Minulý utorok si prešla verejným vypočutím v parlamente dezignovaná komisárka pre portfólio s názvom „Startupy, výskum a inovácie” – Ekaterina Zaharieva. Napriek tomu, že trojhodinové vypočutie prinieslo aj niekoľko nepríjemných otázok a nebola konkrétne zodpovedaná ani otázka o pohľade kandidátky na praktickú organizáciu budúceho 10. rámcového programu pre výskum a vývoj (FP10), zástupcovia rôznych politických skupín vo Výbore Európskeho parlamentu pre priemysel, výskum a energetiku (ITRE) hlasovali za schválenie tejto nominácie. 

Toto pozitívne odporúčanie koordinátorov ITRE však ešte musí schváliť predseda Parlamentu a predsedovia skupín a následne ho musí Európsky parlament potvrdiť v plenárnom hlasovaní, pravdepodobne počas zasadnutia 25. – 28. novembra. 

 

Kľúčové posolstvá z verejného vypočutia 

Počas verejného vypočutia v Európskom parlamente Ekaterina Zaharieva prisľúbila, že zásadne zjednoduší rámcový program a zatraktívni ho pre startupy ako aj malé a stredné podniky (MSP). Zjednodušenie by podľa Zaharievy malo výrazne zrýchliť prácu a skrátiť čas od podania žiadosti po uzavretie dohody o grante, ktorý v súčasnosti trvá takmer 12 mesiacov. Zaharieve sa v tomto zmysle „veľmi páči“ aj návrh expertnej skupiny M. Heitora, ktorý hovorí o zavedení zásady „najprv dôveruj, potom hodnoť“. Nominantka tiež podporuje využívanie systému paušálneho financovania. 

Od roku 2025 by Zaharieva chcela vyskúšať aj dvojfázový proces podávania projektových žiadostí, pričom prvá fáza by bola „zameraná na jadro projektu“ a v prípade schválenia by žiadateľ predložil ďalšie potrebné dokumenty, čím podporila myšlienku tzv. hodnotenia naslepo (blind evaluation). Takýto proces by bol rýchlejší a zároveň by mal znížiť pravdepodobnosť zaujatosti pri hodnotení, na čo sa sťažoval najmä rumunský europoslanec Dan Nica, bývalý spoluspravodajca programu Horizont Európa, ktorý kritizoval súčasnú zaujatosť programu voči žiadateľom z menej prestížnych univerzít a výskumných ústavov. 

Okrem toho sa Zaharieva zasadila aj za stratégiu pre vedy o živej prírode, väčšie využívanie umelej inteligencie vo výskume a zákon o pokročilých materiáloch. Vyzvala na vypracovanie akčného plánu na podporu účasti žien vo výskume a inováciách a podporila silný rozpočet pre výskum a inovácie v nadchádzajúcom viacročnom finančnom rámci. 

Pokiaľ ide o medzinárodné otázky, zdôraznila, že je potrebné, aby EÚ dodržiavala reciprocitu, zachovala rovnaké podmienky a zabezpečila strategickú autonómiu, a prisľúbila spoluprácu s ukrajinskými výskumníkmi.

 

Posilnenie autonómie 

Z odporúčaní expertnej skupiny M. Heitora Zaharieva vo veľkej miere čerpala aj v rámci diskusie o II. pilieri programu Horizont Európa. Tie zahŕňali napr. aj výzvu na vytvorenie samostatnejšej Európskej rady pre inovácie (EIC) a nezávislej Európskej rady pre technológie a priemyselnú konkurencieschopnosť, ktorá by bola zložená z vedcov a riadila by kolaboratívne výskumné projekty. Aj keď sa Zaharieva na tieto návrhy priamo neodvolávala, vo svojich odpovediach vyzývala na „decentralizáciu v II. a III. pilieri“, pričom spomenula „dobrý príklad“ Európskej rady pre výskum (ERC). 

Otázka financovania veľkých výziev na kolaboratívny výskum z rozpočtu EÚ, ktoré sú organizované v rámci II. piliera ako aj samotná podoba piliera, bude preto pre nadchádzajúce roky kľúčová. Decentralizovaný II. pilier by znamenal aktívnejšie zapojenie súkromného sektora a pravdepodobne menší vplyv členských štátov na tvorbu pracovných programov. Podľa nominantky by sme sa v budúcnosti mali sústrediť aj na lepšiu priorizáciu a eliminovať veľké množstvo politických predpisov: „V II. pilieri máme šesť klastrov, ktoré v skutočnosti predstavujú viac ako 15 priorít. Ak máme podľa mňa 15 priorít, v skutočnosti nemáme žiadne.“ 

Zaharieva ďalej súhlasila aj s odporúčaním Maria Draghiho, aby EIC zaviedol programy podobné Agentúre pre pokročilé výskumné projekty (ARPA) v USA, ktoré by riadili projektoví manažéri s expertízou v danej oblasti: „Sú to veľmi kvalifikovaní ľudia, musia mať väčšiu flexibilitu a autonómiu pri rozhodovaní o tom čo a ako financovať (…).“ 

Nemecký europoslanec a spoluspravodajca programu Horizont Európa Christian Ehler po vypočutí pre Science|Business uviedol, že Zaharieva ukázala, že má schopnosť myslieť nezávisle od agendy riaditeľstva Komisie pre výskum a inovácie: „Myslím si, že sme videli veľmi osobný rukopis, keď sa zasadzovala za určitú nezávislosť agentúr, aby poskytla zainteresovaným stranám väčšiu samosprávu, ktorý nebol len bežnou prípravou Komisie.“ 

 

Viazaný rozpočet 

Kľúčovou prioritou poslancov Európskeho parlamentu je zabezpečiť, aby sa prostriedky na výskum a inovácie nepresúvali na iné krátkodobé potreby ako sa to dialo v minulosti. Zaharieva však trvá na tom, že len vyčlenenie rozpočtu finančné prostriedky automaticky nechráni, a preto je potrebné spolupracovať s členskými štátmi, „ukázať výsledky“ programu Horizont Európa občanom aj ministrom financií a „presvedčiť ich, že pre dobro európskej konkurencieschopnosti nie je dobré používať rámcový program ako sporiaci účet pre nové priority.“ 

Na splnenie cieľa investovať 3 % HDP do výskumu a vývoja je potrebné zvýšiť súkromné investície. Zatiaľ čo verejné financovanie EÚ je v porovnaní so Spojenými štátmi alebo Japonskom konkurencieschopné, súkromné investície EÚ podľa nominantky stále zaostávajú: „Musíme spolupracovať s členskými štátmi, aby sme ich inšpirovali k splneniu cieľa 3 %, ku ktorému sme sa zaviazali pred 22 rokmi. Investície súkromného sektora sú skutočne nevyhnutné.“ Zaharieva tiež prisľúbila, že sa bude zasadzovať za posilnenie rámcového programu, a navrhla zvýšiť cieľ v oblasti výskumu a inovácií na 4 % do roku 2030. 

Pokiaľ ide o tzv. „Widening” pre krajiny s nízkou mierou účasti na programe Horizont Európa, podľa Zaharievy jeho úspech závisí od posilnenia vnútroštátneho úsilia v oblasti výdavkov na výskum a inovácie. Zaharieva chce zároveň vo “wideningových krajinách” zvýšiť platy a zlepšiť pracovné podmienky a výskumné infraštruktúry prostredníctvom nového Aktu o Európskom výskumnom priestore (ERA), keďže krajiny zapojené do Wideningu často bojujú so silným únikom mozgov do iných členských štátov.

K diskusiám o prípadnom pohltení 10. rámcového programu zastrešujúcim Fondom pre konkurencieschopnosť sa Zaharieva nevyjadrila. Aj keď by existencia programu mala byť chránená, keďže je zakotvená aj v európskych zmluvách, obavy v tejto veci najmä zo strany univerzít neutíchajú. Ak by program absorboval väčší fond konkurencieschopnosti, bol by zameraný na inovácie bližšie, čo by oslabilo výskumné projekty v skoršej fáze. 

 

EIC a ERC 

Zaharieva vo svojom úvodnom vystúpení načrtla aj plány na rozšírenie Európskej rady pre výskum (ERC) aj Európskej rady pre inovácie (EIC), pri ktorej zároveň zdôraznila, že je potrebné zvýšiť financovanie vysoko rizikových a prevratných podnikov, keďže v súčasnosti môžu fondy EÚ podporiť len 8 % najkvalitnejších projektov: „Musíme oveľa lepšie podporovať naše spoločnosti pri komercializácii a rozširovaní ich inovácií tu v Európe.“ 

Zaharieva tiež varovala, že každý startup, ktorý je nútený hľadať kapitál mimo Európy, predstavuje stratu európskych zdrojov, pracovných miest a potenciálnych prínosov pre spoločnosť: „Musíme zastaviť odliv inovácií z Európy.“ Riešenie inovačnej medzery v Európe sa pritom podľa Zaharievy začína riešením dvoch zásadných problémov: zlepšením prístupu ku kapitálu a znížením byrokracie. 

 

Komisárka pre startupy 

Zaharievovej portfólio by po prvýkrát malo klásť väčší dôraz aj na zvýšenie účasti startupov a malých a stredných podnikov. Podľa nominantky jedna pätina finančných prostriedkov z programu Horizont Európa, ktorá smeruje do MSP, „zjavne nestačí“, keďže tieto podniky tvoria 99 % európskeho hospodárstva. Na pomoc s identifikáciou možností financovania by malým a stredným podnikom podľa nej mohla pomôcť aj umelá inteligencia. 

Navrhovaný Európsky inovačný akt by podľa jej slov ako „hlavný nástroj na zjednodušenie“ mal poskytovať aj definície startupov, podporu regulačných pieskovísk, inovatívneho verejného obstarávania a štatútu spoločnosti v celej EÚ, čo nie je ľahká úloha: „Možno začneme posilnenou spoluprácou, pretože si nie som istá, či budeme mať na palube od začiatku všetky členské štáty.“ 

Zaharieva tiež plánuje zorganizovať európske fórum pre začínajúce a rozvíjajúce sa podniky (pravdepodobne v januári alebo februári 2025), aby si osobne vypočula názory priamo zainteresovaných strán. 

 

Duálne použitie a umelá inteligencia 

Otázky europoslancov sa dotkli aj obranného výskumu a vývoja ako aj budúcnosti výskumu s duálnym použitím v rámci 10. rámcového programu. Podľa odpovedí by Európsky obranný fond (hlavný program EÚ na financovanie vojenského výskumu a vývoja) mal zostať naďalej oddelený od programu Horizont Európa, avšak Zaharieva odmietla vylúčiť, že by do programu nebol zahrnutý výskum s duálnym použitím (v civilnej aj vojenskej oblasti). Keďže sa posledná konzultácia o možnej reforme výlučne civilného zamerania programu Horizont Európa stretla so zmiešanými reakciami zainteresovaných strán, Zaharieva podotkla, že možno bude navrhnutá nová  reprezentatívnejšia štúdia.

V oblasti umelej inteligencie plánuje Zaharieva úzko spolupracovať s nastupujúcou výkonnou podpredsedníčkou Európskej komisie pre technologickú suverenitu, bezpečnosť a demokraciu Hennou Virkkunen. Podľa nominantky EÚ potrebuje na rozvoj umelej inteligencie štyri rozhodujúce prvky, a to financovanie, výpočtový výkon, údaje a zručnosti, pričom nateraz v plnej miere nedisponuje ani jedným z týchto prvkov žiadny členský štát EÚ. Zaharieva preto podporila návrh z poverovacieho listu od Ursuly von der Leyen, o zriadení Európskej rady pre výskum umelej inteligencie, ktorá by účinne združovala zdroje v celej EÚ. 

 

Celkové hodnotenie 

Všeobecne sa výskumná komunita zhoduje, že aj keď Zaharieva nie je “geek” v oblasti výskumu a inovácií, v parlamente si počínala dobre.

Samozrejme, padla aj kritika na jej nedbornosť. Filip Turek z krajne pravicovej skupiny Patrioti napr. v súvislosti s jej nomináciou vyjadril značné znepokojenie: „Nehľadáme diplomata na vybavovanie papierovačiek, potrebujeme niekoho, kto povedie technologickú budúcnosť Európy. Vaše citovanie Draghiho správy nenahradí odbornosť v oblasti inovácií z prvej ruky.“ 

Na čo sa bývalá podpredsedníčka bulharskej vlády odvolala na svoje bohaté politické skúsenosti a uviedla, že sa bude vo veľkej miere spoliehať na názory zainteresovaných strán a zamestnancov Komisie. Aj Ehler obhajoval Zaharievovej politické skúsenosti a poznamenal, že mu nevadí, že je v tejto oblasti nováčikom, pokiaľ dokáže vyjednať väčší rozpočet pre 10. rámcový program.

Zaharieva má aj podporu Manuela Heitora, bývalého portugalského ministra pre výskum a vedúceho nezávislej skupiny, ktorá vypracovala správu nadchádzajúcom rámcovom programe: „Na základe vlastnej skúsenosti, ktorú som získal minulý týždeň pri diskusii s kandidátkou Zaharievovou o kľúčových otázkach pre Európu, je veľmi jasné, že je veľmi dobre pripravená a jasne chápe príležitosti a výzvy pre výskum, technológie a inovácie v Európe.“   

Univerzity ešte čakajú na podrobnosti o jej plánoch týkajúcich sa Aktu o Európskom výskumnom priestore (ERA), ktorý by mal zaručiť voľný pohyb výskumných pracovníkov, poznatkov a technológií v EÚ. Komisia sa o podobný krok už raz pokúšala, avšak presvedčiť členské štáty, aby takýto akt podpísali, sa ukázalo byť politicky veľmi náročné. 

 

Zverejnené 11.11.2024, slord