Index regionálnej konkurencieschopnosti v EÚ za rok 2022

Všeobecné informácie a metodika

Európska Komisia dňa 27. marca 2023 zverejnila piate vydanie Indexu regionálnej konkurencieschopnosti v EÚ – RCI 2022. Index RCI, ktorý bol prvý krát spustený v roku 2010 je vydávaný každé 3 roky a umožňuje regiónom EÚ monitorovať a hodnotiť svoj vývoj v čase a v porovnaní s inými regiónmi. Jedná sa o dôležitý nástroj, ktorý poskytuje európsky pohľad na konkurencieschopnosť regiónov.

Vydanie RCI 2022 sa líši oproti predchádzajúcim verziám v niekoľkých ohľadoch. V prvom rade používa úplne revidovanú metodiku (RCI 2.0), ktorou zároveň prepočítava 2 predchádzajúce vydania. RCI 2.0 2022 porovnáva štatistické regióny z nomenklatúry územných jednotiek pre štatistické účely (NUTS 2). Z celkového počtu 68 indikátorov je 8 nových, ktoré neboli prítomné v predchádzajúcich verziách. Index pozostáva z 11 pilierov, ktoré sa delia do 3 skupín: základná skupina, efektívnosť a inovácie. Základná skupina zahŕňa: 1. Inštitúcie; 2. Makroekonomickú stabilitu; 3. Infraštruktúru; 4. Zdravie a 5. Základné vzdelanie. Skupinu efektívnosť tvoria piliere: 6. Vysokoškolské vzdelávanie, odborná príprava a celoživotné vzdelávanie; 7. Efektívnosť trhu práce a 8. Veľkosť trhu. Do poslednej skupiny patria piliere: 9. Technologická pripravenosť; 10. Sofistikované podnikanie a 11. Inovácie. Keďže sa zároveň jedná o prvé vydanie tohto indexu bez Spojeného kráľovstva, v porovnaní s predchádzajúcimi verziami je v RCI 2.0 2022 odlišný aj počet zahrnutých regiónov (234).

Výsledky RCI 2022Index regionálnej konkurencieschopnosti 2022 vykazuje veľké rozdiely medzi regiónmi EÚ.

Najnižšie hodnoty sú koncentrované v regiónoch geograficky východných členských štátov, po ktorých nasledujú južné členské štáty. Vo východnej a južnej časti EÚ sú len niektoré z regiónov, v ktorých sú lokalizované hlavné mestá alebo významnejšie veľké mestá, nad priemerom EÚ. Naopak, všetky regióny v Rakúsku, Beneluxe, Nemecku a 3 severských členských štátoch dosahujú nadpriemerné skóre. Vo Francúzsku a Írsku sú zmiešané nadpriemerné a podpriemerné výsledky tamojších regiónov. Najviac konkurencieschopnými v EÚ sú v rámci RCI 2022 regióny Utrecht, Zuid-Holland a región hlavného mesta Francúzska Île-de-France.

Menej rozvinuté regióny „dobiehajú“ (rozvinutejšie)

Medzi vydaniami indexu v roku 2016 a 2022 sa regionálna konkurencieschopnosť zlepšila v menej rozvinutých regiónoch, zatiaľ čo výkonnosť prechodných regiónov bola zmiešanejšia. Najvyspelejšie regióny sú aj naďalej najvýkonnejšie, ale konvergovali k priemeru EÚ.

Všetky regióny vo východných členských štátoch zlepšili svoju výkonnosť medzi rokmi 2016 a 2019, zatiaľ čo výkonnosť v južných regiónoch EÚ, tiež vykazujúcich relatívne nízku konkurencieschopnosť, bola zmiešaná. V období 2019 a 2022 väčšina východných regiónov EÚ naďalej „dobiehala“, vrátane pobaltských štátov, Chorvátska, Maďarska, Poľska a Slovinska. Niektoré regióny Česka, Rumunska, Slovenska a Bulharska sa však od priemeru EÚ ešte viac vzdialili. V južnej časti EÚ zlepšili svoju výkonnosť regióny v Portugalsku, Španielsku a väčšine Grécka (hoci v druhom prípade z veľmi nízkej úrovne), ale väčšina regiónov v Taliansku a na Cypre sa vzdialila od priemeru EÚ.

Na štátnej úrovni sú takmer vždy zreteľné rozdiely medzi regiónmi hlavných miest v porovnaní s ostatnými regiónmi, ale rozdiel je nižší v konkurencieschopnejších členských štátoch

Regióny hlavných miest sú najkonkurencieschopnejšie vo všetkých členských štátoch okrem Nemecka, Talianska a Holandska. Rozdiel medzi nimi a ostatnými regiónmi je v niektorých prípadoch výrazný, obzvlášť vysoký je vo Francúzsku, Rumunsku a na Slovensku. Verejné politiky a investície by preto mali podporovať vzostupnú konvergenciu, ktorá pomôže menej konkurencieschopným regiónom zlepšiť ich výkonnosť a zároveň zabezpečí, aby najkonkurencieschopnejšie regióny naďalej prosperovali.

Konkurencieschopnejšie regióny majú významné výhody pre hospodársky rozvoj

V konkurencieschopnejších regiónoch je HDP na obyvateľa vyšše. Taktiež bola rozoznaná pozitívna korelácia medzi skóre RCI a tzv. Female achievement indexom. Vo vyššie umiestnených regiónoch teda majú ženy lepšie rámcové podmienky, a preto môžu dosahovať lepšie výsledky; menej mladých žien je nezamestnaných, nevzdelávajúcich alebo nekvalifikujúcich sa (miera NEET). Regióny s vyššou konkurencieschopnosťou sú tiež obzvlášť atraktívne pre čerstvých absolventov, keďže si tam ľahšie nájdu prácu (v najlepšie umiestnených regiónoch je 90 % z čerstvých absolventov už zamestnaných).

Význam politiky súdržnosti pre regionálnu konkurencieschopnosť EÚ

Výsledky RCI 2.0 ukazujú, že regióny členských štátov stále potrebujú podporu EÚ, aby zlepšili svoju konkurencieschopnosť a znížili vzájomné rozdiely. Kohézna politika je hlavnou investičnou politikou EÚ na podporu regiónov, pokiaľ ide o vytváranie pracovných miest, konkurencieschopnosť podnikov, hospodársky rast, trvalo udržateľný rozvoj a zlepšovanie kvality života občanov.

Slovensko

Index je pre regióny užitočným nástrojom, môže im pomôcť identifikovať silné a slabé stránky, ako aj investičné priority pri príprave stratégií rozvoja. Slovensko je v RCI 2022 reprezentované 4 regiónmi: Východné, Stredné a Západné Slovensko a Bratislavský kraj. Priemer Slovenských regiónov dosahuje na 83,2% Európskeho priemeru RCI a pomyselnú 23. priečku spomedzi 27 členských štátov. Porovnateľne sú na tom Maďarsko (83,3%) a Taliansko (84,1%). V rámci 3 pod-indexov dosahuje najlepšie skóre skupina efektívnosť (88,9% priemeru EÚ), ďalej inovácie (76,3%) a nakoniec základná skupina (74,7%). Najlepšie hodnotenie dosiahli regióny SR v kategóriách: Makroekonomická stabilita; Technologická pripravenosť; Vysokoškolské vzdelávanie, Odborná príprava a celoživotné vzdelávanie a Efektívnosť trhu práce. Naopak, najhoršie skóre je v indikátoroch: Infraštruktúra; Inštitúcie a Sofistikované podnikanie.

Čo sa týka vyššie zmienených trendov, na Slovensku sú prítomné výrazné rozdiely medzi regiónom hlavného mesta a ostatnými regiónmi, resp. Slovenským priemerom. Bratislavský kraj má v RCI skóre 114,1 a v 7 z 11 indikátoroch je nad Európskym priemerom (niekedy dokonca veľmi výrazne, napr. 152 v indikátore „inovácie“). Spomedzi ostatných regiónov je pritom dosiahnutie, či veľmi mierne presiahnutie priemeru EÚ iba v 3 indikátoroch a skôr vidíme výraznejšie zaostávanie. Najväčšie rozdiely medzi Bratislavou a ostatnými regiónmi sú v kategóriách: Infraštruktúra; Inovácie; Sofistikované podnikanie a Veľkosť trhu. Naopak najmenšie rozdiely sú v kategóriách: Makroekonomická stabilita; Základné vzdelávanie; Inštitúcie a Technologická pripravenosť.

Pri otázke prípravy stratégií rozvoja, či definovaní investičných stratégií je vhodné zdôrazniť nasledovné:

Indikátory Makroekonomická stabilita, Technologická pripravenosť, Vysokoškolské vzdelávanie, odborná príprava a celoživotné vzdelávanie, ako aj Efektívnosť trhu práce možno pokladať za najsilnejšie stránky, pretože v nich má Slovensko najvyššie hodnotenie a zároveň relatívne nízke medziregionálne rozdiely;

Indikátory Infraštruktúra, Sofistikované podnikanie možno pokladať za výrazne problematické, pretože v nich má Slovensko najnižšie hodnotenie a zároveň najväčšie medziregionálne rozdiely;

Väčšiu pozornosť si zaslúžia indikátory Inštitúcie a Základné vzdelanie, ktoré možno pokladať za systémové problémy SR, pretože sú v nich všetky 4 slovenské regióny na porovnateľnej, veľmi nízkej úrovni;