Spoločné výskumné centrum Európskej komisie (JRC) predstavilo za rok 2024 komplexnú analýzu 221 nových technológií, ktoré môžu ovplyvniť budúcnosť. Cieľom tejto, v poradí štvrtej správy, je poskytnúť poznatky o najnovšom vývoji vznikajúcich technológií a analyzovať ich potenciálny dopad na spoločnosť. Odborníci rozdelili 221 vznikajúcich technológií do 12 tematických klastrov – pokročilé materiály a pokročilá výroba; letectvo a kozmonautika; digitálne dvojčatá; medicínske zobrazovanie; AI a strojové učenie; informačné a komunikačné technológie (IKT); e-zdravie; mobilita a doprava; životné prostredie a poľnohospodárstvo; energetika; terapeutika a biotechnológie; kvantové technológie a kryptografia.

Pojem “slabé signály” (z angl. weak signals), označované v analýze aj ako “vznikajúce technológie,” sú technológie v ranom štádiu vývoja s pravdepodobným budúcim dopadom na spoločnosť. Slabé signály časom zosilnejú, keď sa o danom technologickom vývoji získa viac informácií.

Kľúčové zistenia: kto vedie v technologickom výskume? 

• vedecká dominancia USA a Číny: Spojené štáty a Čína sú na čele produkcie vedeckých poznatkov vo väčšine kategórií. Európa si však udržiava silnú pozíciu v oblastiach ako digitálne dvojčatá, umelá inteligencia a strojové učenie, biotechnológie, terapeutika, energetika, životné prostredia a poľnohospodárstvo;
• patentový deficit Európy: USA a Čína vedú v patentovaní vo všetkých 12 kategóriách. Európske inštitúcie podávajú výrazne menej patentových žiadostí ako ich konkurenti. Avšak, napriek pretrvávajúcej technologickej priepasti môžeme v Európe pozorovať posun ku tematickým konceptom ako sú mikro-mobilita, udržateľné palivá či etické otázky umelej inteligencie, čo naznačuje presun k modernej spoločnosti, ktorá je naklonená k podpore etických, environmentálnych a sociálnych aspektov a nie len ku komercializácii. Taktiež je pozorovateľný posun smerom k témam spojených so zdravím a kvalitou života, čo naznačuje, že inovácie sú čoraz viac analyzované z hľadiska ich spoločenského dopadu a prínosu k udržateľnosti;
• fragmentovaný európsky výskumný ekosystém: hoci je Európa kľúčovým centrom pre výmenu vedeckých poznatkov medzi top inštitúciami vo väčšine technologických odvetví chýba. Výnimkou je oblasť AI a strojového učenia, kde európske organizácie produkujú väčší podiel vedeckých výstupov. V oblasti vedeckých publikácií produkujú európske inštitúcie menej akademických článkov, avšak, Žilinská univerzita je príkladom európskej excelencie, pretože drží 14. miesto na svete v rámci normalizovaných citácií. 

Kontext 

Identifikácia vznikajúcich technológií je pre tvorbu politík nevyhnutná. Pomáha predvídať budúce trendy a riešiť ich potenciálne dopady na spoločnosť, ekonomiku a bezpečnosť.
Vznik nových technológií predstavuje proces, pri ktorom sa nové technológie presúvajú z raných fáz vývoja k ich využitiu v priemysle a spoločnosti. Ako hlavný poskytovateľ vedeckých a technických poradenských služieb pre Európsku komisiu rozvíja Spoločné výskumné centrum svoje prediktívne schopnosti, s cieľom podporiť politických činiteľov pri predvídaní a lepšej príprave na budúcnosť. 

Viac informácií tu.

Zverejnené 25.2.2025, slord