Panel Európskeho parlamentu pre budúcnosť vedy a techniky (STOA) uverejnil informačný dokument podľa ktorého majú kvantové technológie transformatívny potenciál a už teraz majú významný vplyv na globálne hospodárstvo a spoločnosť. Špecifická úloha kvantových technológií pri podpore energetických a klimatických cieľov EÚ však doteraz bola predmetom obmedzenej a fragmentovanej pozornosti politických činiteľov.
Briefing STOA skúma, ako by vznikajúci kvantový ekosystém mohol pomôcť urýchliť dekarbonizáciu a riešiť existujúcu inovačnú medzeru, ktorú je potrebné prekonať, aby sa do roku 2050 dosiahla klimatická neutralita (t. j. nulové emisie). Dosiahnutie tohto cieľa si vyžaduje technologické prelomy v odvetviach, ktoré sú v súčasnosti ťažko dekarbonizovateľné.
Kvantové počítače môžu byť schopné riešiť doteraz nevyriešiteľné problémy vo fyzike a chémii, ktoré sa týkajú komplexných materiálov a javov, a pomôcť optimalizovať energetické systémy. Spoločnosť McKinsey odhaduje, že kvantové výpočty by mohli umožniť vývoj technológií, ktoré by mohli priniesť zníženie emisií uhlíka o približne 7 gigaton ročne do roku 2035 – alebo o viac ako 150 gigaton v najbližších 30 rokoch. To predpokladá, že kvantové simulácie povedú k lepším technológiám a že kvantové počítače budú lepšou a lacnejšou alternatívou pre objavovanie materiálov vo veľkom meradle. Vylepšené výpočty by v najhoršom prípade mohli jednoducho potvrdiť súčasné technológie ako optimálne alebo jediné životaschopné možnosti, zatiaľ čo klasické počítače by mohli zostať lacnejšou alternatívou pre nízkoúrovňové skríningy s vysokou priepustnosťou.
Zároveň sa očakáva, že kvantové počítače budú schopné simulovať vysoko komplexné problémy, a tým pomôžu urýchliť úsilie o dekarbonizáciu prostredníctvom identifikácie a navrhovania nových a vylepšených materiálov a katalyzátorov. Napríklad simuláciou prírodných procesov fixácie dusíka pomocou vody by kvantové počítače mohli podporiť inovácie v oblasti udržateľných hnojív a zeleného vodíka. V súčasnosti sa hnojivá na báze dusíka vyrábajú pomocou zemného plynu prostredníctvom storočného Haber-Boschovho procesu, ktorý predstavuje približne 2 % celosvetových emisií CO2. Na druhej strane, náklady na zelený vodík sú stále výrazne vyššie ako náklady na zemný plyn, ale kvantové výpočty by mohli pomôcť znížiť tieto náklady prostredníctvom rozvoja efektívnejších a odolnejších katalyzátorov a membránových materiálov.
Kontext
Dostupné dôkazy naznačujú, že hoci EÚ výrazne investuje do kvantového výskumu, v súčasnosti jej chýba koordinovaná stratégia, ktorá by tieto technológie výslovne spájala s dekarbonizaciou. Vzhľadom na to, že Európska komisia má v roku 2026 prijať kvantový zákon, majú tvorcovia politík jedinečnú príležitosť túto medzeru vyplniť, uvádza sa v správe. Integráciou dlhodobých cieľov dekarbonizácie do rámca pre výskum a inovácie môže EÚ využiť svoje vedecké vedúce postavenie na podporu novej generácie čistých technológií.
Zverejnené 24.2.2026, slord
