Bývalý taliansky premiér a prezident Európskej centrálnej banky, Mario Draghi, predstavil dlho očakávanú správu o budúcnosti európskej konkurenschopnosti, ktorá by mala významne ovplyvniť tvorbu novej generácie programov EÚ na obdobie rokov 2028 – 2034, vrátane nasledujúceho 10. rámcového programu pre výskum a inovácie (FP10). Podobne ako správa E. Lettu o stave jednotného trhu EÚ publikovaná v apríli 2024, ktorá navrhujte zavedenie „piatej slobody“ zameranej na voľný pohyb výskumu, inovácií, znalostí a vzdelávania, sa očakáva, že Draghiho správa je kľúčová pre budúce smerovanie EÚ.
Predsedníčka Európskej komisie, Ursula von der Leyen, ktorá správu predstavila spolu s M. Draghim 9. septembra 2024, zdôraznila, že existuje konsenzus v tom, že konkurencieschopnosť musí byť na vrchole európskej agendy a v centre všetkých európskych aktivít, pričom všetky zmeny musia byť spravodlivé. Von der Leyen počas tlačovej konferencie zdôraznila, že výskum a inovácie sú jadrom európskeho hospodárstva a motorom konkurencieschopnosti, čo plánuje premietnuť aj do mandátnych listov budúcich eurokomisárov.
Draghi opísal svoju správu ako naliehavú a konkrétnu, keďže obsahuje približne 170 všeobecných návrhov, pričom kľúčovým pilierom správy sú práve inovácie.
V správe sa uvádza, že medzi EÚ a USA vznikla veľká priepasť v hrubom domácom produkte (HDP), ktorú poháňa zaostávajúci rast produktivity v Európe, čo možno z veľkej časti vysvetliť slabým technologickým sektorom. Draghi uvádza, že v nadchádzajúcich desaťročiach už rast HDP nebude stimulovaný rastúcou populáciou, ale bude musieť byť poháňaný zvýšenou produktivitou.
Draghi preto vo svojej správe vyzýva k zdvojnásobeniu hlavného rozpočtu EÚ na výskum a inovácie do výšky 200 miliárd EUR v nasledujúcom rámcovom programe FP10, čo predstavuje povzbudenie pre výskumno-inovačnú komunitu. Draghi však zároveň uviedol, že súčasne prebiehajúci program Horizont Európa je pre mnohých žiadateľov príliš náročný na orientáciu (najmä pre nováčikov), verejno-súkromné partnerstvá sú neefektívne navrhnuté a nevyužívajú svoj potenciál, proces určovania priorít a prerozdeľovania rozpočtu je príliš komplexné a rovnako je potrebné zaviesť zmeny v hlavnom nástroji na financovanie inovatívnych spoločnosti, Európskej rade pre inovácie (EIC).
Správa určuje tri hlavné oblasti, v ktorých treba prijať opatrenia na oživenie udržateľného rastu v Európe:
- Európa musí prekonať inovačnú priepasť s USA a Čínou, a to najmä v oblasti špičkových technológií,
- Vypracovanie spoločného plánu pre dekarbonizáciu a konkurencieschopnosť,
- Zvýšenie bezpečnosti a zníženie závislosti.
Inovačná medzera
Draghi vo svojej správe upozorňuje na dlhodobý problém Európy pretaviť inovácie do komerčnej podoby, zatiaľ čo mnohé z najinovatívnejších startupov kvôli regulačným prekážkam EÚ radšej hľadajú rizikový kapitál a príležitosti na rast v USA.
V tejto súvislosti Draghi uvádza, že nástroj EIC Pathfinder, zameraný na podporu prelomových inovácií v počiatočných fázach technologickej pripravenosti (TRL), mal v roku 2024 rozpočet 250 miliónov EUR. Ako sa v správe zdôrazňuje, ide o výrazne nižší rozpočet v porovnaní s podobnými nástrojmi v USA a Spojenom kráľovstve. Okrem toho za riadenie tohto nástroja sú väčšinou zodpovední úradníci EÚ a nie poprední vedci a odborníci na inovácie, čo predstavuje ďalší rozdiel.
Podľa Draghiho by sa preto nasledujúci program FP10 mal zamerať na užší okruh priorít a zároveň zvýšiť podiel rozpočtu určený na prelomové inovácie, čím by prispel k prekonaniu inovačnej medzery. Draghi preto odporúča reformu EIC po vzore amerických agentúr pre pokročilé výskumné projekty (ARPA), ktoré podporujú vysoko rizikové projekty. Zároveň by mal byť proces podávania žiadostí rýchlejší a menej byrokratický, pričom program by mali riadiť projektoví manažéri.
Fragmentácia výdavkov
Správa tiež upozorňuje, že súčasťou problému inovácií v EÚ je roztrieštenie verejných výdavkov na výskum a inovácie medzi členskými štátmi. Iba desatina celkových výdavkov je totiž riadená prostredníctvom celoeurópskych programov. V reakcii na tento problém Draghi navrhuje vytvorenie „Únie pre výskum a inovácie,“ ktorá by podporovala jednotnú európsku stratégiu a politiku v oblasti výskumu a inovácií. Zároveň odporúča zaviesť „Európsky akčný plán pre výskum a inovácie,“ ktorý by bol vypracovaný v spolupráci členských štátov, Európskej komisie, výskumnej komunity a súkromného sektora za účelom zlepšenia koordinácie medzi jednotlivými hráčmi.
Správa tiež apeluje na opätovné potvrdenie záväzku členských štátov dosiahnuť minimálnu úroveň investícií do výskumu a vývoja vo výške 3 % HDP, keďže aktuálny priemer v EÚ je sa pohybuje na úrovni 2,2 %.
Draghi tiež pripomína, že Európa je tradične silná v základnom výskume, no správa zároveň poukazuje na nedostatok zastúpenia európskych inštitúcií medzi 50 najlepšími publikáciami v špičkových vedeckých časopisoch – Európa má len 3, zatiaľ čo Čína 15 a USA až 21.
Ďalším problémom je nedostatok inovačných „klastrov,“ ktoré by podporovali komercializáciu inovácií. Podľa správy veľká časť poznatkov získaných európskymi výskumníkmi ostáva komerčne nevyužitá. Európsky patentový úrad uvádza, že iba jedna tretina patentovaných vynálezov registrovaných európskymi univerzitami alebo výskumnými inštitúciami sa využíva na komerčné účely. Draghi zdôrazňuje, že hlavným dôvodom tohto neúspechu je slabá integrácia európskych výskumníkov do inovačných klastrov, ktoré spájajú univerzity, startupy, veľké spoločnosti a investorov rizikového kapitálu. Tieto klastre sú kľúčové pre úspešnú komercializáciu inovácií, čo je viditeľné najmä v USA, kde prispievajú k dynamickejšej priemyselnej štruktúre.
Draghi preto odporúča zdvojnásobiť podporu základného výskumu prostredníctvom Európskej rady pre výskum (ERC) a zaviesť vysoko konkurenčný program ERC pre inštitúcie založený na excelentnosti, ktorý by poskytol viac zdrojov akademickým inštitúciám. Ďalej navrhuje vytvoriť pozíciu tzv. „EU Chair,“ ktorá by pomohla udržať špičkových akademikov tým, že ich zamestná ako európskych úradníkov.
Jednotný trh
Správa ďalej zdôrazňuje, že fragmentovaný jednotný trh bráni inovatívnym firmám v rozširovaní svojej činnosti v Európe. Draghi vidí hlavný problém v nadmernej regulácii technologického sektora, a to prostredníctvom komplikovaných zákonov, ako je zákon o umelej inteligencii a všeobecné nariadenie o ochrane údajov (GDPR). Podľa neho tieto opatrenia v konečnom dôsledku brzdia malé európske firmy, namiesto toho, aby efektívne regulovali amerických technologických gigantov.
Za účelom podporiť prechod od vynálezu ku komercializácii, Draghi navrhuje prijať nový plán pre spravodlivé a transparentné zdieľanie licenčných poplatkov medzi výskumníkmi a ich inštitúciami, ďalej zavedenie jednotného patentu vo všetkých členských štátoch EÚ a vytvorenie štatútu „inovatívnej európskej spoločnosti“ pre firmy.
Dekarbonizácia, bezpečnosť a zníženie závislostí ako príležitosť na rast európskeho priemyselu
Ďalšou navrhovanou oblasťou činnosti je vytvorenie „spoločného plánu zahŕňajúceho odvetvia, ktoré vyrábajú energiu, a tie, ktoré umožňujú dekarbonizáciu, ako napr. čisté technológie a automobilový priemysel,“ s cieľom znížiť náklady na energiu a stimulovať hospodársky rast.
Správa upozorňuje, že inovácie v oblasti čistých technológií v Európe trpia nedostatkom ambicióznej priemyselnej stratégie v porovnaní s Čínou alebo USA. Draghi odporúča sústrediť finančnú podporu na výrobu čistých technológií, kde má EÚ veľký potenciál, napr. v oblasti batérií. Zároveň pripomína, že EÚ je svetovým lídrom v oblasti čistých technológií, ako sú veterné turbíny, elektrolyzéry a nízkouhlíkové palivá, pričom viac ako pätina svetových čistých technológií je vyvinutá v Európe. Napriek tomu Draghi upozorňuje, že nie je zaručené, že Európa túto príležitosť využije.
Ďalším kľúčovým cieľom je znížiť závislosť Európy, a to v oblasti kľúčových technológií, kritických surovín, ale aj v oblasti bezpečnosti. Napríklad pokiaľ ide o výrobu čipov až 75-90 % celosvetovej kapacity na výrobu kremíkových doštičiek sa nachádza v Ázii, čo predstavuje veľkú strategickú závislosť.
V sektore obrany, ktorý Draghi považuje za príliš fragmentovaný, je hlavnou prioritou lepšia agregácia dopytu a koordinácia výdavkov, čo bolo aj cieľom nedávnych iniciatív EÚ v tejto oblasti. V správe sa Európe tiež vyčíta, že venuje nedostatočný podiel z výdavkov na obranu na aktivity v oblasti výskumu a vývoja (približne 4,5 % v porovnaní so 16 % v USA).
Kontext
Predsedníčka Európskej komisie, Ursula von der Leyen, poverila v marci 2023 bývalého prezidenta Európskej centrálnej banky Maria Draghiho vypracovaním komplexnej správy o budúcnosti konkurencieschopnosti EÚ. Toto rozhodnutie odrážalo rastúce obavy o schopnosť Európy konkurovať na svetovom trhu, najmä v súvislosti s výzvami, ako je digitalizácia, ekologický prechod a rastúce geopolitické napätie. Závery správy prispejú k práci Komisie na novom pláne pre udržateľnú prosperitu a konkurencieschopnosť Európy a najmä k vypracovaniu novej dohody o čistom priemysle pre konkurencieschopný priemysel a kvalitné pracovné miesta, ktorá bude predstavená počas prvých 100 dní mandátu novej Európskej komisie.
Správa M. Draghiho pozostáva z 2 častí:
– časť A: Stratégia konkurencieschopnosti pre Európu;
– časť B: Hĺbková analýza a odporúčania.
Zverejnené 11.09.2024, slord
