Akademici z európskych výskumných centier, zastúpenými aj Fakultou masmediálnej komunikácie UCM v Trnave, identifikovali problémové oblasti a príležitosti európskych mediálnych systémov. Výsledkom je súhrn odporúčaní na zlepšenie mediálneho prostredia určený pre vlády jednotlivých krajín.
Odporúčania sú jedným z výstupov projektu MEDIADELCOM, ktorý sa zameral na dôkladnú analýzu mediálneho prostredia za ostatných 20 rokov a jeho vplyv na demokratické procesy, občiansku informovanosť a formovanie občianskej spoločnosti.
„Akademické tímy zo 14 európskych krajín prevažne strednej a východnej Európy, kde Slovensko zastupuje Fakulta masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave, porovnali slovenské médiá s mediálnymi systémami iných európskych krajín. Zistenia naznačujú, že Slovensko sa stretáva s viacerými výzvami v oblasti dôvery v médiá, kde sa umiestnilo na úrovni štátov ako Grécko či Maďarsko, čo vyvoláva určité obavy o nezávislosť a objektivitu spravodajstva ovplyvňovaného politickými a podnikateľskými záujmami,“ uviedla Ľudmila Čábyová, dekanka Fakulty masmediálnej komunikácie UCM v Trnave.
V mediálnej gramotnosti patrí Slovensko do skupiny spolu s Chorvátskom a Talianskom, pričom len Bulharsko a Rumunsko mali horšie výsledky. Naopak, v roku 2023 dosiahlo Slovensko lepšie hodnotenie v oblasti slobody tlače, kedy predstihlo dokonca Nemecko, keď sa umiestnilo na 17. mieste zo 180 hodnotených krajín.
Na základe domácich a medzinárodných správ, výskumov a analýz, výskumníci z projektu MEDIADELCOM identifikovali niekoľko rizikových oblastí a formulovali odporúčania pre politikov, akademikov a ďalších aktérov.
Medzi hlavné problémové oblasti na Slovensku patria:
• nedostatočný výskum v oblasti médií, najmä regulácia slobody tlače a prejavu,
• absencia uznávanej novinárskej organizácie a vysoká koncentrácia mediálneho trhu,
• politizácia a znižovanie plurality verejnoprávnych médií,
• nejasnosť vlastníctva médií a pomerne veľký potenciál pre manipuláciu obsahu,
• nedostatočné nástroje na zodpovednosť médií a nízka mediálna gramotnosť.
Medzi odporúčania pre Slovensko patria:
• legislatívne kroky na posilnenie ochrany novinárov a nezávislosti médií,
• vytvorenie nových kontrolných orgánov pre médiá,
• podpora etickej žurnalistiky a vzdelávacích iniciatív,
• zlepšenie komunikácie medzi politikmi a novinármi a podpora profesijných novinárskych organizácií,
• zvýšenie transparentnosti vlastníctva a financovania médií,
• realizácia programov na zvýšenie mediálnej gramotnosti.
Projekt MEDIADELCOM je vo svojej záverečnej fáze, pričom finálna etapa bude zahŕňať konferenciu a prezentáciu výsledkov na pôde Európskej komisie v Bruseli, ktorá je naplánovaná na 15. – 16. februára 2024.
Projekt s názvom „Kritický prieskum mediálnych rizík a príležitostí pre deliberatívnu komunikáciu: vývojové scenáre európskeho mediálneho prostredia“ (MEDIADELCOM) (Critical Exploration of Media Related Risks and Opportunities for Deliberative Communication: Development Scenarios of the European Media Landscape) sa uskutočňuje v spolupráci so 17 európskymi výskumnými centrami (univerzitami, mimovládnymi organizáciami) zo 14 krajín Európy. Navrhovateľom a koordinátorom výskumu je prof. Halliki Harro-Loit z univerzity v Tartu (Estónsko). Projekt je financovaný z prostriedkov Európskej únie v rámci výskumného a inovačného programu Horizon 2020. Viac informácií o projekte je dostupných na stránke https://www.mediadelcom.eu/
