či to stojí za ich čas.
11.) Dvojité použitie: Vzhľadom na rastúce geopolitické napätie sa Komisia snaží financovať obranný výskum a inovácie. V januári 2024 navrhla, aby sa v ďalšom rámcovom programe mohli financovať technológie s civilným aj obranným využitím. Existujú viaceré možnosti ako by sa to mohlo uskutočniť a z toho dôvodu stále prebiehajú konzultácie.
Viac informácií
The past and future of the EU’s ‘Horizon’ Framework Programme
