Nová analýza OECD poskytuje prvé systematické mapovanie riadenia výskumu vo všetkých 35 krajinách OECD za obdobie rokov 2005 – 2017. Mapovanie opisuje inštitucionálne usporiadanie, ktoré definuje, ako sa rôzne vládne orgány (ministerstvá, rady a agentúry), vysokoškolské školy, súkromné výskumné inštitúcie a súkromní aktéri zapájajú do navrhovania a implementácie politík týkajúcich sa verejne financovaného výskumu uskutočňovaného na vysokoškolských inštitúciách a súkromných výskumných inštitúciách.

Pokiaľ ide o inštitúcie zodpovedné za stanovenie priorít, prideľovanie a hodnotenie rozpočtu, analýza zistila, že národné ministerstvá a agentúry sú zodpovedné za stanovenie kľúčových politických priorít pre vysokoškolské inštitúcie a súkromné výskumné inštitúcie. Národné agentúry rozhodujú o prideľovaní projektových zdrojov v 31 (alebo 89%) z 35 členských krajín OECD. Opatrenia financovania sa líšia, zatiaľ čo v 12 z 31 krajín OECD, kde agentúry poskytujú financovanie založené na projektoch, existuje jedna agentúra, zvyšných 19 krajín má viac ako jednu agentúru. Agentúry špecializujúce sa na hodnotenie a monitorovanie výkonnosti vysokoškolských inštitúcií a súkromných výskumných inštitúcií sú čoraz dôležitejšie. Zvýšil sa aj význam  zmlúv o výkone a nástrojov financovania založených na výkonnosti.

Pokiaľ ide o mechanizmy koordinácie politík, v dokumente sa uvádza, že Rady pre výskum a inovácie v členských krajinách OECD majú rôzne mandáty (poskytujú politické poradenstvo, rozvíjajú národné strategické priority, vyhodnocujú reformy politík). Väčšina krajín má zavedené stratégie alebo plány v oblasti vedy, techniky a inovácie (STI). Národné stratégie STI často zahŕňajú kvantifikovateľné ciele.

Dokument OECD je k dispozícii na stiahnutie tu.