<img src=/Council_logo.jpg style=“display: block; margin-left: auto; margin-right: auto;“ height=“288″ width=“383″ />
Rada v zložení ministrov zodpovedných za konkurencieschopnosť (COMPET- časť výskum) v rámci svojej agendy vytvárania spoločných európskych politík zasadala naposledy v piatok, 1. decembra 2017. Zasadnutie ministrov členských štátov EÚ riešilo aj témy týkajúce sa pretrvávajúcich výskumno – inovačných rozdielov medzi členskými krajinami, nového prístupu prerozdeľovania finančných prostriedkov prostredníctvom tzv. „cieľovo orientováneho prístupu“, či zúženia výskumného programu.
Členské krajiny, ktoré vstúpili do EÚ po roku 2004 požadujú, aby bolo zo strany Bruselu vynaložených viac prostriedkov na riešenie pretrvávajúcej nerovnováhy v oblasti výskumu a inovácií. V 7. rámcovom programe (2007-2013) získali tieto krajiny len 4% z celkových finančných prostriedkov EÚ. V súčasnom programe Horizont 2020 sa tento počet zlepšil len o 0,4%. Najväčší podiel finančných prostriedkov doteraz smeroval do výskumných inštitúcií a spoločností vo Veľkej Británii, Nemecku, Francúzsku a Holandsku.
Ministri sa prostredníctvom prijatia návrhu záverov Rady zhodli na 13 stranovom zozname s 31 odporúčaniami, ktoré sa týkajú prípravy na 9. rámcový program EÚ pre výskum a inovácie (ďalej len „9.RP“), ktorý začne v roku 2021.
Nový tzv. „cieľovo orientovaný prístup“
Ministri vo svojich záveroch uviedli, že nízka miera úspešnosti v rámci programu Horizont 2020 (11,6%) v porovnaní so 7. RP (18,5%) znižuje u niektorých krajín príťažlivosť o oblasť európskeho výskumu a inovácií.
Zároveň však ministri vyzvali Komisiu, aby preskúmala spôsoby kontroly rozsiahleho dopytu v ďalšom programe tým, že jasnejšie spresní očakávaný vplyv projektov vo výzvach na predkladanie návrhov, poskytne žiadateľom viac spätnej väzby, podľa potreby použije dvojstupňový proces podávania žiadostí, zatiaľ čo otestuje iné metódy na zlepšenie procesu hodnotenia.
Príklady tzv. „cieľovo orientovaného prístupu“ boli prezentované ešte v júli 2017 prostredníctvom štúdie LAB-FAB-APP, ktorú vypracoval projektový tím pod vedením Pascala Lamyho. Patrí sem napríklad dosiahnutie Európy bez plastových odpadkov do roku 2030; pochopenie princípu fungovania mozgu do roku 2030; výroba ocele s nulovou produkciou uhlíka v Európe do roku 2030 a zabezpečenie prežitia troch zo štyroch pacientov s rakovinou do roku 2034.
Ministri sa zhodli aj na tom, že granty by mali byť aj naďalej hlavnou formou financovania.
