Táto správa Komunity pre inovácie vo vzdelávaní (Community for educational innovation – CEI) sa zaoberá tým, ako inštitúcie vysokoškolského vzdelávania a výskumné organizácie uplatňujú stratégie zhodnocovania znalostí s cieľom transformovať existujúci výskum na riešenia rôznych spoločenských výziev. Hlavným výstupom správy je zistenie, že zhodnocovanie znalostí naďalej vyžaduje zrozumiteľnú a systematickú stratégiu, ktorá zahŕňa kľúčové operatívne, vzdelávacie a kultúrne aspekty naprieč celou organizáciou, a nie izolované opatrenia. 

Základom zhodnocovania znalostí je spájanie rôznych oblasti a sektorov a transformácia údajov, know-how a výsledkov výskumu na udržateľné produkty, služby, riešenia a politiky založené na znalostiach , ktoré prinášajú pridanú hodnotu spoločnosti. Uvedená správa  rovnako zdôrazňuje význam tohto procesu ako strategického nástroja pre inštitúcie vysokoškolského vzdelávania a výskumné organizácie pri transformácii ich výskumu do konkrétnych výsledkov. Na základe týchto princípov zahŕňa valorizácia znalostí dva rozmery:

• Ekonomická hodnota zahŕňa cesty komercializácie, ktoré priamo prispievajú k hospodárskemu rastu, tvorbe pracovných miest a konkurencieschopnosti priemyslu. Zahŕňa tiež  menej viditeľné prínosy, ako je zvyšovanie produktivity, znižovanie nákladov a zvyšovanie efektívnosti v existujúcich firmách; 
• Spoločenská hodnota zahŕňa prínosy pre kvalitu života, tvorbu politík založenú na dôkazoch, riešenie spoločenských výziev a verejné služby. Často funguje  prostredníctvom netrhových mechanizmov, pričom nemusí generovať priamu finančnú návratnosť. Zahŕňa výskum v oblasti humanitných, umeleckých a spoločenských vied, ktorý obohacuje povedomie u verejnosti , zachováva kultúrnu pamäť, spochybňuje  dominantné naratívy a podporuje kritické myslenie. 

Správa ďalej valorizáciu znalostí označuje za spoločné úsilie, ktoré sa vo svojej podstate opiera o koordinované príspevky týchto zainteresovaných strán v rámci ekosystému výskumu a inovácií:

• Akademická sféra: Inštitúcie vysokoškolského vzdelávania a výskumné organizácie; 
• Občianska spoločnosť: Občania, združenia, miestne komunity a mimovládne organizácie; 
• Priemysel: Podniky, spoločnosti, MSP (malé a stredné podniky) a začínajúce podniky; 
• Súkromní investori: Banky, business angels a rizikový kapitál; 
• Verejný sektor: Obce, regionálne a národné verejné organizácie.

Medzi kľúčové zistenia správy patria:

• inštitucionálne podporné služby, ktoré pomáhajú výskumníkom transformovať znalosti na konkrétny dopad, fungujú najlepšie vtedy, ak sú koherentné, viditeľné a integrované do celého životného cyklu výskumu;
• partnerstvá s neakademickými zainteresovanými stranami, ktoré uľahčujú spoločnú tvorbu a zavádzanie inovácií, sú nevyhnutné;
• budovanie kapacít s cieľom poskytnúť jednotlivcom a organizáciám potrebné zručnosti, prístup a podmienky pre priebežnú valorizáciu závisí od ľudí a schopností, nielen od štruktúr.

Okrem týchto záverov a zistení obsahuje správa taktiež niekoľko politických odporúčaní:

• zavedenie praktického vzdelávania (prípadové štúdie, simulácie rokovaní, používanie šablón);
• zabezpečenie, aby výsledky zhodnocovania znalostí boli viditeľné a merateľné v priebehu času (popri výskume a výučbe);
• stabilizovanie kapacít kancelárií pre transfer technológií a znalostí financovaním stálych pracovných miest a zdieľaných služieb (najmä pre menšie inštitúcie), čím sa zníži závislosť od krátkodobých projektov;
• zabezpečenie kontinuity aj po skončení projektu, najmä v prípade vysoko rizikových, dlhodobých deep tech technológií;
• uprednostňovanie tematických výziev zosúladených s regionálnymi potrebami.

Správa ďalej obsahuje niekoľko príkladov osvedčených postupov z Talianska, Belgicka, Holandska, či Írska,  ako môžu inštitúcie čoraz viac začleňovať zhodnocovanie znalostí do učebných osnov a kariérneho rozvoja. Zároveň všetky tie inštitúcie ponúkajú školenia v oblasti duševného vlastníctva, vodcovstva a mentorstva s cieľom posilniť postavenie budúcej generácie výskumníkov. Tým sa zabezpečuje, že investície do výskumu prinesú maximálnu pridanú spoločenskú hodnotu, keďže jednotlivcom poskytujú motiváciu a kontakty.

Kontext

Komunita pre inováciu vo vzdelávaní (Community for educational innovation – CEI) je iniciatíva programu Erasmus+ Európskej komisie, ktorá spája pedagógov, tvorcov politík, výskumníkov a zástupcov priemyslu s cieľom podporovať vzdelávanie ako hnaciu silu inovácií. Podporuje politický dialóg, vzájomné učenie sa a budovanie kapacít, pričom sa zameriava na podporu podnikateľských zručností, ekologickú a digitálnu transformáciu a celoživotné vzdelávanie.

CEI vznikla v rámci iniciatívy HEInnovate, ktorá podporuje vysoké školy v tom, aby sa stali podnikavejšími a inovatívnejšími. CEI je tiež súčasťou EHESO Strategic Transformation Toolbox, súboru zdrojov, ktorý uľahčuje strategickú transformáciu európskeho vysokoškolského vzdelávania.

Do konca roka 2025 mala komunita viac ako 1 400 členov z 96 krajín, vrátane všetkých členských štátov Európskej únie. Inštitúcie vysokoškolského vzdelávania tvoria 57 % členov (pedagógovia, vedúci pracovníci, výskumníci a študenti). Zvyšok tvorili národné a miestne orgány (11 %), primárne a sekundárne vzdelávanie (8 %), súkromný sektor (6 %), mimovládne organizácie (5 %), inštitúcie Európskej únie (5 %), výskumné inštitúcie (2 %) a ostatné sektory (5 %). 

Viac informácií.

Zverejnené 25.3.2026, slord